Odinizmus alebo Asátru - Svet germánskych bohov Odinizmus alebo Ásatrú, je viera velmi stará, vznikla v rodovej germánskej spolocnosti, v rokoch 1200 – 800 pred naším letopoctom, na území severnej a strednej Európy od pobrežia Severného mora a Baltu až k severnému výbežku nemeckého stredohoria a k
ústiu Visly. Ásatrú(Odinizmus) zahrna devät cností:
- 1. Sila je lepšia ako slabost: Nech len si ostatní ostanú vo svojej bezmocnosti a
- 2. Odvaha je lepšia ako zbabelost: Odvážnym prístupom k životnému zápasu neustále
- 3. Radost je lepšia ako zbabelost: Radšej sa radujme z našej skromnosti, než aby sme
- 4. Cest je lepšia ako hanba: To, co robíme, musíme robit úprimne a naozaj a musíme
POCIATOK A USPORIADANIE SVETA
Ásatrú (Odinizmus) hovorí o zrodení sveta takto:
1. ZRODENIE OBROV
O dobe pred vznikom sveta a zrodením ludí sa píše vo Vedminej piesni: „ V úsvitu vekov len Ymi vládol, nebolo mora , ani mohutných vln, nebola zem, ani hore nebo, len pustá, bez trávy holá priepast.“ Pôvodne bolo len vákuum, prázdnota, v ktorej vznikol svet. Táto nicota sa v eddickej kosmogonii nazýva Ginnungagap(zívajúca priepast, priepast priepastí) a zodpovedá gréckemu pojmu chaos. Prázdny priestor medzi mal dva konce. Na severe sa nachádzal ladový Nifheim (domov hmly, temný svet), kde vládla hmla, zima a temnota. Zo studne Hvergelmi(kypiaci kotol) tu vytekalo dvanást ladových prúdov Élivág (Elivagar), z ktorých vznikol prvý život. Na juhu sa rozprestieral ohnivý Múspellsheim (zánik sveta ohnom), svet ohna, z ktorého vychádza svetlo a teplo a v ktorom vládol obor ohna Surt (cierny). Zo spolupôsobenia tepla a zimy vznikol svet. Jedovaté kvapky z ladových prúdov Élivág sa zacali v žiary Múspellu topit. Tak vznikol organický život – praobor Ymi, o ktorom sa zmienuje vyššie citovaná sloha vo Vedminej piesni. Tento praotec všetkých obrov, mal obrovskú postavu, živil sa mliekom prakravy Audhumly, ktorá vznikla topením sa Élivág. Obojpohlavný Ymi mohol splodit autogamiou potomkov. Ked sa obor napil a potom spal, vyrástli pod jeho levou pažou muž a žena. Ymiho noha splodila s druhou nohou syna. Z týchto potomkov pochádzajú obry, ktorých svet na východe sa nazýval Jotunheim (svet obrov). Ich ríša bola oddelená od sveta ludí riekami a železným lesom.
2. ZRODENIE BOHOV
Obrovia sú predkami bohov a existovali pred nimi; zrodenie bohov sa potom uvádza
nasledujúcim spôsobom:
Pretože nebola tráva, musela prakrava Audhumla, symbol Zemi živitelky, lízat slané ladové kryhy. Prvý den vznikli z ladu vlasy, druhý den hlava a tretí den bolo dielo hotové. Vysoký, silný a krásny muž dostal meno Búri(otec, sploditel) Splodil zo seba samého syna menom Bor, ktorý si vzal Bestlu, dcéru obra Boltora (trn, neštastie); spolu mali troch synov: Ódina, Viliho (vôla) a Véa (svätyna). Ódin bol najvýznamnejší, Vili a Vé boli len inými formami jeho ducha. Títo traja bohovia boli prvý Ásovia. Vyrastali ako ludia a ako oni privádzali v manželstvách s bohynami na svet svojich potomkov. Telo a duša u nich boli v dokonalej harmónii a boli najmocnejším pokolením bohov, ktorí síce vládli nebu a zemi, boli však obmedzení osudom, ktorý dokonale poznali iba norny. Spociatku boli všetci germánsky bohovia oznacovaní za Ásov. Neskôr sa tak volali prevažne bohovia vojny a vlády, bohovia vojnovej kniežacej družiny, zatial co bohovia rolníctva patrili k inej rodine bohov, k Vanom, u nich bolo povolené manželstvo medzi súrodencami. Ásovia žili v Ásgardu ( hrad Ásov), Vanovia bývali vo Vanaheime, ktorého lokalizácia je nejasná. V Ásgardu sa nachádzal chrám Gladsheim (žiarivý domov). V chráme Gladsheime sa nachádza tiež Valhalla (sien padlých), Ódinove sídlo. V tomto sále, ktorý je vyzdobený oštepmi a štítmi a vybavený zlatými sedadlami pre bohov a trónom pre Ódina, sa zhromaždujú všetci hrdinovia, ktorí našli smrt na bitevnom poli. Valkýry, ktoré v službách Odinových urcujú, kto v boji padne, vedú bojovníkov po ich smrti do Valhally, kde každý vecer stolujú s Ódinom, jedia mäso kance Saehrímniho (morské zviera cierne ako sadze), aby obnovili svoje sily a pijú medovinu, ktorá je získavaná z vemena kozy Heidrún. Ódin doprevádzaný dvoma vlkmi Gerim (chtivý) a Frekim (žravý), pije víno. Mrtvi, ktorí nezomreli na bitevnom poli, ale v dôsledku choroby alebo starobou – s výnimkou utopených, k sebe v sieti pritahuje Rán, žena boha mora Agiho (more) – pobývajú v Nifhele (tmavá Hel), v ríši bohyni Hel. Popisuje sa ako napoly cierna, napoly bledá, chmúrna a krutá. Kto raz vstúpi do jej ríše, už nikdy ju neopustí. Ríša Nifhel však nebola miestom, kde si hriešnici odpykávali trest, ako tomu bolo v krestanskom pekle. 3. STVORENIE SVETA „Z Ymiho mäsa je vymiesená zem a z jeho potu sú prúdy vôd; skaly z jeho kostí a stromy z vlasov, obloha je z obrovej lebky.“ Po Ymiho smrti, potom co vytiekla krv tohoto zabitého obra, nastala potopa sveta. Vraj sa utopili všetci obry okrem Ymiho vnuka Bergelmiho (revúci ako medved, revúci v horách) a jeho ženy, ktorí sa zachránili na lodi. Bohovia, Búriho synovia hodili Ymiho mrtvolu doprostred Ginnungagapu a stvorili z jeho tela svet. Z Ymiho krvi sa stalo more, z jeho potu vznikli jazerá, z jeho mäsa zem, z kostí hory, zo zubov a rozbitých kostí boli vytvorené skaly. Jeho lebka sa stala oblohou, z jeho vlasov vznikli stromy. Mozog vyhodili bohovia do vzduch, a tak vznikly mraky. Z Ymiho obocia bol stvorený Midgard. Názov znamená „sídlo uprostred“, cast medzi nebom a ríšou mrtvych, obývanou ludmi. Midgard bol pokladaný za stred Zemi, ktorý sa niekedy zobrazoval ako hrad. Obklopoval ho praoceán, v ktorom žil had Midgard (had sveta). Ásovia hodili hada do praoceánu, kde vyrástol do tak neobycajnej velkosti, že podla niektorých predstáv obopínal celú Zem. S týmto netvorom bojoval Tór, ktorý sa niekolkokrát pokúšal – ale márne – hada zabit. Z vonka Midgardu sa rozprestieral Utgard (vonkajší svet), svet obrov a iných netvorov. Uvedenej lokalizácii odporovali iné kormografické modely. V jednom bol Midgard premiestnený na západ, Utgard na východ a oba svety boli oddelené riekou a lesom. V tretom modely je zobrazený vesmír ako strom sveta (svätý strom). Najposvätnejším stromom Germánov bol vecne zelený strom, jasen Yggdrasil, ktorý držal pohromade vesmír. „Viem, jasen kde stojí, Yggdrasil menom, vysoký strom, zarosený vlhko, stále zelený, nad Urdinou studnou, odtial vlaha v údolí padá.“ Korene tohoto stromu spájali Midgard, Utgard a Niflheim. V Nifheimu, ktorý existoval už pred stvorením sveta, vládne bohyna mrtvych Hel. Panuje tu vecná noc; zo studni Hvergelmi vyteká dvanást riek. Pod jedným korenom, siahajúcim až do neba k Ásom, sa nachádza Urdina studna (alebo studna osudu). U tohoto pramena, kde konajú bohovia svoje porady, je tiež ich súdna sien. Stretávajú sa v sále, v ktorej bývajú tri norny, ktoré urcujú osudy ludí a bohov. Druhý koren vedie k obrom, tam, kde bol predtým Ginnungagap. Tak isto pod týmto korenom je studna – pramen múdrosti. Jej strážcom je radca Ásov, obor Mími. Tretí koren stromu siaha do Nifheimu ku studni Hvergelmi. Ohrýza ho drak Nidhogg (bijúci, naplnený nenávistou), symbol zla, ktorý stromu škodí. Nemôže však stromu vziat jeho silu, pretože tri norny ho neustále kropia vodou. Koruna stromu siaha až do Ásgardu, do siene Valhally. Na vrcholku stromu sedí orol neznámeho mena, ktorý pozoruje svet. Medzi jeho ocami tróni jastrab, pán pocasia. Sprostredkovatelom medzi orlom a drakom je vevericka Ratatosk (hlodavý zub) Vevericka nielen stále posiela výroky orla, ale také rozdúchava hádky. Stala sa preto symbolom nesvornosti a nepriatelstva.
4. VZNIK HVIEZD
„Slávny druh mesiaca, slnko, z juhu kraj oblohy pravú objalo rukou. Nepoznalo slnko , kde sídlo jeho, hviezdy nepoznali, kde sú ich miesta, mesiac nevedel, akú má moc.“ Bohovia rozmiestili ohnivé iskry, vyvrhnuté z Múspellsheimu, po oblohe a urcili im obežnú dráhu. Podla niektorých germánskych predstáv boli hviezdy hlavicky strieborných klincekov, ktoré držia po hromade nebeskú klenbu.
5. STVORENIE CLOVEKA
Prvým párom ludí na svete Ask (jasen) a Embla. Burovi synovia Ódin, Vili a Vé našli na brehu mora dva kmene, z ktorích boli stvorení prví ludia. Ódin im vdýchol život, Vili im prepožical rozum a schopnost pohybu a Vé im dal podobu, rec, zrak a sluch.
6. VZNIK TRPASLÍKOV
Ako poslední boli splodení trpaslíci, o ktorých pôvode existujú rôzne verzie. Asi pochádzali z Ymiho koncatín alebo vznikli vo svaloch prvého obra v podobe cervov, ktoré potom bohovia obdarili rozumom. Trpaslíci bývali v jaskyniach, horách a skalách Midgardu.
ZÁNIK SVETA
Stvorený svet je predurcený k zániku, pretože nielen ludia, ale aj bohovia – lebo ani ti niesu všemocní, sú podrobení osudu. Táto katastrofa je nevyhnutná, je jej však pripisovaný ocistný úcinok. Carodejnica Vanov Gullveig (zlaté opojenie) hovorila Ásom o velkom bohatstve iného rodu bohov a tím v nich prebudila chtivost po zlate; v dôsledku toho dochádza medzi Ásmi a Vanmi k prvej vojne. Zlocin Ásov, ktorí nechali Gullveig dokonca trikrát upálit, svedcí o ich mravnom úpadku. Obe strany síce uzavrú vecný mier, ich rody sú uznané za rovnoprávne, ale ich zánik je nevyhnutný. Osud bohov sa naplní, a preto sa pre germánsku apokalypsu používa staroseverské slovo ragnarok (konecný osud bohov). Ásovia vedia, že tento boj musí príst, pretože sú podriadení osudu. V ragnaroku nejde iba o znicenie bohov. Zomrie i celá príroda, ktorá je znicená klimatickou katastrofou. Nastane zima Fimbul (zhubná zima), zima hrôzy, v ktorej bude panovat ladový chlad, víchor bude svištat a všade bude ležat sneh. Tri zimy prejdú, jedna po druhej a medzi nimi žiadne leto. „Slnko temnie, v mori zem sa topí, do hlbín padajú horiace hviezdy.“ Vlci prehltnú slnko, nebeské telesa sa zatemnia, svet spustne. Stromy budú vyvrátené
z korenov a takisto strom sveta Yggdrasil sa otrasie:
„Starý jasen, slávny Yggdrasil, chveje sa v korenoch, vlk putá trhá.“ Hory sa zrútia, zem sa bude otriasat a prepadne sa do oceánu, rozbúreného hadom Midgardom. Tento netvor vystúpi z morského dna a bude bojovat proti bohom. Každý bude bojovat s každým, všetky medziludské vztahy sa zrútia. „Brat bude bojovat s bratom, súrodenec znicí zväzky rodu, zle je na zemi zrádzajú všetky ženy, nikto nikoho nechce šetrit.“ Most Bifrost medzi Midgardom a Ásgardom sa zrúti, pretože Surt, vládca obrov ohna v Múspellsheimu, po nom pôjde so svojím vynikajúcim vojskom. Strážca mostu, najskvelejší zo všetkých Ásov, Heimdall (ktorý osvetluje svet), ktorý stráži most zo svojho zámku Himingjorgu (nebeský hrad), zatrúbi na roh Gjallarhort (zvuciaci roh), aby povolal všetkých Ásov a bojovníkov do boja. Ódinove havrany už niesu schopní preletiet vlny. Krvou postriekaný pes bohyne Hel Garm, ktorý v podsvetí u rieky Gjoll vítal svojím štekotom mrtvych, hrôzostrašne vyje na celý vesmír a vlk Fenri, ktorého bohovia lestou spútali pre jeho nebezpecnost, roztrhne svoje putá. Obrovia vstúpia na lod Naglfar (lod z nechtov – ludia mali mrtvym strihat nechty, aby tak zabránili stavbe tejto lodi alebo aspon zabránili stavbe tejto lodi alebo ju aspon oddialili; pretože však na túto svoju povinnost zabudli, mohli obrovia lod z nechtov postavit), ktorú kormidluje Hrým. Miestom posledného boja sa má stat pole Vigrid (bitevné pole). Všetci Ásovia idú do boja, Ódin v cele so zlatou prilbu, v zlatom brnení a so zlatým oštepom, sprevádzaný dvadsiatimi siedmimi valkýrami na bielych konoch. V jeho družine sa nachádzajú i najslávnejší pozemský bojovníci. Nepriatelské vojsko, vedené Lokim, vlkom Fenrim a hadom Midgardom, sa rovnako zhromaždilo na uvedenom bitevnom poli, na ktorom dôjde medzi jednotlivcami k šiestim bojom. O prvom boji medzi Ódinom a vlkom Fenrim sa zmienuje Piesen o Vaftrúdnim. Pretože Ódin je otec sveta, patrí táto roztržka k najdôležitejším a píše sa o nej tiež vo Venminej piesni. Ódin sa obráti proti Fenrimu, ktorého horná celust sa dotýka neba a dolná zeme. Vlk Ódina prehltne. Po Ódinovej smrti sa zem prepadne do praoceánu, ale pre vlka Fenriho ešte všetko nekoncí – zúcastní sa šiesteho boja. V druhom boji stojí proti sebe Tór a had Midgard. Obludu, ktorá je vedla obrov Tórovým najväcším nepriatelom, sa podarí bohu búrky skolit. Privábi ju hlavou vola a zabije ju svojím kladivom. Bezprostredne potom však umiera otrávený jej smrtiacim jedom. Frey a Surt sú vzájomnými sokmi v tretom boji. Obrovia síce búvajú na východe, ale obor ohna Surt sídli na juhu, pretože je spojený s ohnom. Pretože Frey požical svoj mec, ktorý sám od seba šermuje, svojmu sluhovi Skírnimu (žiariaci) a už ho nedostal naspät, musel nastúpit do boja bez tejto kúzelnej zbrane a nie je divu, že v boji padne. Štvrtý boj sa rozhodne medzi Heimdallem a Lokim. Loki stelesnuje ohen a jeho úhlavní nepriatel Heimdall predstavuje dášt. Boj dvoch živlov koncí vzájomnou smrtou oboch zúcastnených. Piaty boj medzi Týrom a psom podsvetia Gramom, v ktorom obaja súperi našli smrt. V šiestom boji s vlkom Fenrim pomstí Vídar (panujúci široko daleko) Ódinovu smrt. Mlcanlivý Vídar, po Tórovi najsilnejší z Ásov, nosí topánku zošitú z kožených pásov, ktoré ludia orezávali z svojich topánok, z coho je jasné, že každý clovek mohol týmto spôsobom Ásom pomôct. Boh stupí touto silnou topánkou vlkovi dolnú celust, rukou mu roztrhne papulu, a tak Fenriho zabije. Po bojoch roznieti Surt zkazonostný ohen Surtalogi (Surtov ohen) a celý svet spáli. Ragnarok však neznamená definitívni koniec. Z mora sa zdvihne nová zem, nad ktorou sa nesie nové nebo. Slnko bude svietit a orol, ktorý sa v dobe zániku živil mrtvymi, lieta vo vzduchu. Vo vetvách svätého stromu jasenu prežil katastrofu jeden ludský pár – a nové ludské pokolenie môže byt založené. Niektorí z bohov oživujú svojou prítomnostou nové vzniknuté nebo, iný sú mrtvi. Baldor (smelé knieža), najlepší a najcistejší z bohov, jeho brat Hod (bojovník), Ásové Vídar (mlcanlivý) a Váli, Tórovi synovia Módi (hnevlivý) a Magni (silný), ktorý prevzali otcove kladivo ako dedicstvo, patria tiež k novej skupine bohov, ktorej najvyšším bohom nebol menovaní a ku ktorej sa druží i dcéra Slnka. Stretávajú sa na Idskej pláni (žiariaca znova), na mieste predchádzajúceho Ásgardu. Obyvatelia neba a zemi budú spolu žit v harmónii a bude panovat vecný mier.
BOHOVIA
1. ÓDIN (ODIN/WODAN/WOTAN)
Ódin, najvyšší boh, je najkomplikovanejšou postavou medzi germánskymi bohmi. „Jasen Yggdrasil je najlepší zo stromov a Skidbladni zo skvelých lodí Ódin z Ásov, z konov Sleipni.“ Ódin patrí k najstarším bohom, jeho manželkou je Frigg a jeho synmi sú Baldr, Tór a Váli. Ódin je popisovaný ako temná, chmúrna postava, zahalená do tmavého plášta; je jednooký, tvár mu zatienuje klobúk, stiahnutý hlboko do cela. Jeho zjav sa však mení, takže môže na seba brat ludské i zvieracie podoby. Ódinove atribúty sú oštep Gungni (kolísajúci sa) a prsten Draupni (kvapka). Je bohom vetra a búrky, v noci sviští povetrím v cele divokého lovu. Už je meno tomu napovedá, lebo Wotan znamená pán Wod, takže pán „besného húfu“. Tento húf sa naplna z padlých, pretože iba ten, kto položí svoj život v bitve, môže byt prijatý do jeho družiny. Sprievodcami boha mrtvych, prichádzajúceho na svojom osmonohom koni Sleipnim, sú tiež zvieratá, ktoré sa objavujú na bitevnom poli – havrany a vlci. Význam týchto zvierat sa však v mladších mýtoch mení: vlci Freki a Geri sa v nich objavujú ako Ódinovi spolustolovníci, zatial co vtáky Hugin (myšlienka) a Munin (pamät), ktorí bohu poskytujú informácie a zároven prinášajú poznanie, stelesnujúc jeho intelektuálne schopnosti. Zvláštne znalosti získaval boh i tím, že pil z pramena múdreho obra Mímiho. za to musel dat tento Ás, ako hovorí Snorri, jedno svoje oko do zástavy. Ódin je pán nad životom a smrtou, a preto mu všetky kmene prinášali ludské obety, väcšinou zajatcov alebo otrokov, aby ucinili zadost nárokom boha a týmto darom ochránili životy príslušníkov vlastného rodu. V súlade s rebríckom hodnôt Germánov, u ktorých boli vojnové cnosti vysoko cenené, mal najvyšší boh tiež funkciu boha vojny, ktorý priviedol vo vojne Vanov na svet vojnu ako takú a i nadalej usiloval o jej pokracovanie: Ódin je považovaný za autora bitevného usporiadania vo tvaru klinu, ktoré mohlo porazit nepriatelské šíky. Neboli mu prisudzované len nicivé sily: ako ochrancovi sejby a ohnísk mu bola vzdávaná vdaka za bohatú úrodu a silný dobytok. Z Ásov bol za najzbehlejšieho v kúzlach považovaný Ódin, a preto bol aj bohom magických kúziel. Okrem toho sa vyznal v niekolkých dalších druhoch umenia, napríklad práve on priniesol ludom básnictvo, presnejšie medovinu básnikov, po ktorej sa dostavujú básnické schopnosti. Ale i zrod rúnového písma je pripisovaný Ódinovi,
ktorý ich získal vdaka svojmu sebaobetovaniu:
„Viem, že som visel vo veternom strome devät dlhých nocí, oštepom preklatý v obet Ódinovi, sám sebe samému, na onom strome, o ktorom nikto nevie, z ktorých korenov rastie. Chlieb mi nepodali ani chmelovinu; dole som sa díval: runy som zbadal, s nárekom ich zdvihol, potom padol som k zemi.“ Najmocnejšiemu s Ásov bol zasvätený tretí den v týždni, co je dodnes viditelné z anglického slova Wendsday. Boha búrky, ktorý so svojou druživnou odpocíva po necase v skalnej jaskyni, pripomína okrem toho názov „Wodanovej hory“ Wodansberge, ktorý je rozšírený v Nemecku, Anglicku a v severných zemiach. Tento mýtus dal pravdepodobne meno i Odenwaldu.
2. TÝR (TYR/TÍWAZ)
Tyr znamená boh, zpociatku bol bohom vojny, ale neskôr bol vytlacený Ódinom. Jeho atribútom a symbolom jeho funkcii, bol mec, bol tiež bohom práva, špeciálne bohom prísahy a z toho dôvodu je jedinou postavou v germánskom panteóne, ktorá – v našom zmysle slova predstavovala morálku. Týr však stratia svoju pravú ruku, ruku, ktorou prisahal. bohovia, ako hovorí Snorri Sturluson, chceli totiž spútat nebezpecného vlka Fenriho, aby odvrátil zlo, ktoré od neho hrozilo. Navrhli zvieratu, aby si nechalo dobrovolne nasadit putá, ktoré by mohlo lahko roztrhnút a tím všetkým jasne dokázat svoju silu. Vlk zvolil potom, ked mu slúbili, že jeden z Ásov vloží ako zástavu za cestnost ich úmyslov svoju ruku do jeho papuli. Týr dal svoju ruku medzi Fenriho zuby a ten, ked zistil, že sa nemôže vymanit zo zacarovaných pút, mu ju odhryzol. „Tu sa smiali všetci, len Tyr nie...“ Strata ruky, ktorá prisahá – castý trest za krivou prísahu – sa asi práve u boha práva môže javit podivnou, ale mýtus bol interpretovaný tak, že Týr chce svojou rukou zaplatit za lož, aby týmto spôsobom znovu obnovil a zaistil kozmický rád.
3. TÓR (THOR/DONAR)
Tór, Ódinov syn z prvého manželstva s Jord (Zem), ktorý sa oženil so Sif (rod), predstavuje vedla Ódina najvýznamnejšiu postavu s rodu Ásov. Jeho meno (germánske PunraR znamená hrom) oznacuje Tóra za boha hromu, ktorý je zobrazovaný ako vysoký, silný mladý muž, cervenofúzatý, s prenikavým pohladom. Jeho chut k jedlu je nesmierna a rovnako tak velký je jeho smäd. Svoju mimoriadnu telesnú silu používa predovšetkým proti obrom a zlým duchom, teda proti mocnostiam nepriatelským životu. Je najsilnejší z bohu, ktorí – rovnako ako ludia – casto potrebujú jeho pomoc. Mená jeho synov Magmi a Módi odrážajú jeho vlastnosti: silu a hnev. Ešte dnes pripomína názov štvrtého dna v týždni nem. Donnerstag, ang. Thursday. Tór sa vyznacuje fyzickou prevahou, nikdy však duševnými schopnostami, a tak – na rozdiel od Ódina alebo Lokiho – sú mu tiež lest a lož, pretvárka a klam cudzie. Jeho atribútom je kladivo Mjollni (lomozník), ktoré použil i v boji s obrom Hrungnim, ktorého vrhacou zbranou, obrovský kotúc sa o kladivo rozbila. Kladivo Mjollni, ktoré sa údajne samo vracalo k bohu, ked ho Tór vymrštil, nebolo iba zbranou a symbolom jeho vojnovej funkcie, ale i symbolom plodnosti. Kladivom Tór oral zem a zúrodnoval ju, prinášal dášt a vyhánal mráz i lad. Na nom, bohu rolníctva záviselo prospievanie dobytka a úroda. Velký význam mal Tór aj pre námorníkov, ktorí ho vzývali a prosili o priaznivý vietor alebo bol uctievaní ako vládca vetru a pocasia. Podla povesti prechádza boh Tór zemou vo voze, tahanom capmi, ktorého kolesá spôsobujú dunenie hromu. Ak pocíti hlad, môže zabit zviera a zjest ho, bez toho aby ho usmrtil, lebo opät ožijú, ked sa všetky kosti položí na kožu. Raz sa pokúsil host boha Tóra vysat špik z jednej kosti zabitého zvierata a pri tom ho poškodil. Tak sa stalo, že jeden z capov, ked ho boh opät oživil, kríval.
4. FREY (FREYR)
Frey je Vyn, v súlade s tím je bohom plodnosti a podla zvykov Vanov mal pôvodne milostný pomer so svojou sestrou Freyjou; oženil sa však s dcérou obrov Gerdou. Oblastou jeho pôsobenia je mier a blahobyt, bujnost a rozkoš. Jazdí na kancovi Gullinborsti (ten, ktorý má zlaté štetiny), ktorý je živocíšnym stelesnením plodnosti. Frey má ešte druhý prostriedok, pomocou ktorého sa pohybuje. Je ním kúzelná lod Skídbladni. 5. LOKI Najpremenlivejšou postavou v germánskom panteóne je Loki. Nemal žiadnu funkciu, neexistoval ani žiadny jeho kult. Rozdielne sú aj výklady tejto postavy. V dôsledku svojej rozpoltenej povahy patril tento lstivý boh raz k priatelom bohov, inokedy sa stal ich najzlomyselnejším protivníkom. Na jednej strane získaval pre Ásov cenné veci, na druhej strane ich okrádal a škodil im. Ludom pomáhal tím, že ich ucil mnohým užitocným praktikám, ved je nakoniec považovaný za vynálezcu rybárskej siete. Mýtus spája Lokiho s Obrynou Angrbodou (hora prinášajúca), s ktorou splodil tri obludy: vlka Fenriho, hada Midgarda a bohynu mrtvych Hel. Tieto príšery spolu s Lokim nakoniec všetko zmaria. Jeho najväcším previnením je, že zavinil smrt oblúbenca bohov, Ódinovho syna Baldra. Ked sa tomuto mladistvo krásnemu, žiarivému bohovi denného svetla zjaví vo sne jeho smrt, zaviaže sa slubom jeho matke Frigg všetky bytosti a veci, ktoré v mýtu samozrejme ožívajú, že mu nebudú škodit. Loki však zistí, že jednu rastlinu, imelo, matka prehliadla. Prehovoril Baldrova slepého brata, aby na mladého boha vystrelil vetvickou imela, a tak ho zabil Bratovrah zaplatil za svoj cin životom a zavraždený bol s velkou úctou pochovaný na mori. Jeho žena ho v smrti nasledovala. Baldr by samozrejme mohol ríšu mrtvych zase opustit, keby, ho všetky živé bytosti a veci oplakávali – tak znie podmienka bohyni mrtvych Hel. Splnit túto podmienku sa zdráha splnit iba jediný – Loki, ktorý na seba vzal podobu obryne. Neprelieva slzy ani neprejavuje zármutok. Preto musí zostat Baldor v ríši mrtvych, Loki je však chytený a prikovaný ku skale, kde mu do tvári kvapká hadí jed. ked sa kvapka jedu dotkne jeho tváre, skriví sa Loki bolestou a spôsobí tí záchvev skál a hor – ludia sú vylakaní zemetrasením. Ale nakoniec Loki vyviazne, dovedie nepriatelov bohov k ragnaroku a zaháji koniec sveta. V dnešnej dobe je len velmi málo ludí, ktorí veria stále v starý Ásatrú (Odinizmus) a dodržiavajú jeho devät cností, dnes už len málokto vie, kto to bol Wodan, Donar alebo Loki a aj knihu o Ásatrú nie je lahké zohnat, a preto som sa rozhodol túto tému aspon zhruba priblížit a v krátkosti objasnit aspon v rýchlosti o co v nom ide a ako vznikal a vyvíjal sa. Zoznam použitej literatúry: 1. Germánská mytologie – Libuše Spácilová, Maria Wolfová
2. Internet – Wodan
3. Mýty a legendy – Vlky, draky, bájne zvieratá
4. Germáni mezi Thorsbergem a Ravenou –
Friedrich Schlette.