Násilie v rodine

Násilie v rodine Celá naša spolocnost a svet okolo nás je plný násilia v rôznych formách. Ludstvo je sprevádzané násilím už od jeho pociatkov a násilne správanie nenachádzame len u ludí, ale aj u ostatných živocíchov. Kým platí pravidlo silnejší prežíva, má násilie urcite svoje opodstatnenie, ale v súcasnej spolocnosti nepotrebujeme byt agresívny aby sme prežili, ale aj tak je celý náš život plný násilia. Asi vojny sú najvýraznejším prejavom násilia a jeho nicivej sily v spolocnosti, ale s násilim sa stretávame skoro všade. Ale co je zarážujúce, násilie je páchané aj v inštitúciách, ktoré pôvodne vznikli na ochranu svojich clenov a kde sa nepredpokladá agresia voci clenom, ale predsa je to tak, mám na mysli domáce násilie, ciže násilie pachané v kruhu rodiny. Domáce násilie bude témou mojej práce, urcite je domáce násilie fenoménom súcasnej doby ale aj dôb predchádzajúcich. V nasledujúcich stranách sa pokúsim objasnit problém domáceho násilia. Túto tému som si vybral s toho dôvodu, že rodina tvorí základ spolocnosti, predpokladá sa, že v rodine sa jej clenovia budú navzájom rešpektovat a že v nej bude zarucená bezpecnost pre každého, no žial, tomu tak nie je. Najprv by som sa zameral na samotnú definíciu pojmu domáce násilie. Tento pojem sa používa na oznacenie násilných cinov a zanedbávania, ktoré sa odohrávajú v rámci domácich vztahov, co znamená predovšetkým v rodine, ale aj v partnerskom vztahu. V užšom zmysle sa ním rozumejú fyzické útoky, ktoré môžu mat podobu fyzického a sexuálneho násilia. Prejavmi fyzického násilia sú napríklad sácanie, kopanie, škrtenie, udieranie pästou, ohrozovanie zbranou a podobne. Pri ženách môže byt rizikové obdobie tehotenstva, ked partneri reagujú násilne na prichádzajúce zmeny. V širšom zmysle sa pod pojmom domáce násilie rozumie aj psychické, sociálne alebo ekonomické násilie, co môžu byt opakované slovné útoky, nadávanie, obtažovanie, obmädzovanie osobnej slobody, prístupu k financným zdrojom a podobne. Najvšeobecnejšie sa dá domáce násilie charakterizovat ako akékolvek násilie vykonané doma alebo v rámci rodiny, ktoré predpokladá blízky vztah medzi obetou a násilníkom, co nemusí byt len násilie voci ženám, ale aj voci detom, nasilie medzi súrodencami alebo zneužívanie a zanedbávanie starších ludí svojimi detmi. Zahrna sexuálne a fyzické násilie, ako aj psychické ci sociálne týranie a zanedbávanie. Ale jednoznacné vymedzenie pojmu domáce násilie neexistuje, stále pretrváva problém s definíciou. Každá disciplína, ktorá sa ním zaoberá, sa usiluje o vytvorenie vlastnej definície. Násilie možno nájst v domácnostiach kdekolvek na svete, prakticky niet miesta, kde by sa nevyskytovalo. Obetami domáceho násilia môžu byt ženy ako i muži, ci už starí alebo mladí, bohatí alebo chudobní. K domácemu násiliu môže dôjst v rodinách zo všetkých spolocenských vrstiev, zasahuje všetky skupiny spolocnosti. Nachádza sa vo všetkých triedach, ci už spolocenských, ekonomických, naboženských, ekonomických. A výnimkou nie je ani Slovensko. Nakolko sa problém domáceho násilia až do obdobia posledných niekolko desatrocí ignoroval z národného i medzinárodného hladiska, chýbali dôveryhodné údaje o jeho rozšírenosti a výskyte. Vo svete sa problém domáceho násilia zacal skúmat len asi pred 25 rokmi, co je velmi krátka doba. Na Slovensku pred rokom 1989 bola téma násilia tabuizovaná a v predsocialistickom období vládol silný tradicionalizmus, ktorý domáce násilie vytesnoval do intimity rodinného prostredia. Za socializmu bolo zakázané zverejnovanie negatívnych spolocenských javov. Ani prvé roky transformácie spolocnosti po roku 1989 neboli pre boj s násilím na Slovensku priaznivé, lebo ho prekrývali všeobecnejšie politické problémy. Otázky domáceho násilia sa dostali do verejného záujmu až v polovici 9O-tych rokov. Na tento problém sa zacalo upozornovat pod vplyvom zahranicia, ako z medzinárodných oficiálnych fór a pod tlakom mimovládnych organizácií. Násilie ako také, sa v ludskej spolocnosti vyskytuje už od jej vzniku a dlho sa pokladalo za súcast života a nevenovala sa mu pozornost. Násilie v domácnosti bolo po dlhú dobu úplné tabu, dôvodom bolo vnímanie rodiny a domácnosti ako vysoko privátnej sféry, do ktorej spolocnost ani okolie rodiny nemá nijakým spôsobom zasahovat. Venovanie pozornosti otázkam domáceho násilia zo strany spolocnosti má svoju dlhú históriu. Prvé náznaky spojené so záujmom spolocnosti ohladom násilia konaného v rodine sa nachádzajú v právnych zákonoch z cias Rímskej ríše, z roku 375 po Kristovi, kedy sa zabitie dietata oznacilo za vraždu. Predtým boli deti v hierarchii ešte nižšie ako zvieratá.V minulosti mohli jedinci, na ktorých bolo páchané násilie, hladat ochranu a pomoc len v cirkevných organizáciách a v širšej rodine, ale právna ochrana a postih neboli ustanovené. Inštitúcie nevenovali pozornost problémom týkajúcich sa domácim násilím, a to po dlhé obdobie. Až ovela neskôr, predovšetkým, ked detský lekári a sociálni pracovníci zacali poukazovat na prípady niektorých poranení a chorôb u detí, ktoré bolo tažké vysvetlit z medicínskeho hladiska, zacali problémy násilia voci detom dostávat do povedomia niektorých úradov a inštitúcii. Lekárske správy a informácie možno považovat za prvý impulz, ktorý vyvolal potrebu venovat pozornost otázkam násilia a týrania v rodinách. Z profesionálneho hladiska boli teda lekári a sociálni pracovníci medzi prvými, ktorí odhalili prípady násilia. Záujem o niektoré poranenia detí a následne o urcenie prícin viedol k poznávaniu sociálneho prostredia rodiny dietata. Odhalenie tažko vysvetlitelných úrazov detí a neludského zaobchádzania s detmi sa stali pociatocným stimulom pre upriamenie pozornosti na zaobchádzanie s detmi v rodinách. Velmi dlhé obdobie nebolo totiž fyzické násilie ako metóda výchovy detí nicím zvláštnym. V súcasnosti sa v mnohých krajinách fyzické tresty voci detom nepovažujú za nic neobvyklé. Druhým významným stimulom, ktorý zameral pozornost verejnosti i odborníkov na problém domáceho násilia boli feministické hnutia. Feminizmus od svojho vzniknutia poukazoval na rôzne stránky nerovnoprávneho postavenia žien a mužov v spolocnosti a v rodine, okrem iného i na násilie voci ženám, ktoré videl v nerovnom postavení žien. Pri argumentácii sa využívali poznatky o poctoch žien bitých a týraných blízkymi príbuznými, hlavne manželmi. Tieto násilné ciny sa nepovažovali za tresné ciny a neboli legislatívne ošetrené. Zákony pokrývali iba tie akty domáceho násilia, ktoré boli kvalifikované ako trestné ciny, ako vražda, a to nie vždy.Avšak používané údaje sa nedali zovšeobecnit, boli to len kusé informácie z rôznych oblastí, ktoré mohli pomôct na poskytnutie okamžitej pomoci, ale nedala sa z nich vypracovat žiadna ucelenejšia koncepcia riešenia problému. Jednotlivé vedecké disciplíny mali z casového hladiska rozdielny štart, kedy sa problematikou domáceho násilia zacali zaoberat. Sociológia bola medzi poslednými odbormi, ktoré domácemu násiliu venovali výskumnícku pozornost. Od 60. rokov minulého storocia sa vo svete zacal proces detabuizácie domáceho násilia. Téma sa postupne dostávala do povedomia širšej verejnosti, rozrastali sa formy pomoci a ochrany obetí násilia. A rozrástli sa i výskumné aktivity. Dnes sú poznatky ovela bohatšie ako pred 30-40 rokmi, ale stále zostáva vela vecí neznámych a nie celkom vysvetlených. Proces detabuizácie neprebiehal všade rovnakým tempom. K denšnému dnu sa jednotlivé spolocnosti dopracovali na rôznu úroven riešenia tohto fenoménu, tak v legislatíve a v poskytovaní pomoci týraným osobám, ako aj vo výskume tohto problému. Dlhú dobu sa verilo, že násilie v domácnosti sa spája s menej vzdelanými osobami, že sa vyskytuje v chudobnejších rodinách, viac na vidieku ako v meste, že sa vyskytuje len v niketorých spolocnostiach alebo špecifických rodinách. Pri súcasnom stave poznatkov je možné povedat, že domáce násilie je síce viazané na sociálno-kultúrne prostredie, ale nevyhýba sa žiadnej skupine ci spolocnosti. Objavuje sa vo všetkých spolocnostiach a je tak vážnym problémom, že sa mu venuje velká pozornost aj na medzinárodnej úrovni. Zaoberajú sa ním viaceré organizácie a inštitúcie, ktoré k tejto téme vypracovali rad dokumentov. Mnohé medzinárodné dokumenty deklarovali, že právo nebyt vystavovaná ci vystavovaný domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia je základným a univerzálnym ludským právom. Rovnako sú v medzinárodných a regionálnych ustanoveniach o ludských právach zakomponované i hodnoty týkajúce sa rodiny a rodinného života. Zarucuje sa v nich právo na súkromný život a domov, rodinu deklarujú ako osobný priestor poskytujúci svojim clenom útechu a podporu v osobnom raste. Upozornujú na význam rodiny, ktorý by sa nemal podcenovat. Avšak právo na rodinný život v súkromí rozhodne nezahrna právo na zneužívanie clenov rodiny. Domáce násilie je neakceptovatelné a nemôže byt tolerované v žiadnej forme, v žiadnom rozsahu, ani v žiadnej spolocnosti. Násilie v domácnosti znamená nie len porušenie základných ludských práv a slobôd, ale casto poškodzuje fyzické ci psychické zdravie a vedie k rozkladu rodiny. Neakceptovatelnost domáceho násilia nachádza svoju oporu v presvedcení, že všetci ludia majú právo na úctu a rešpektovanie svojej ludskej dôstojnosti a práv. Prvý dôležitý dokument týkajúci sa tejto problematiky je Medzinárodná listina ludských práv, ktorá bola prijatá v roku 1948. Kedže podla dostupných poznatkov je prevažná väcšina násilia v domácnosti páchaná na ženách, viaceré dokumenty prijaté v súvislosti s porušovím základných ludských práv alebo zamerané priamo na boj s násilím sa viažu na ženy. V roku 1979 bol prijatý Dohovor o dostránení všetkých foriem diskriminácie žien. V roku 1993 Svetová konferencia o ludských právach vo Viedni akceptovala, že práva žien a dievcat sú nescudzitelnou, integrálnou súcastou všeobecných ludských práv. Valné zhromaždenie OSN v decembri 1993 prijalo Deklaráciu o odstránení násilia voci ženám, co je prvý medzinárodný dokument v oblasti ludských práv, ktorý sa zaoberá výlucne násilím voci ženám. Deklarácia uznáva urgentnú potrebu univerzálnej aplikácie práv žien a princípov rovnosti, bezpecnosti, integrity a dôstojnosti, garantovaných Medzinárodnou listinou ludských práv. Obsahuje celú škálu opatrení, ktoré by mali signatárske štáty implementovat s cielom eliminácie všetkých foriem násilia voci ženám, vrátane násilia v domácnosti. Medzi tie opatrenia patria okrem iného, rozširovat trestné, obcianske, pracovné a administratívne postihy v rámci domácej legislatívy, rozpracovat národné akcné plány, ktoré pomôžu ochránit ženy pred akoukolvek formou násilia, zahrnút do rozpoctov vlád adekvátne zdroje na financovanie aktivít, ktoré by prispeli k odstráneniu násilia, podpora výskumov... Ešte vela dalších dokumentov, organizácií a konferencií sa zaoberalo a zaoberá témou násilia páchaného na ženách. Druhou velkou skupinou, ktorá sa casto stáva obetou násilia alebo týranie v rodine sú deti. Aj táto skupina je v pozornosti medzinárodných inštitúcii, ktoré sa stavajú za ochranu detí pred porušovaním ich základných práv. V roku 1989 na valnom zhromaždení OSN bol prijatý Dohovor o právach dietata, ktorý okrem USA a Somálska prijali všetky krajiny sveta. Tento dokument potvrdzuje princípy základných práv a slobôd. Dohovor jasne stanovuje, že deti majú právo byt chránené pred všetkými formami násilia mimo rodiny i v rodine. Tento dokument formuje právo detí na ochranu pred akýmkolvek telesným alebo duševým týraním. Aj tento dokument mal svojich predchodcov, potreba zvláštnej starostlivosti bola zakotvená v Ženevskej deklarácii práv dietata už v roku 1924 a v Deklarácii práv dietata prijatej OSN v roku 1959 ako i v dalšich dokumentoch týkajúcich sa otázkou práv dietata. V oblasti boja proti násiliu a poskytovania ochrany pred násilím pôsobí vo svete množstvo dalších inštitúcií a organizácií. Významnú úlohu v ochrane základných práv zohrávajú mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv žien a detí. Okrem konkrétnej pomoci obetiam násilia sa venujú aj osvete a snažia sa presvedcit širokú verejnost o tom, že ak niekto niekomu za dverami svojho bytu ubližuje, nie je to len jeho súkromná vec. Okrem toho, že domáce násilie je vážnym porušením ludských práv, zanecháva tažké straty na fyzickom a mentálnom zdraví obetí. Jeho následky bývajú casto chronické a dlhodobé. Násilie voci detom môže spôsobit problémy ich zdravého rozvoja a zmenšuje ich príležitost bezproblémového zapojenia sa do spolocnosti, castokrát obete násilia prenášajú svoje zlé skúsenosti z detstva na svoje potomstvo a tiež sa k svojim detom správajú násilne. Násilie voci starším clenom rodiny znemožnuje pokojnú starobu a zaslúžený odpocinok, dokonca môže spôsobit ich skoršiu smrt. Každá forma násilia má dlhodobé následky, no u niektorých foriem sú obzvášt pravdepodobné. Napríklad sexuálne zneužívanie pocas detstva môže spôsobit komplikácie pocas neskoršieho tehotenstva, násilie pocas detstva alebo adolescencie môže zvýšit riziko samovraždy, depresií, alebo iných psychických porúch pocas dospelosti. Zdravotné následky môžu byt rôzneho druhu, môžu poškodit mentálne zdravie. Ttypickým prejavom mentálnych porúch sú strach, depresia, úzkost, nízke sebahodnotenie, sexuálne disfunkcie, poruchy spánku, samovražda a iné. Násilie poškodzuje fyzické zdravie, co má za následok obcasné alebo neustále tažkosti, astmu, deštruktívne zdravotné správanie, alkoholizmus a drogovú závislost a iné. Napokon možným zdravotným následkom je poškodenie reprodukcného zdravia, co má za následok gynekologické problémy, nechcené tehotenstvo, sexuálne prenosné choroby a iné. Pre vela žien sú psychické následky domáceho násilia ovela horšie, ako fyzické zranenia. Zdravotné následky vytvárajú retazový efekt, nakolko zasahujú nie len obete násilia, ale aj ich rodiny a deti a spolocnost. Deti, ktoré boli vystavené zanedbávaniu zo strany rodicov sú v ohrození, že v dospelosti budú aj oni násilníkmi a že budú mat problémy v správaní a emocionálne problémy. Zahranicné výskumy preukázali, že ženy, ktoré boli v mladosti obetami násilia majú nižšie vzdelanie a nižšie zárobky, majú väcší sklon k izolovaniu a k depresívnemu správaniu. Násilie voci ženám tak znižuje ich ekonomické a duševné zdroje nevyhnutné pre starostlivost o deti a domácnost. Nezanedbatelné sú aj spolocenské a ekonomické dôsledky. Násilie zvyšuje zdravotné náklady pri liecení telesných a duševných dôsledkov. Znížením produktivity a castejšími absenciami v práci sa redukuje pracovný výkon a prínos. Násilie voci ženám je považované za hlavnú prekážku ekonomického a sociálneho rozvoja žien a ich rodín. /////// este chyba par stran, kompletnu verziu som neobjavil, asi som ju vymazal, dufam ze som aspon trochu pomohol- inak za tu konecnu verziu som dostal "B", takze by to malo byt celkom v pohode, len skoda ze uz ju nemam celu//////////////////////////.