Obcianska participácia mládeže Co je to mládež? Mládež je definovaná ako veková kategória a v Európe zahrna populáciu vo veku 15-25 (niekedy 30) rokov. „Spolocnost konštruuje mládež ako špecifickú skupinu a jej postavenie definuje na základe explicitných (právnych) a implicitných (kultúrnych) noriem. Mládež je dôležitým potenciálom rozvoja spolocnosti.“ Informácie o mládeži a pre mládež sa spájajú s koncepciou štátnej politiky o mládeži v jednotlivých krajinách. Mládež sa nereflektuje len ako skupina sociálnej štruktúry, ale ako mládežnícka vrstva obcianskej spolocnosti, prejavujúca sa v palete národných a medzinárodných organizácií a obcianskych hnutí mládeže. Na základe takejto charakteristiky bola predstavená schéma štyroch princípov, cielov a stratégií, ktoré

obsahovo naplnajú európsku mládežnícku politiku:

Prvým princípom je orientácia na sociálny pokrok. Mladí ludia, ich organizácie a ich reprezentanti sa chápu ako spoluaktéri integrovanej mládežníckej politiky. Myšlienka prípravy mladých ludí pre dospelé obcianstvo je dôležitá, ale ako pozitívny zdroj ich vlastných práv treba chápat aj ich odlišné perspektívy a životné stratégie. Iba tak sa naplna ciel prípravy mládeže pre otvorenú a permanentne sa meniacu spolocnost. Druhý princíp mládežníckej politiky zdôraznuje solidaritu a sociálnu spravodlivost. Ide o reflektovanie potreby zdokonalovania sociálnych okolností a životných šancí, ako zabezpecovania rovnosti príležitostí a pomoci sociálne marginalizovaným príslušníkom mladej generácie. Tretí princíp je orientácia mladých ludí na aktívne obcianstvo. Sociálna a politická participácia mládeže sa podporuje a chápe ako prostriedok sebasocializácie mladého cloveka. Politická socializácia je schopnost jednotlivca uplatnovat svoje politické práva. Clovek v spolocnosti nie je len pasívnym clánkom, ale aktívne zasahuje do správy vecí verejných a tieto primeraným spôsobom podla svojich síl a možností tiež ovplyvnuje. Deti a mládež môžu aktívne využívat napr. právo zhromaždovania, ci slobody prejavu prostredníctvom svojich organizácií (detských a mládežníckych). Využívanie politických práv detmi a mladými ludmi sa v konecnom dôsledku podiela na formovaní politického vedomia budúcich potenciálnych volicov, clenov a prívržencov politických strán a hnutí. Štvrtý princíp predstavuje orientáciu na sociálnu a ekonomickú integráciu v podmienkach prechodu generácií pri zachovaní stability a kontinuity. Proces socializácie mladých ludí je pod vplyvom nového, evolucného systému, v ktorom pôsobí vela vážnych politických, sociálnych a ekonomických problémov. Proces socializácie ako proces sociálneho ucenia vedie mladých k získavaniu nových duševných vlastností, novej orientácie v užšom a širšom prostredí, skvalitnuje proces vnímania a hodnotenia okolia, ako i prenikania do spolocnosti a aktívneho pôsobenia v nej. Spoliehanie sa na štát a jeho podporu bolo nahradené schopnostou mladých ludí preberat na seba zodpovednost za svoje rozhodnutia a vyrovnat sa s ich rizikami a sociálnymi dôsledkami a aktívne participovat na živote spolocnosti. V tejto súvislosti z podnetu Ministerstva školstva SR, odboru detí a mládeže, realizuje Ústav informácií a prognóz školstva, oddelenie analýz a výskumu mládeže od roku 1995 kontinuálny sociologický výskum sociálno-politickej problematiky mládeže s cielom analyzovat názory mladých ludí na niektoré závažné spolocenské problémy ako je uplatnovanie ludských práv, práv dietata, vstup SR do EÚ a NATO, zistit mieru spolocenskej angažovanosti mládeže a úroven ich právneho vedomia, ako aj úroven poznania v oblasti štátnej starostlivosti o mládež. Jeho realizácia má trojrocnú periodicitu so zabezpecením komparácie dát. Ako základná metóda výskumu sa používa sociologický dotazník, aktualizovaný pre konkrétny rok, so širokým tematickým zámerom sledujúcim nasledovné okruhy problémov: mládež a dodržiavanie ludských práv, úcast mládeže na politickom a spolocenskom živote, mládež a jej postoje k demokracii, právne vedomie a ocakávania mladých ludí. Základný súbor je tvorený mladými ludmi vo veku 15-26 rokov a predstavuje cca 20% všetkých obyvatelov Slovenskej republiky. Výberový súbor je urcovaný volným kvótovým výberom so znáhodnením cielovej osoby v poslednom kroku. Výberovými znakmi sú pohlavie, vek, stav, ekonomická aktivita, národnost, najvyššie vzdelanie, vztah k náboženstvu a viere, typ navštevovanej školy, velkost bydliska a oblast resp. kraj SR. Terénny zber dát je realizovaný profesionálnou agentúrou a výberový súbor splna kritéria reprezentatívnosti vzhladom na základný súbor mládeže v SR vo veku 15-26 rokov. Získané údaje sú spracované pomocou štatistického softwaru SPSS a v rámci

matematicko-štatistickej analýzy sa realizuje:

 prvostupnová analýza dát: charakteristika výberového súboru pomocou popisných štatistík ( frekvencie, aritmetické priemery …)  druhostupnová analýza: testovacie kritérium Chi-kvadrát aplikované na kontingencné tabulky interpretované na hladine významnosti p< 0,05  koeficient kontingencie. Angažovanost mladých ludí v spolocnosti sledoval výskum prostredníctvom otázok zameraných na analýzu záujmu o politické udalosti u nás, hospodársku situáciu, informácie zo zahranicia a dianie v mieste bydliska. Mládež sa zároven vyjadrila k svojej úcasti na verejnom živote spolocnosti. Záujem o politické udalosti, hospodársku situáciu, o dianie v mieste bydliska a informácie zo zahranicia považujeme za prejav spolocenskej angažovanosti mladých ludí. Pre každú spolocnost je žiadúca urcitá úroven spolocenskej angažovanosti mládeže. V záujme napredovania a rozvoja spolocnosti je dôležité, aby sa mladí ludia zaujímali o dianie v spolocnosti, zúcastnovali sa na verejnoprospešnej cinnosti a participovali na riešení problémov, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Medzinárodný výskum „Mládež a demokracia“ realizovaný Štátnym pedagogickým ústavom v roku 1995 so zameraním na analýzu postojov a názorov mládeže na demokraciu vo vytypovaných krajinách východnej a západnej Európy potvrdil, že záujem mladých ludí vo veku 16-18 rokov o politické dianie, politické spravodajstvo v médiách a záujem aktívne sa zapájat do politického života spolocnosti je v Slovenskej republike výrazne nižší ako v ostatných participujúcich európskych krajinách (Anglicko, Cesko, Madarsko, Polsko, Holandsko, Fínsko a Dánsko). Nezáujem o politické dianie vo svojej krajine i vo svete prejavovali študenti Slovenskej republiky vo zvýšenej miere. Príciny uvedeného rozdielu oproti ostatným krajinám výskum neodhaloval. Možno však predpokladat, že vyplýval predovšetkým z konkrétnych sociálno-politických a existencných podmienok v krajine. Výsledky výskumu zároven však potvrdili, že respondenti zo Slovenska, obdobne ako z ostatných európskych štátov sa v politických diskusiách usilujú vyjadrit svoj názor na politickú situáciu v krajine a presvedcit o správnosti svojich názorov. Ide zrejme o povahovú crtu danú mladým ludom bez ohladu na hranice, politické a sociálne podmienky a pomery. Výsledky výskumu realizovaného na Ústave informácií a prognóz obdobne potvrdili nízky záujem mladých ludí o aktívnu participáciu na politickom živote spolocnosti. Velký záujem o politické udalosti domáce aj zahranicné prejavuje len 17,0% mladých ludí. Možno konštatovat, že s vyšším vzdelaním rastie záujem o politické udalosti u nás. Najväcšie percento študentov prejavujúcich velký záujem tvoria študenti gymnázií. Za primeraný považuje svoj záujem o politické udalosti 46,9% respondentov, prevažne zamestnanci a rocní respondenti najstaršej skúmanej vekovej kategórie (23-26 rokov). Malú pozornost venuje politickým udalostiam u nás 35,0% mladých ludí. Najmenší záujem uvádzali ženy na materskej dovolenke a v domácnosti a 15-17 rocní respondenti. Politické dianie vôbec nezaujíma 18,4% respondentov. Výraznejší záujem prejavili mladí ludia o dianie v mieste bydliska. Velký záujem o dianie v mieste bydliska prejavuje jedna štvrtina všetkých oslovených mladých ludí a to najmä najnižšej vekovej kategórie (27,6%) a prevažne študenti stredných odborných ucilíšt a gymnázií. O miestne udalosti má primeraný záujem polovica respondentov, malú pozornost im venuje 20,2% a vôbec žiadnu 4,2% oslovených mladých ludí. Najvyššie percento nezáujmu o dianie v mieste bydliska pochádza od respondentov z Bratislavského kraja a co do poctu obyvatelov od respondentov z velkých miest. Práve prostredie velkých miest navodzuje urcitý druh anonymity z coho pramení uvedený zvýšený nezáujem mladých ludí o dianie v mieste bydliska i nezáujem aktívne participovat na riešení aktuálnych problémov. Hoci výsledky dokumentujú urcitý záujem mladých ludí o dianie v mieste bydliska na základe empirických údajov získaných z viacerých výskumov realizovaných v poslednom období sa potvrdilo, že prevládajúcou tendenciou u mladých ludí je nezáujem aktívne sa podielat na riešení problémov. Jedným z dôsledkov tejto skutocnosti je i velmi nízke zastúpenie mladých ludí medzi poslancami mestských samospráv. Prícinu tohto stavu však vidíme aj v nedôvere starších k schopnostiam a zodpovednosti mladých ludí za fungovanie mesta a obce. Reálnu cestu ako dosiahnut vyššie zastúpenie mladých ludí medzi poslancami mestských zastupitelstiev vidíme okrem iného aj vo vytváraní vhodných podmienok pre ich obciansku participáciu a v podnecovaní záujmu mladých ludí o aktívne obcianstvo. Súcastou výskumu bola aj politická orientácia mládeže. Necelá polovica nami skúmanej mládeže sa nevie zaradit na stupnici politickej orientácie a jedna tretina uviedla politický stred. Miernu prevahu má pravicová orientácia oproti lavicovej (15,2% oproti 13,0%). So stúpajúcim vekom rastie schopnost politického zaclenenia mladých ludí. Do skupiny nezaradených patrilo až 60,0% 15-17 rocných respondentov. Získané výsledky dokumentujú, že lavicovo orientovaní sú najmä študenti stredných škôl so všeobecným zameraním, zatial co respondenti s ukonceným odborným vzdelaním sa priklánajú skôr k politickému stredu. Mladí ludia s najvyšším vzdelaním sa najcastejšie radia k pravicovo orientovanej skupine, pricom až takmer 12,0% z nich je pravicovo vyhranených. Politická orientácia mládeže je ovplyvnovaná aj lokalitou a velkostou bydliska. Pravicovo najvyhranenejšie sa prejavili mladí ludia z Nitrianskeho kraja. Politický stred preferovali respondenti z východného Slovenska a k politickej lavici najviac inklinovali mladí ludia zo západného Slovenska najmä z Bratislavského a Trencianskeho kraja. Komparáciou údajov o politickej orientácii mládeže za roky 1995, 1996 a 1999 sa potvrdila zvýšená schopnost mladých ludí sa politicky zaradit. Výraznejší nárast zaznamenal politický stred o 8,5%. Súcasne nastal mierny pokles mladých ludí s jasne vyhranenou politickou orientáciou a to ako na pravicu tak aj lavicu. Výsledky teda potvrdzujú tendenciu volit politický stred a nepriklánat sa jednoznacne ani k pravici ani k lavici (tabulka c. 1, graf c.1). Tabulka c. 1 Politická orientácia %

1995 1996 1999

  • 1. jasná lavica 6,2 5,0 3,4
  • 2. skoro lavica 6,5 5,7 9,6
  • 3. stred 23,4 22,7 30,3
  • 4. skôr napravo 7,1 8,7 10,7
  • 5. jasná pravica 8,2 7,6 4,5
  • 6. neviem 48,6 50,3 41,5
Graf c. 1 Súcasne s politickou orientáciou výskum sledoval aj otázku clenstva mladých ludí v politických stranách a hnutiach a v mládežníckych združeniach. Clenstvo v politických stranách uviedlo necelých 3,0% oslovených mladých ludí, pricom toto nízke percento oproti roku 1996 ešte pokleslo (tabulka c. 2, graf c. 2) Tabulka c. 2 Clenstvo v politickej strane alebo hnutí %

1995 1996 1999

  • 1. áno 10,9 4,0 2,8
  • 2. nie 89,1 96,0 97,2
Graf c. 2 Clenstvo v mládežníckej organizácii resp. v záujmovom združení potvrdilo 7,1% mladých ludí. Toto opätovne zistené nízke percento dokumentuje existujúci fakt, že u mladých ludí pretrváva nízka spolocenská organizovanost. Nízky záujem o clenstvo spôsobujú súcasne viaceré faktory. Z casti tento jav možno pripísat kritickej metareflexii životnej skúsenosti a zároven skutocnosti, že velmi vysoká organizovanost mládeže v mládežníckych združeniach je záležitostou minulosti. Jednou z prícin tohto javu je odpor k masovej organizovanosti z cias totalitnej spolocnosti. Zároven však aj na základe skúseností mnohých európskych krajín z posledných rokov je viditelný trvalý trend ústupu od vysokej organizovanosti mládeže v mládežníckych združeniach. Jej dôsledkom je, „že v prostredí trhovej ekonomiky mladí ludia uprednostnujú aktivity „primárne užitocné“, prinášajúce financný resp. materiálny zisk a odsúvajú cinnosti, ktorých zmysel je síce v nich samých, ale so „sekundárnym“ prospechom“. Medzi ne patrí aj clenstvo v detských a mládežníckych obcianskych združeniach. K uvedeným faktorom sa pridružuje i všeobecne pomerne nízka informovanost detí a mládeže o význame tretieho sektora v živote demokratickej spolocnosti i obsahovom zameraní obcianskych združení a aktívnej úcasti mládež v nich. Takéto clenstvo v konecnom dôsledku vedie k zmenšovaniu rozdielov medzi spontánnostou životného štýlu mladých ludí a kauzalitou objektívnych procesov pri obnove spolocnosti, pretože mládež sa ich prostredníctvom stáva jedným z významných cinitelov tejto obnovy. Sledovaním konkrétnych prícin nízkeho záujmu o cinnost mládežníckych združení sa zistilo, že podla predstáv skúmaných mladých ludí by k spopularizovaniu cinnosti prispelo predovšetkým dôslednejšie zohladnovanie potrieb a záujmov mladých ludí (27,5%) a každý štvrtý respondent vo veku 15-26 rokov by sa zameral na výraznejšiu propagáciu cinnosti mládežníckych združení a najmä na zlepšenie materiálno-technických podmienok pre ich cinnost. Komparáciu dát sa potvrdila tendencia hladat možnosti spopularizovania cinnosti mládežníckych organizácií v zvýšenej miere práve v lepších podmienkach pre cinnost ako aj v propagácií konkrétnych cinností mládežníckych združení (tabulka c. 3, graf c.3). Tabulka c. 3 Spopularizovanie cinnosti % mládežníckych organizácii 1996 1999

  • 1. atraktívnejšie a zaujímavejšie akcie 29,8 24,2
  • 2. lepšia propagácia cinnosti 18,4 21,4
  • 3. zohladnenie potrieb mladých ludí 33,1 27,5
  • 4. lepšie materiálno-technické podmienky 17,0 25,2
  • 5. iné 1,7 1,8
Graf c. 3 Obcianska participácia mládeže bola jedným z okruhov skúmania aj vo výskumnej úlohe Životný štýl a hodnotová orientácia mládeže v SR, riešenej od roku 2000 riešenej v Ústave informácií a prognóz školstva, oddelení analýz a výskumu mládeže. Výsledky opätovne potvrdili už známy fakt pomerne nízkej organizovanosti mladých ludí pohybujúci sa v rozpätí 7%-8%. Dominantným dôvodom nízkej organizovanosti mladých ludí v obcianskych združeniach detí a mládeže, ako potvrdili výsledky, je predovšetkým nezáujem mladých ludí o organizovanost, o prácu mládežníckych organizácií a záujmových združení. Tento všeobecný nezáujem u mladých ludí pretrváva niekolko rokov a neustále sa zvyšuje. Zároven u súcasných mladých ludí sa zvýšila aj nedôvera k mládežníckym organizáciám a ich funkcionárom. Hoci tento názor má v podsúbore neorganizovaných mladých ludí (1460 respondentov t.j. 92,2%) len približne 6% zastúpenie, jeho hodnota mierne stúpa. Pre každého štvrtého mladého cloveka dôvodom vlastnej neorganizovanosti v obcianskych mládežníckych združeniach je skutocnost, že nenašiel organizáciu, ktorá by ho svojou cinnostou zaujala. A tak možno konštatovat, že u mladých ludí existuje istá „psychologická“ bariéra akejkolvek organizovanosti medzi mladými ludmi. Obcianske mládežnícke združenia majú primerané miesto v štruktúre života mladých ludí. Je len na nich, ako aktívnych cinitelov obcianskej participácie, aby svojou cinnostou dokázali artikulovat špecifické potreby a záujmy mladých ludí a naplnali vytýcené ciele. Len tak je možné „posilnovat duch obcianstva“ u mladých ludí. _____________ _________

Zdroje: