Ombudsman Z histórie vývoja inštitútu verejného ochrancu práv (ombudsmana) Výraz ,,ombudsman“ je švédskeho pôvodu. Funkciu ombudsmana zriadil švédsky král Karol XII. Zárodkom tohto pojmu je stredoveké slovo ,,umbup“ (moc, autorita), ktoré pravdepodobne pochádza z islandciny. ,,Ombud“ oznacuje osobu, ktorá koná v záujme iných. Inštitút ombudsmana bol prvýkrát zakotvený vo švédskej ústave roku 1809. Inštitút ombudsmana od pociatku jeho existencie sa chápe ako ústavný orgán, vykonávajúci kontrolu nad cinnostou exekutívy a dalších orgánov. Súcasne sa chápe ako aj úrad na ochranu právomocí orgánov štátnej správy a samosprávy. Až do polovice 20. storocia príklad Švédska nasledovalo len Fínsko, ktoré tento inštitút zriadilo roku 1919. Od 50. rokov sa pridávalo coraz viac krajín a úplný vrchol nastal v

  • 90. rokoch po páde totalitných režimov. Výsledkom tohto procesu je v súcasnosti
preniknutie inštitútu ombudsmana do právnych systémov krajín takmer celého sveta. Inštitút ombudsmana je zriadený takmer v 70 štátoch sveta. Inštitúcia ombudsmana teda pôsobí v rozdielnych prostrediach s rozdielnou právnou kultúrou, a tým rozdielnymi prístupmi k tomuto inštitútu. Všeobecne o ombudsmanovi Všeobecne možno povedat, že ombudsman je osobnost, ktorú štát poveril ochranou práv obcanov. Väcšinou sa právomoc ombudsmana vztahuje na oblast výkonu štátnej správy, ale táto právomoc je v rôznych krajinár rôzna. Verejný ochranca práv nemá donucovaciu moc, stojí mimo štátnych mocí a pôsobí silou svojej autority. Inštitút ombudsmana v demokratickej spolocnosti je miestom, kde obcania môžu v odôvodnených prípadoch vyjadrit svoj nesúhlas alebo problémy pri styku najmä s orgánmi verejnej správy. Je predovšetkým inštitucionálnym hovorcom obcanov vo vztahu k štátnym orgánom. Plní tiež funkciu sociálno – psychologickú. Funkcia ombudsmana je osvedcená inštitúcia na tlmenie konfliktov medzi obcanmi a štátom. Všeobecne ho možno charakterizovat takto: vždy pomáha obcanovi v styku so správou, pôsobí na a správnost a korektnost administratívneho konania, je cinný na základe stažnosti, alebo na základe vlastnej iniciatívy, na plnenie svojich úloh má velmi rozsiahle práva na informácie, ciže štátne orgány sú povinné mu poskytovat informácie. Zriadenie inštitútu ombudsmana v SR Pri príležitosti pripravovania Ústavy SR v lete r. 1992 mimovládna organizácia Slovenský helsinský výbor oslovila poslancov SNR a ministrov spravodlivosti SR listom, vyzývajúcim, aby sa pri tvorbe základného zákona štátu pamätalo aj na potrebu zriadit inštitút ombudsmana. Až vláda Mikuláša Dzurindu, jeho kabinet si dal záväzok vypracovat úpravu inštitútu ombudsmanského typu, vložiac ju do svojho programového vyhlásenia za 03. novembra 1998. 23. februára 2001 schválená novela Ústavy a v rámci nej osobitný clánok, ktorým bol s úcinnostou od 1. januára 2002 zriadený inštitút verejného ochrancu práv v Ústave SR. (ôsma hlava, druhý oddiel – verejný ochranca práv) Podla výsledného znenia je teda v zmysle clánku 151, odstavca 1 Ústavy Verejný ochranca práv nezávislým orgánom, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podiela na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo necinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo necinnost v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického štátu. Verejným ochrancom sa môže stat iba osoba, ktorú navrhne najmenej 15 poslancov NR SR a ktorá zároven nie je clenom politickej strany, v den volby dosiahla vek 35 rokov a je volitelná do parlamentu. Funkcné obdobie je pätrocné.

Rozsah pôsobnosti ombudsmana:

Ochranca je oprávnený prešetrovat podnety, ktoré poukazujú na porušenie základných práv a slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb konaním, rozhodnutím alebo necinnostou orgánov správy. Ochranca práv je oprávnený z vlastnej iniciatívy prešetrovat súlad postupov a konaní orgánov verejnej správy s právnym poriadkom SR a s princípmi demokratického právneho a štátu, ak sa domnieva, že boli porušené základné práva a slobody fyzických alebo právnických osôb.

Spôsob cinnosti ochrancu:

Pri ochrane práv a slobôd fyzických a právnických osôb ochranca: 1, Prešetruje postup orgánov verejnej správy.

  • 2. Podáva upozornenia orgánom verejnej správy na nesúlad ich konania, rozhodnutia
alebo necinnosti s právnym poriadkom SR alebo s princípmi demokratického a právneho štátu spolu s odporúcaniami na urobenie nápravy.

  • 3. Podáva návrh na zacatie správneho konania alebo vstupuje do zacatého správneho
konania.

  • 4. Orgánom verejnej správy a NR SR podáva podnety na zmenu všeobecne
upravujúcich vnútorné pomery orgánov, ktorý ich vydal. 5. Vypracúva a publikuje správy o svojej cinnosti. Inštitút ombudsmana môže zaniknút z obligatórnych a fakultatívnych dôvodov. Obligatórne: nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorý bol ombudsman odsúdený za úmyselný trestný cin alebo ktorým bol odsúdený za trestný cin a súd nerozhodol o podmienecnom odložení výkonu trestu odnatia slobody, resp. strata volitelnosti. Fakultatívne: situácia, ak zdravotný stav verejnému ochrancovi práv dlhodobo, najmenej však pocas troch mesiacov, nedovoluje riadne vykonávat povinnosti. Verejný ochranca práv sa môže vzdat svojej funkcie aj písomným oznámením predsedovi národnej rady. Desatrocné úsilie sa naplnilo vymenovaním Doc. JUDr. Pavla Kandráca, CSc. dna 19.

  • 03. 2002 za prvého slovenského verejného ochrancu práv. Svojej funkcie sa ujal
zložením slubu do rúk Národnej rady SR dna 27. 03. 2002 v zmysle zákona c. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv. Pomoc verejného ochrancu práv Verejný ochranca práv nemôže zrušit alebo zmenit rozhodnutie žiadneho orgánu. Môže príslušný orgán upozornit, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je necinný. Ak tento orgán neurobí vo veci nápravu, alebo nedostatocnú nápravu, verejný ochranca práv v takomto prípade môže sa obrátit aj na nadriadený orgán a ak taký neexistuje, tak sa môže obrátit priamo na vládu SR. _____________ _________

Zdroje: