Obraz hada v gréckej mytológii Úvod Cielom nasledujúcej práce bolo združit všetky dostupné zmienky o výskyte postavy hada, respektíve hada/draka, nakolko tieto oznacenia bývajú casto zamienané, v gréckej mytológii. Bolo zaujímavé sledovat, ako sa menia postoje k tejto postave, aké rôzne úlohy zohráva.
Práca sa delí na tri casti:
- 1. Najskôr predstavím hada ako príšeru, ktorá má bud strážnu funkciu
- 2. Táto cast sa bude týkat osôb súviasiacich s hadom: ci už sa had
- 3. V tretej casti bude had vystupovat ako symbol v zjaveniach a pri
A. HAD - STRÁŽCA
Postava hada nesie funkciu strážcu dost casto, nevystupuje iba ako známy ochranca athénskej Akropoly a strážca Diovho domu na vrchu Olymp. Ladon, strašný stohlavý drak obtocený okolo stromu, stráži záhradu Hesperidiek a v nej bájne tri zlaté jablká. Nikdy nezaspí a každá hlava mu sycí iným hlasom. Porazený bol jedinýkrát, a to obrom Atlasom, ktorý nesie nebeskú klenbu na pleciach. Hrdina Herakles musel splnit nelahkú úlohu - doniest jablká - a požiadal Atlasa o pomoc. Za ten cas držal nebesia sám. Ladon je bratom Eurydiky ako Hadej Bohyne, považuje sa za prorockého hada nachádzajúceho sa v každom raji. Drak sa vyskytuje aj v báji o zlatom barancom rúne. Je prevesené cez konár duba v háji zasvätenom bohovi vojny Aresovi, pribité zlatými klincami samým vlastníkom - králom Aietom. Dcéra Medea na požiadanie kúzlami vyvolala z hlbín zeme jaštera s ostrým dracím hrebenom na chrbte a s plamennou papulou s troma jedovatými jazykmi. Aj tu bol had ovinutý okolo stromu a nikdy nezaspal. Bol porazený samou Medeou, ktorá mu podala carovnú uspávaciu bylinu. Obrovský šupinatý drak s krvavým hrebenom od hlavy až po chvost je súcastou báje o založení Théb. Bohovia uložili královi Kadmovi, aby založil nové prosperujúce mesto na urcenom mieste. Král potreboval priniest vodu na obetu, tak poslal svoju družinu k pramenu do posvätného hája zasväteného Areovi. Královu družinu pobil spomínaný drak prebývajúci v skalnej jaskyni pri prameni. Šlahali mu z ocí plamene a bol plný jedu, mal cierny otravný dych, šupinaté telo, dlhé pazúry, tri jazyky a tri rady zubov. Král Kadmos ho zabil v boji oštepom, podla inej verzie bolo prícinou smrti rozbitie dracej hlavy balvanom. Nasledujúce príšery som zaradila do tejto podkapitolky preto, lebo ich funkcia je niekde na hranici: sú aktívne a škodia, môžu byt teda strážcami danej krajiny/lesa; ale taktiež môžu byt do prostredia "umelo dosadené" - poslané urcitým bohom alebo bohynou ako trest pre obycajných ludí. V mýtoch nie je bližšie špecifikovaný dôvod ich existencie. Prvou z nich je Hydra, had s deviatimi hlavami, ktorý pustošil krajinu pri meste Lerny. Žil v brlohu na okraji bažiny. Prostrednú z hláv mal nesmrtelnú. Zabit lernskú hydru bola jedna z dvanástich tažkých úloh udelených Heraklovi. Pri zotnutí hlavy vyrástli na tom mieste dve dalšie, naco hrdina reagoval spálením odseknutého miesta, takže nové hlavy prestali rást. Nesmrtelnú hlavu zahrabal do zeme a zatažil kamenom. Celý mociar sa naplnil jej ciernou jedovatou krvou, v ktorej hrdina zmocil hroty svojich šípov, takže hydra prinášala skazu aj po svojej smrti. Jediným šípom napusteným v krvi hydry napríklad Herakles skolil aj mocného obra Geryona, co bolo nutné pre vykonanie jednej z jeho úloh. Zaradila som sem aj nasledujúceho tvora, i ked je len jednou castou tela drak. Je to Chimaira, spredu lev, vzadu drak a uprostred divá koza. Mala aj tri hlavy: leviu, koziu a draciu. Obývala jednu roklinu. Nebola pasívna - nicila krajinu a plienila dobytok. Zabil ju Bellerofontes mnohými šípmi za pomoci skroteného okrídleného kona Paegasa, inác by ho obluda znicila ohnom a dusivým dymom. B. PASÍVNY/NEBOJUJÚCI HAD Obrovský had Ofión bol stvorený bohynou Eurynomou, ktorá povstala nahá z Chaosu. Chytila najsilnejší a najchladnejší vietor, Severný vietor Boreas, pošúchala ho v rukách a dala vznik Ofionovi, ktorý ju oplodnil, a tak vznikol podla bájí prvý clovek - Pelasgos, praotec pokolenia Pelasgov. Had sa neskôr vzbúril, takže ho Eurynomé zrazila do zemských hlbín. Už spomínaná krutá kúzelnícka Medea vlastnila preslávený lietajúci voz tahaný dvoma okrídlenými drakmi, na ktorom bola nútená dvakrát utiect zahalená carodejným oblakom. Konecný osud Medey ani jej voza s hadmi nie je známy, podla niektorých povestí ušla do Ázie.
C. HAD - VYKONÁVAC ZLA
Pythón bol strašný drak zrodený bohynou Gaiou (Zem), ktorú pokladali za matku všetkých hadov - bytostí vyliezajúcich spod zeme. Vyliahol sa z bahna, ktoré ostalo po Potope sveta. Podla veštby mal Pythón zahynút rukou potomka bohyne Léto, tak ju prenasledoval. Pomstil ju jej syn Apollón, ktorý draka usmrtil svojimi šípmi a preto dostal prezývku Apollón Pýthios. Podla inej verzie sama bohyna Héra poslala zo žiarlivosti Pythóna za Léto (syn Apollón pochádza z Létinho vztahu s Diom), aby jej nedal nikdy pokoj. Na pocest Apollónovej výhry nad Pythónom sa konali pýthijské hry (nielen v lukostrelbe), ktoré vraj založil sám Apollón z Delf. V závere mýtu o Perseovi sa stretávame s obrovskou morskou obludou tiež oznacovanou aj ako had. Boh Poseidón ho poslal spolu s povodnou za trest, lebo královná Kassiopea sa chválila, že je krajšia ako všetky morské nymfy. Královstvo bude oslobodené, len ked bude netvorovi obetovaná královnina dcéra Andromeda. Hrdina Perseus sa vracia do svojej vlasti práve vtedy, ked sa ju chystajú obetovat, a ukáže netvorovi hlavu obludy Medusy, pri pohlade na ktorú každý tvor skamenie. Morský netvor bol teda úspešne v poslednej chvíli zlikvidovaný. Dvoch hadov poslala žiarlivá Héra za malým Heraklom, neskorším najväcším gréckym hrdinom, lebo bol dalším z mnohých Diových synov. Ale Heraklés už v kolíske (za ktorú mu slúžil kovový štít) vynikal silou a smelostou, tak oboch hadov holými rukami zabil. Had je pôvodcom smrti Eurydiky, manželky bájneho pevca Orfea, pri speve ktorého o.i. aj hady vyliezali z dier a nacúvali. Uštipol ju do nohy had, ked utekala pred dvorením boha pastierov Aristaia. Podla niektorej verzie sa Eurydiké stala po smrti bohynou hadov a jednou z bohýn podsvetia; obetovávali jej muži pri uhryznutí hadom. Nie celé hady, iba obri s hadími nohami - Giganti, sú dalšími vykonávatelmi zla. Priviedla ich na svet Diova stará matka Gaia preto, že závidela obyvatelom Olympu ich moc a štastie. Bolo to jediný raz, co museli olympskí celit vážnemu nebezpecenstvu, no i tak celú generáciu Gigantov porazili. "Špeciálni" hadi Prekvapivo aj v gréckej mytológii sa vyskytuje operený had, resp. hadí vták (grécke oznacenie). Je to v podstate malý vtácik, ktorý má vo zvyku krútit hlavou a krkom tak, že to pripomína zvíjanie hada, sipí ako had a má na krku aj znacku v tvare písmena V takisto ako Athénine hady používané na veštenie. (Jeho slovenské oznacenie sa mi zistit nepodarilo, v angl. "wryneck".) Bol zasvätený Mesiacu, Io ho využila ako posla na prilákanie Dia. Podla povery otácal hlavu k vrahovi. Rod krála Kadma nemal štastný osud. Podla povesti sa král spolu s manželkou Harmóniou v utrpení nad údajnou stratou dcéry a vnuka dobrovolne premenili na hadov s korunkami, ktorí až dodnes neubližujú ani nemajú strach z ludstva. Iná verzia tvrdí, že zomreli obaja súcasne a boli premenení na hady. Pindaros však rozpráva, že ich voz tahaný drakmi odviezol na ostrov do ríše Blažených. Na hada s korunkou sa raz premenil aj boh Asklépios, co obšírnejšie spomeniem neskôr medzi bohmi meniacimi podobu na hada. Uroboros je typ hada, ktorý si hryzie vlastný chvost. Tento symbol vecného kolobehu životov a casu možno nájst na celom svete. Vyskytuje sa aj v gréckom umení a literatúre. Had ako podzemné zviera bol symbolom domácich bôžikov a géniov, ochranca príbytku a každého cloveka. Verilo sa, že umiera so svojím chránencom, neskôr že neumiera, ale sa vracia do spolocenstva duchov. Niekedy strážili hroby svojich chránencov. Boli uctievaní obetami prinášanými hlavne v den narodenín cloveka. Casti hada - zuby Aj casti z tela draka po jeho smrti môžu zohrávat v mýtoch zaujímavú úlohu. Okrem spomínanej krvi hydry zabíjajúcej svojím jedom aj po jej porážke sa v dvoch povestiach vyskytuje motív zasiatia dracích zubov do zeme, z ktorých povstanú tisíce bojovníkov. Jedného z drakov, od ktorých zuby pochádzajú, som už spomínala medzi hadmi - strážcami. V báji o založení Théb král Kadmos po tom, co zabije draka strážiaceho pramen v háji zasvätenom Areovi, na radu svojej ochrankyne - bohyne Palas Athény - skypril pôdu oštepom a zuby draka zasial. Vzišlo vojsko, ktoré sa navzájom pozabíjalo, lebo drak bol syn Area, boha vojny. Ostalo len pät mužov, ktorí uzavreli medzi sebou mier a spolu s nimi Kadmos založil hrad a Théby. V už spomínanej báji o zlatom rúne potrebuje hrdina Iason získat rúno, aby sa dostal na trón, ktorý bol jeho otcovi násilne vzatý. S pomocou Medey, dcéry krála Aieta - vlastníka rúna, splnil Aietovu skúšku: zoral pole s býkmi s kovovými kopytami, ktorým šlahal z nozdier ohen, tam zasial dracie zuby, z ktorých vyrástli bojovníci a všetkých ich porazil. Nie je upresnené, odkial vzal král dracie zuby, ale nesúviseli priamo s drakom, co zlaté rúno strážil. Had v spojení s konkrétnym predmetom Aj prostredie, ktorého je had neoddelitelnou súcastou, môže menit jeho význam a postavenie. Hady nesené v košíku, casto spolu s predmetmi falického tvaru, boli súcastou všetkých druhov mystérií súvisiacich s plodnostou a úrodou. Hrali dôležitú rolu v Dionýsovských iniciacných obradoch (Dionýsa ako boha plodnosti), kde sa používali termíny ako "výsledok je v lone bohov", "boh prehovorí cez svoje lono" atd. Pokial sa had nachádza v súvislosti s palicou, môže íst o caduceus alebo eskulapku, ktoré treba odlišovat. Caduceus je symbol boha Herma, posla bohov. Pozostáva z heroldskej alebo carodejnej palice, okolo ktorej sa symetricky vinú dva hady. Niekedy je navrchu pár krídel alebo okrídlená helma. Podla mýtu dostal Hermés od Apollóna berlu. Raz uvidel dva hryzúce sa hady, hodil palicu medzi ne a ony boli opät zajedno. Preto dostala palica pomenovanie ako znak zmierenia. Okrem Herma bola s caduceom znázornovaná aj bohyna rannej zory a dúhy Iris, pretože predznamenávala príchod slnka ako jeho posol. U Grékov aj Rimanov sa neskôr berla stala odznakom úradných hlásatelov. Eskulapka je palica, okolo ktorej je ovinutý len jeden had (užovka Eskulapova). Tento symbol je pomenovaný podla boha lekárstva Asklépia (Aesculapius), ktorého Zeus umiestnil na oblohu v podobe súhvezdia Ophiuchos (Hadonos). Dodnes je znakom lekárstva a lekárnictva, ktoré sa líšia tým, že v prvom prípade má eskulapka na hornom konci misku, z ktorej pije had. Podnetom pre jeho vznik bolo každorocné zvliekanie hada pokladané za omladenie. II. cast - Bohovia v súvislosti s hadom Had je atribútom viacerých bohov a bohýn, z ktorých niektorí mali schopnost premienat sa na hada a casto ju využívali. Väcšinou majú priamy vztah k podsvetnej ríši a rocnému obdobiu zime. Dionysus je boh vína a opojnej veselosti, u ktorého by sme nepredpokladali súvislost s podsvetím. Napriek tomu sa už pri jeho narodení, v zime, stretávame s hadmi: korunovali ho ako boha úrody a plodnosti, co bola jeho prvotná funkcia, takže sa had, žijúci v zemi, stal jedným z jeho atribútov. Had patril aj medzi atribúty Hékaté, bohyne kúziel casto stotožnovanej s Mesiacom, stanovujúcej osud a ochranujúcej cesty, deti a rodiny. Možno ho nájst namalovaného na jej koci takisto ako na voze Demeter, bohyne úrody. Aj dcéra Demeter - Persefona, manželka vládcu podsvetia Háda, má súvislost s hadom. Patrí medzi bohov meniacich podobu práve na hada a bola stotožnovaná so spomínanou Hekaté. Na hada sa premienal aj Persefonin milenec Adonis ked s nou trávieval vždy tretinu roka v podzemí. Po smrti sa už spomínaná Eurydika, bohyna hadov, tiež menila na hada. Boh lásky Eros bol pôvodne chtonický had, ktorý povstal z Chaosu, pán podsvetia. Riecny boh Achelóos, boh najväcšej rovnomennej rieky Grécka, podla jednej verzie syn Gaie a Hélia, mohol menit podobu a casto sa premienal na hada alebo draka. V zápase s Heraklom o krásnu královskú dcéru Deianeiru sa zmenil najprv na obrovského klzkého hada, vtedy ho hrdina skoro zahrdúsil. Ked sa premenil na býka a Herakles mu odlomil jeden roh, uznal svoju porážku a utiekol. Spomínaný boh lekárstva a lekárnictva Asklépios navštevoval krajiny postihnuté chorobami. Na želanie Rimanov, ktorí ho prišli prosit o pomoc do jeho svätyne v Epidaure, sa zmenil na hada s korunkou na hlave a viedol ich umiestnený na prove ich najväcšej lode. Svoje poslanie úspešne vykonal a zahnal choroby z Ríma. Najvyšší boh Olympu Zeus sa v mýtoch mení okrem iného aj na hada. Raz na úteku pred vlastným otcom Kronom, ktorý ho chcel zabit, pretože podla veštby ho jedno z jeho detí zvrhne z trónu, sa Zeus zmenil na hada a svoje stráže premenil na medvede. Rovnakú formu si zvolil aj pri kopulácii s vlastnou matkou Rheiou, pôvodne bohynou zeme, ked sa ukrývala vo forme hada. Tak sa zacal ich "nevysvetlitelný zväzok". Had priamou súcastou osoby V gréckej mytológii je dost málo prípadov, ked had nahrádza cast tela mýtickej bytosti. Najznámejšie je nahradenie/suplovanie vlasov hadmi, a to v dvoch prípadoch. V oboch sa jedná o ženy nesúce vyložene negatívny náboj. Erýnie (najcastejšie udávaný pocet je tri) sú ukrutné bohyne pomsty zosobnujúce túžbu cloveka odplatit nepotrestané zlociny. Volajú sa Allektó (nikdy neotálajúca), Tísifoné (pomstitelka vraždy) a Megaira (závistlivá). Majú krídla, vejúce cierne rúcho, zmije namiesto vlasov a z ocí im kvapká krv. Bývajú zobrazované s faklami a bicmi v rukách. Spievajú cloveku, ktorého prenasledujú, o jeho zlých cinoch takým prenikavým a strašným hlasom, na aký sa nikdy nezabúda. Vystupujú o.i. aj v báji o Orestovi. Dalšia trojica postáv s hadmi namiesto vlasov sú sestry
Gorgony:
Sthenó, Euryalé a Medúsa. Podla niektorých verzií má hadov na hlave len najmladšia, jediná smrtelná Medúsa, niekedy všetky tri. Žili daleko na západe, kde vraj už zacína vecná noc. Boli to okrídlené obludy pokryté hadími šupinami, v ústach mali zuby podobné kancím klom a mali kovové päste. Kto sa na ne pozrel, vrátane zvierat, skamenel. Pôvodne to boli neobycajne krásne devy, ktoré za ich márnomyselnost bohovia potrestali a premenili na príšery. Medúsa bola v case najväcšej krásy dokonca milenkou boha Poseidóna.4 Hrdina Perseus Medúse odsekol hlavu a obetoval bohyni Pallas Athéne, ktorá mu pomáhala. Athéna ju umiestnila na svoj slávny štít. Nielen nehybná tvár, ale aj krv Medúsy nicivo pôsobila po jej smrti: ako letel Perseus vo svojich okrídlených crieviciach nad Afrikou, kvapky jedovatej krvi sa pri dopade menili na hadov, odvtedy je vraj v Afrike tolko nebezpecných hadov. III. cast - Had ako znamenie V príbehu o Trójskej vojne nachádzame hada ako znamenie zoslané Diom o výsledku nasledujúcich bojov. V Aulide pred vyplávaním sa zišlo asi tisíc dvesto gréckych lodí, ktoré mal viest král Agamemnón. Hrdinovia sa zišli a obetovali bohom pod velkým platanom. K stromu sa priplazil had, ovinul sa okolo kmena a zadusil v hniezde na konári osem vtácích mládat aj s matkou a po cine skamenel. Výklad veštcov hovoril, že vojna bude trvat devät rokov a na desiaty Trója padne, co sa aj potvrdilo. Další prípad, kedy bol had znamením od bohov, je v tom istom príbehu. Ked Gréci nechali pod hradbami Tróje povestného dreveného kona, v ktorom boli ich hrdinovia ukrytí, a naoko odplávali, Trójania uverili, že je to dar mestu. Iba trójsky knaz Laokoón cítil, že kôn prinesie mestu skazu, a varoval pred ním. Na jeho varovný krik sa vyvalili z mora dva obludné hady, ovinuli knaza aj jeho dvoch synov a zadusili ich. To bolo vyložené, ako že osud urcil mestu skazu, preto Trójania bez váhania vtiahli dreveného kona do mesta. Niekde sa udáva, že hadov poslala Palas Athéna, ktorá chránila grécku výpravu. Hadov vraj získala z hlavy Alekto, jednej z troch už spomínaných Erýnií, ktoré mali namiesto vlasov hady. Podla inej verzie hadov poslal grécky ochranca Poseidón.5 Túto príhodu som nezaradila do podkapitoly Had - vykonávac zla, lebo nešlo o znicenie konkrétne Laokoonta; keby sa ktokolvek postavil rozhodnutiu bohov na odpor, stihne ho rovnaký osud. Had ako znamenie sa môže vyskytnút aj vo sne, napríklad u Klytaiméstry, ženy krála Agamemnóna, ktorej sa prisnilo, že porodila hada, ktorý ju vycical/vysal. Veštci to vysvetlili ako strach zo smrti, ktorú sama zaprícinila. Klytaiméstra totiž svojho manžela po jeho návrate z trójskej vojny úkladne zavraždila. Had pomocníkom pri veštení Gréci si zvykli obracat sa v zvlášt kritických situáciách jednotlivo aj menom obce s žiadostou o veštbu priamo na boha prostredníctvom jeho knazov. Pri chrámoch bohov, ktorým bola pripisovaná najväcšia schopnost veštby, tak vznikali veštiarne. Existovalo mnoho spôsobov na získanie proroctva, ale využívat pritom hadov bola skôr zriedkavost. Zeus mal pradávnu veštiaren v Dodone, kde jeho knazi hádali osud zo šumu Diovho posvätného duba a bublania posvätného potoka, obcas využívajúc hadov poblíž stromu žijúcich. Najslávnejšia bola Apollónova veštiaren v Delfách. Patrila mu aj veštiaren v Épeire, kde sa znamenia vykladali/cítali z toho, akým spôsobom si hadi vzali jedlo z tela nahej panny. Súrodenci Helenos a Kassandra, ktorí mali schopnosti predpovedat, aj slávny prorok Melampús vraj brali svoju schopnost od hadov. Uvedené prípady, samozrejme, neboli všetky, ktoré grécka mytológia v súvislosti s hadom/drakom obsahuje. Niektoré zmienky sú vedlajšie, had nehrá dôležitú úlohu, tak som ich zaradila na koniec práce. Hrdina Héraklés mal synov Agathyrsa, Gelóna a Skytha so skýthskou ženou, ktorá mala od pol tela hadie telo. Odviedla mu konský záprah, ked hnal stádo obra Geryona, a slúbila mu, že mu kone vráti, ked sa stane jej milencom. Podla iného podania nebol otcom Heraklés, ale sám Zeus. Jedno z mnohých prirovnaní: chodby obrovského bludiska, ktoré postavil architekt Daidalos pre obludu krétskeho krála Mínosa, sa križovali, zahýbali, stácali a rozvíjali ako klbko hadov. Detom sa rozprávali báje o drakoch a obroch a o hrdinských cinoch, ako to možno nájst napr. v mýte o Perseovi. Záver Cielom tejto práce bolo zosumarizovat všetky dostupné fakty, v ktorých sa spomína had, resp. drak, nakolko tieto postavy splývajú. V úvode prvej casti som položila niekolko otázok, ktoré by som sa teraz pokúsila zodpovedat. Riešenie problému, ci hady/draky vznikli pôsobením carov alebo prirodzeným spôsobom, znie: pôvod hadov v gréckej mytológii iba prirodzený. Aj napr. v prípade strážcu zlatého rúna, kde boli použité cary, treba uznat, že nie sú prícinou jeho samotného vzniku. K ocividným príkladom "prirodzeného vzniku" patrí napr. Gaiou zrodený Pythón. Ku vzniku hada na základe carov sa môže priblížit inak nezaraditelný prípad premeny krála Kadma a jeho manželky Harmónie na hadov s korunkami. Aký nesie väcšina hadov náboj: kladný, záporný, alebo pôsobia neutrálne? Vo väcšine spomínaných prípadov had vystupuje ako negatívna postava, a to ako bojovná príšera, ako súcast hrozivej veštby (napr. u Laokoonta, závisí ale od uhla pohladu) alebo súcast zlovestnej osoby (hady na hlavách Gorgon s nimi spolupracovali: upozornovali ich na blížiaceho sa hrdinu). Kladnú funkciu má ako ochranca - domáci had, aj v tesnej súvislosti s predmetom - palicou a košíkom. Dá sa povedat, že druhotne použité casti hada - zuby pôsobia neutrálne, nakolko podla môjho názoru samotný drak nemá už vplyv na to, akým spôsobom bojovníkov zo zubov vzniknutých král resp. majitel zubov použije. To by som aplikovala aj na mýtus o založení Théb, ked sa všetci vojaci okrem piatich, co zostali, navzájom vykántrili v rýchlom boji. Odpovedat si na otázku, ci bojovné hady vyhrajú v súboji s hrdinom alebo sú porazené, je vcelku jednoduché. Podla fabuly známej po celom svete zlo býva porazené dobrom, takže netvory zomierajú i napriek tomu, že v niektorých prípadoch sú na krajinu zoslané za trest. Obluda predstavujúca zlo môže byt zosobnením nejakej prírodnej pohromy, ktorej príciny/vznik si ludia nevedeli vysvetlit, tak ich pripísali zvláštnej (vymyslenej) bytosti. Z informácií, ktoré som v súvislosti s hadom ponachádzala, som vyvodila záver, že pokial padne clovek hadovi za obet, jeho smrt nikdy nie je náhodná. Bud je had vykonávacom zla poslaným za jednou konkrétnou osobou, alebo akoukolvek osobou, ktorá sa vzbúri proti vôli bohov, alebo je obet súcastou ludu/krajiny, na ktorých bol drak nasadený ako trest (prípad Chimairy). V každom prípade je had/drak zaujímavá postava, ktorej aspon niektoré zo spôsobov zobrazenia som sa snažila nacrtnút.