Násilie v médiách Masové médiá ako významný cinitel ovplyvnujúci verejnú mienku sa nezriedka podielajú na vzniku a intenzite násilností, etnicky motivovaných stretov, posilnovaní negatívnych stereotypov a šírení etnickej a národnostnej neznášanlivosti. Médiá však na druhej strane môžu prispievat aj k rešpektovaniu odlišností iných kultúr a k dosiahnutiu slobodnej a rovnocennej výmeny medzi jednotlivými etnickými skupinami v spolocnosti. Ked masovokomunikacné prostriedky, v tých najjednoduchších formách, zacali dobývat svet plnili len svoje hlavné poslanie. Postupom casu zovšedneli a zacali sa hladat možnosti ako prilákat a udržat si záujem. To spôsobilo, že verejnosti sa zacalo prezentovat to, co ju najviac zaujíma – škandály, vraždy, drastické zábery a filmy bez ohladu na dalšie následky. Mediálne násilie ako špecifický druh násilia „Násilné obsahy v médiách sú tie, v ktorých sa samoúcelne, bez kontextového opodstatnenia predstavujú a zvýraznujú urcité formy správania spôsobujúce fyzickú, psychickú, materiálnu, emocionálnu a sociálnu škodu (zranenie vrátane explicitných hrozieb a verbálnych útokov). Toto násilie býva kombinované s vulgárnym jazykom, erotikou, nahotou, alebo sexom.“ Samotný názov „mediálne násilie“ prezrádza fakt, že ho možno nájst vo všetkých druhoch masmédií - v novinách a casopisoch Americania majú Spolocnost proti násiliu v televízii, ba i zákon z roku 1992 na jeho zníženie, ktorý vydalo Ministerstvo spravodlivosti USA. Predstavitelia najväcších amerických televíznych spolocností sa dokonca zaviazali, že predabujú filmy, ktoré sa vysielajú v case, ked pred televízorom sedia deti. Bezprostredne po tragických skúsenostiach s mediálnou agresivitou, ktorá zacala slúžit ako scenár skutocného konania pre skutocné deti, sa vo Velkej Británii stala vládnou prioritou inštalácia tzv. rodicovských zámkov. O transfere mediálnej agresivity do reálneho života svedcia viaceré výskumy a prípadové štúdie v zahranicí i u nás. Už dávnejšie sa konštatuje, že sledovaním agresívnych komunikátov vzniká riziko habitualizácie, návyku na násilie. Dochádza k otupovaniu, znižovaniu vnímavosti na tieto javy i v reálnom živote, k zvyšovaniu tolerancie na násilie. Téza Mc. Quaila o socializácii pôsobením médií má dve stránky. Na jednej strane môžu médiá posilnovat a podporovat ostatné prostriedky socializácie, na strane druhej s casto považujú za potenciálnu hrozbu pre hodnoty vštepované detom rodicmi, vychovávatelmi a dalšími sprostredkovatelmi spolocenskej kontroly. Podla teórie sociálneho ucenia, sledovanie programov s prvkami násilia a brutality v detskom veku významne zvyšuje sklony k agresivite v dospelom veku. Najdôkaznejší je v tomto smere prirodzený longitudinálny výskum prof. Dr. Brandona Centerwalla, ktorý umožnil porovnat dve krajiny - USA a Juhoafrickú republiku. V prvej z nich zacal stúpat pocet trestných cinov a vrážd po odrastení televíznej generácie približne o 93 percent. V tej druhej, kde bolo televízne vysielanie zakázané, poklesol v tom istom case pocet týchto trestných cinov o 7 percent. Po zavedení televízneho vysielania i v JAR stúpol v roku 1975, ciže po odrastení televíznej generácie, pocet zabití až na 130 percent. Autor pritom kontroloval ostatné pramenné údaje, ako napríklad konzumácia alkoholu, vekové rozloženie, urbanizácia, uplatnovanie trestu smrti, dostupnost strelných zbraní atd. Otupovanie emocionálnej citlivosti K dalšej teórii desenzibilizácie prispel výskum na univerzirte v Utahu. V. Clin porovnával reakcie dvoch skupín chlapcov vo veku 5 až 14 rokov. Jedna skupina sledovala televíziu málo alebo vôbec, príslušníci druhej skupiny boli "haewy viewers", ciže návykoví diváci pozerajúci na televíziu až 42 hodín týždenne. Obom skupinám premietli 8-minútovú scénu z boxerského filmu. Emocionálne reakcie zaznamenával fyziograf, co je druh špickového detektora lži zachytávajúceho cinnost srdca, potenie a iné fyziologické reakcie. Záznam ukázal, že návykových divákov už menej vzrušil brutálny dej na obrazovke, odbúrala sa ich citlivost voci scénam násilia. Na základe toho M. Winnová vyvodila svoju teóriu desenzibilizácie. Jej princípom je, že ak sa mladému cloveku casto exponujú námety agresivity, bitiek, mucenia, postupne sa otupuje jeho emocionálna citlivost do takej miery, že takéto správanie zacína aj v skutocnom svete považovat za bežné. Podla poznatkov odborníkov, expozícia námetov násilia a úzkosti prispieva k vývoju negatívnych pohladov, cím sa skresluje pozitívne videnie sveta. Jedným z dôsledkov je i výskyt neurotických prejavov, pavor nocturnus u detí, obzvlášt po zhliadnutí filmu s agresívnym nábojom. Vplyv mediálnej agresivity na detského percipienta však, samozrejme, nie je celkom priamociary. Psychiatrické výskumy H. Himmelweitowej na velkej štatistickej vzorke poukázali na to, že najviac ohrozené sú deti postrádajúce lásku vo svojej mikroklíme, deti pochádzajúce z psychopatologických ci brutalitou zatažených rodín a deti s nižšou úrovnou intelektového vývinu, vyrastajúce v stereotypnom prostredí, bez dostatku hrových a tvorivých podnetov. Tomuto procesu sa venovala okrem iných i dcéra zakladatela psychoanalýzy Anna Freudová, ktorá popísala psychický mechanizmus identifikácie s agresorom. Uvádza, že dieta alebo mladý clovek hladá svoje vzory v mediálnej ponuke najmä vtedy, ak mu skutocné, živé vzory v okolí chýbajú. Rizikom je najmä to, ak sa mediálne násilie prezentuje ako úcinný spôsob riešenia konfliktov, teda ostáva nepotrestané. Tým sa zvyšuje jeho negatívny vplyv na percipienta, ako na to upozornuje teória úspešného násilia. Viaceré konkrétne prípadové štúdie doma i v zahranicí dokazujú reálnost transferu mediálneho násilia do konkrétnych podôb života, s dosahom na krivku kriminality a rast brutálnosti páchaných cinov i na základe mediálnych inšpirácií. Obrazový scénar sa stáva inšpiráciou V súcasnosti sa stávame svedkami nielen nárastu kriminality, ale zároven i znižovania vekovej hranice páchatelov, zvyšovania brutality trestných cinov mladistvých. Kým napríklad v roku 1989 bolo na Slovensku spáchaných 59 vrážd, v roku 1999 ich už bolo

