Od zdroja k manipulácií médií
Relatívnost pojmu manipulácia:
Môže vražda na obrazovke niekoho podnietit k tomu, aby sám spáchal vraždu? Pretože masové médiá pôsobia skoro na všetkých, znamená to, že tak skoro všetkých ohrozujú? Je pravda, že televízia deti odnaucuje cítat a navyká ich k pohladu na násilie ako na samozrejmost? Nie je ale na televízii najhoršie to, že nás všetkých oberá o cas a aj ohlupuje?
1. Zdroj konkrétny
Televízia nám poskytuje nieco podobného: na zaciatku správy sa objaví visacka s menom reportéra a miesta vysielania. Môže sa tu objavit aj logo stanica. Niektoré stanice uvádzajú pri reportáži aj meno kameramana. Príliš sa tým ale zdôraznuje, že udalost sa neprezentuje sama sebou, ale je upravená nejakým clovekom, co si nie všetky televízie želajú. Záver reportáže potom patrí fráze: "ten a ten, televízia tá a tá, odtial a odtial", v prípade, že ide o regionálny štáb: "pre tú a tú televíziu". To je dôležitá informácia, ktorá znamená nieco ako podpis na papier, nesmieme ju vynechat, ak chceme, aby informácia nebola anonymná, aby sme mohli zistit, kto za to mohol. Konkrétny zdroj je chvályhodná, žial velakrát jediná forma pramenného odkazu. Nasledujúce druhy zdrojov stále klesajú po pomyslenom rebrícku serióznosti.
2. Zdroj odkazový
Vzdialený odkaz slúži hlavne k vytvoreniu dôverného vztahu medzi divákom a televíziou: "Po prípade odmietnutia lekárskej pomoci sa televízii Nova podarilo zistit ...", "Ako sme vás už informovali..." Málokto si samozrejme spomenie na predchádzajúce informácie a už vôbec nie odkial pochádzali. Takisto schopnost spätného spomenutia si je velmi obmedzená. Naštastie - aj ked to je iba teoretická možnost existujú inštitúcie, ktoré majú za úlohu archivovat staré dokumenty. Okrem toho je odkazový zdroj takisto dôkazom castej profesionálnej deformácie: že totiž všetkých zaujíma to (a pamätajú si to), co reportéra.
3. Zdroj neutrálny
Leží ešte o stupienok nižšie ako vzdialený odkaz. V tomto prípade už vôbec nemáme možnost vrátit sa ku zdroju. Zneužíva sa tu perzonalizácia situácie, v ktorej sa zdroj rovná reportér. Typické frázy tohto typu sú: "Podla zistenia našich štábov..", "Podla našich informácií..." alebo "V posledných dnoch sa objavila informácia...". Neutrálny zdroj vytvára bludný kruh: televízia rucí sama sebou.
4. Zdroj hromadný
Zvláštny druh hromadného zdroja, ktorý je typický hlavne pre tlac je: "Podla niektorých poslancov vládnej koalície..", "Experti sa domnievajú...", "Je strach aj z toho, že...". Novinár jeho pomocou sumarizuje skupinu zdrojov, ktoré považuje za vierohodné alebo sa aspon snaží u citatelov túto predstavu vyvolat. Obvykle ale býva z kontextu známe odkial informácia pochádza. Další príklad je: "Podla informácií, ktoré dnes prichádzajú z Bosny...". Hromadný zdroj je oblúbený hlavne preto, že vsugeruje, že zdroj bol v texte uvedený.
5. Zdroj utajený
Je to vlastne zdroj "dôverný, dôveryhodný, anonymný", alebo "zdroj, ktorý si neželá byt menovaný" budí vždy najväcšiu pozornost, možno preto, lebo implikuje stav ohrozenia. Jirí Bigas (MFD) si myslí, že nemenovaný zdroj by nikdy nemal byt jediným a dokonca ani hlavným novinárovým zdrojom. A myslí si, že zdroj, ktorý si neželá byt menovaný sa fakticky snaží prevziat kontrolu nad tým, co sa bude publikovat. Na druhú stranu si ale zasa treba uvedomit, že povinnost novinára je si svoje zdroje chránit. 6. Zdroj tienový Vychádza z faktu, že málokto sa obtažuje zistovaním, ci je uvedený zdroj v médiu aj pravdivý a ci vôbec existuje. Tienové zdroje používajú najcastejšie bulvárne médiá, tie si ich jednoducho vymýšlajú. Jedným z najznámejších je prípad americkej novinárky Janet Cookovej, ktorá dostala za reportáž Jimmiho svet - o malom chlapcovi, navyknutom na drogy, Pulizerovu cenu (cenu, ktorú dostávajú novinári za dobrý clánok). Neskôr sa ale priznala, že väcšinu jej zdrojov si vymyslela. Obhajovala sa tým, že prípadov, aké popisovala, je vela a že všetko zodpovedá skutocnosti, iba sa jej nepodarilo zohnat potrebné pramene. Argumentácia Janet Cookovej vyvoláva nepríjemné otázky: Co s križujúcimi sa záujmami bezpecnosti zdroja a novinárskou nutnostou nieco overit? Co so skutocnostou, o ktorej sa boja všetci hovorit? Ak nie sú konkrétne zdroje znamená to, že neexistujú? Je možné, že mimoriadne prípady oprávnujú mimoriadne prostriedky? Alebo to je iba pokušenie, spravit zaujímavú aj ked nepravdivú správu. 7. Zdroj kombinovaný Toto už je predstupienok k vedomej manipulácii. Vzniká z dvoch obsahovo rozdielnych správ A a B, z ktorých B rafinovane dokresluje to, co tvrdí A. Pri nedostatku iných materiálov a v casovej tiesni je A+B skombinované do jedinej správy. Ako zdroj môže byt udaný A, ale takisto môže byt správa udaná bez zdroja. Televízny obraz ku kombinovanému zdroju priamo zvádza. Klasickým príkladom sú ilustracné zábery. Tie by mali byt oznacené ako "ilustracné" a pokial nie, tak to vyplýva z kontextu - letecké zábery. Konkrétnejšie si popíšeme jeden príklad, ktorý hranicí skoro s manipuláciou. Bol odvysielaný vo vecerných správach 4.8.1995 na Nove. Išlo o zlúcenie záberov z vojenskej prehliadky so skutocným bojom, konkrétne s chorvátskou ofenzívou v piatok 4.8., asi najväcšou operáciou na území bývalej Juhoslávie toho roku. Vojenská prehliadka patrila do archívneho materiálu, vysielaného v stredu 2.8. chorvátskou televíziou. Takisto tieto zábery prebrala vo štvrtok ráno Euronews a vecer CT1. V piatok vecer ale jeden z týchto záberov (ukážkové prepadnutie vojenskej kolóny) využila TV Nova na dokreslenie najdôležitejšej informácie dna. Dôvod bol jasný. Na obrazový materiál z ofenzívy bolo pochopitelne uvalené embargo a správy boli slabé, chcelo to iskru. A tak pracovníci Novy (v istote, že sa na to nepríde) dostali nápad a využili kombinovaný zdroj k zvýšeniu atraktívnosti ich správ. Ako casto k takémuto vylepšeniu prichádza sa nedá povedat. Je ale možné, že omnoho castejšie, ako by sme si mnohí mysleli. .