  • 141. Viaceré konkrétne prípadové štúdie doma i v zahranicí nasvedcujú tomu, že
trestné ciny sa páchajú i podla scenárov z masmédií. Pri sledovaní mladých trestancov mužského pohlavia uväznených v USA za spáchanie násilného trestného cinu sa 22 až 34 percent z nich priznalo, že vedome napodobnovali zlocinný postup, ktorý videli v televízii alebo v kine. Diváci sa neraz identifikujú s hrdinami pakultúry, co potencuje ich asociálne sklony. V casopise Kriminalistika odborníci A. Hrncírová, P. Weis a S. Brichcín upozornujú na to, že deviantná pornografia a agresívna obrazová stimulácia sa u niektorých osôb môžu stat spúštadlom závažnej sexuálnej delikvencie. Kriminalisti odporúcajú na základe skúseností dat páchatelovi otázku na zhliadnutie filmov v dnoch pred deliktom. Prípadové štúdie hovoria o negatívnom úcinku takých titulov, ako je Rambo, Cínska štvrt, Terminátor, Zrada a pomsta a dalších. Profesionálne desatoro Ukazuje sa, že dosiahnut etickú samoreguláciu je nesmierne tažké. Kódexy pracovníkov médií zdôraznujú predovšetkým slobodu. Na rozdiel od väcšiny kódexov však jeden z najnovších dokumentov nepoužíva slovo sloboda, ale hovorí o práve a zodpovednosti. Ide o Medzinárodné zásady profesionálnej etiky v žurnalistike (Principles of Ethics in Journalism), pripravený pod dohladom UNESCO. Obsahuje desat clánkov, ktoré možno

zhrnút takto:

· 1. Právo ludí na pravdivé informácie. Táto formulácia zahrnuje právo slobodne sa vyjadrit prostredníctvom médií. ·2. Oddanost žurnalistov objektívnej realite. Cielom novinárskej práce je poskytnút verejnosti "adekvátny materiál, ktorý by ulahcil formovanie presného a komplex- ného obrazu sveta". ·3. Spolocenská zodpovednost novinára. Tento clánok zdôraznuje skutocnost, že novinárska správa je spolocensky prospešným javom, nie tovarom. ·4. Profesionálna integrita novinára. Na základe tohto clánku má novinár právo odmietnut prácu, ktorá je v rozpore s jeho osobným presvedcením ci inými zásadami osobnej etiky. ·5. Verejná dostupnost a participácia. Sem patrí právo na opravu a odpoved. ·6. Úcta k súkromiu a ludskej dôstojnosti. ·7. Úcta k verejnému záujmu. Táto formulácia sa vztahuje k úcte k národu, jeho demokratickým inštitúciám, k spolocenskému pokroku, k mieru a demokracii. ·8. Úcta k univerzálnym hodnotám a odlišnosti kultúr. Tu sa požaduje rešpekt k ludským právam, slobode národov, k mieru a demokracii. ·9. Eliminácia vojny a iných velkých hrozieb, ktorým ludstvo celí. Tento clánok od novinárov vyžaduje, aby sa zdržali obhajoby agresie a podpory šírenia zbraní, násilia a diskriminácie. ·10. Presadzovanie nového svetového informacného a komunikacného poriadku. Tento clánok je zameraný obzvlášt na potrebu dekolonizácie a demokratizácie informácií a komunikácie. Televízia Dr. Saul Kapel hovorí, že televízia pohltí v priebehu detstva 14 000 cenných hodín (to je cas keby deti sedeli pred TV obrazovkou 8 hodín denne 5 rokov).22 A aká je situácia na Slovensku? Na Slovensku zacalo bratislavské štúdium CST vysielat v roku 1956. Štátna televízia sa po roku 1989 premenila na verejnoprávnu a postupne zacali pribúdat i súkromné televízie. Ako prvá zacala vysielanie DCTV (Danubius Cable Television) v roku 1995. Tá sa však dlho neudržala. V tom istom roku zacala vysielat 1. slovenská satelitná televízia VTV. Koncom leta 1996 sa pridala televízia MARKÍZA a v novembri 1999 TV LUNA. V septembri 2001 zacala vysielat spravodajská televízia TA3 a v roku 2002 sa k týmto komercným televíziám pridala televízia JOJ. V roku 1997 na Slovensku z 1 832 500 domácností vlastnilo televízny prijímac 1 812 000. 98, 9% domácností vlastní najmenej jeden TV prijímac; 84, 5% domácností vlastní najmenej jeden farebný TV prijímac; 20 % z TV domácností vlastní káblový príjem; 17% vlastní individuálnu družicovú parabolu; 24, 4% má k dispozícii teletext; 24% domácností vlastní videorekordér;23 Podla prieskumu PhDr. Hildy Holinovej z Novinárskeho štúdijného ústavu na Slovensku na základe ankety medzi 2 201 detmi vo veku 11 – 14 rokov rodina venuje sledovaniu TV 20, 88% hodín za týžden, teda takmer 3 hodiny denne. Najviac casu deti venujú TV (43, 2%), kinám (4, 1%). Sledovaniu videa venujú viac ako 1 hodinu týždenne. Sledovanie Televíznych novín na TV MARKÍZA a Novín STV na STV1 v dnoch 20. 1. –

  • 25. 1. 2003 prinieslo nasledujúce výsledky. Pre lepšie vyhodnotenie bolo nutné
spravodajstvo rozdelit na pät základných okruhov. Prvý okruh tvorili príspevky na tému: vojna, útoky, nehody, katastrofy. Druhý okruh zahrnal politický život na Slovensku a v zahranicí, vládne opatrenia. Další okruh štrajk, súdne procesy. Štvrtý okruh tvorili príspevky o epidémiách a chorobách a posledný okruh doplnala kultúra a zaujímavosti. Vyhodnotenie tohto pozorovania uvádzame kvôli prehladnosti v nasledujúcich grafoch.

TV MARKÍZA

vojna, útoky, nehody, katastrofy35% politický život naSlovensku a vzahranicí, vládne opatrenia 34% štrajk, súdne procesy 8% epidémie, choroby3% kultúra a zaujímavosti20% STV vojna, útoky, nehody, katastrofy26% politický život na Slovensku a v zahranicí51% štrajk, súdne procesy14% epidémie, choroby0% kultúra a zaujímavosti9% Výsledky poukazujú na skutocnost, že producenti, distribútori, majitelia komercnej televízie v snahe o udržanie pozornosti divákov nás stále „šokujú“ novými vraždami, krádežami, škandálmi atd. a nám sa zdá, že takto funguje svet. Ak clovek takto denne prijíma násilie, robí ho necitlivým a pasívnym. Hovorí si: zajtra bude zas iná vražda, katastrofa. Caká kedy opät nieco upúta jeho rozbitú pozornost. Následky sa však dostavili velmi rýchlo: brakové programy, vycerpaná kultúra a až 40% detí, ktoré veria, že ludia zomierajú zavraždením alebo pri nehode. Násilie v televízii nie je teda len problémom Holywoodu. Spravodajstvo si tvorí každá krajina sama. Internet a mobilná komunikácia Divadlo, film, tlac, rozhlas, televízia – klasické formy spolocenských dorozumievacích prostriedkov. K nim sa pridávajú najnovšie mobilná komunikácia a internet. Posledné spomenuté médium znamená nóvum. Je akoby strechou, ktorá zastrešuje všetky doteraz spomínané médiá. Aké sú ohrozenia z pohladu prenosu násilia? · Prístupnost pre užívatela bez obmedzenia (stací sa pripojit) · V podstate nulová možnost kontroly užívatelov · Neexistuje globálna legislatíva pre globálne médiu · Anonymita užívatelov · Prepojenie komercných záujmov (reklama) a ponuka internetovej zábavy bez kontroly _____________ _________

Zdroje: