Náboženstvá severských národov Náboženstvo, ktoré sa vytvorilo na severe Európy, ktoré nepotrebovalo nákladné obrovské stavby (okrem Chrámu v Uppsale sa dochovalo iba niekolko náhrobkov prekrytých kamením), ani knazov alebo cirkevnú hierarchiu. Každá rodina mala doma iba sošku nejakého bôžika ku ktorému sa modlila nezávisle od nejakej všeobecne prijímanej formule. Ludové zhromaždenia sa konali pri velkých stromoch – najmä kde mali hlavné slovo starší a hlavy rodov, alebo skúsení bojovníci, ktorí sa tešili velkej úcte. Je jasné, že tak pojatá viera nemala pri strete s tak profesionálnym, ziskuchtivým a agresívnym náboženstvom ako je krestanstvo žiadnu šancu. Vdaka vojenskej prevahe a tiež záškodníckemu pôsobeniu netolerantných misionárov sa vítazstvo zacalo priklánat stále viac ku krestanstvu. V roku 966 sa král Harald-Modrý zub nechal pokrstit a potom pod krídla novej viery postupne prišla väcšina Vikingov. V priebehu 11. storocia krestanstvo triumfovalo v celej Škandinávii. Toto malo za následok dva protichodné procesy: 1.) miznutie pôvodnej vikingskej mytológie a tradícií, ktoré ešte nejakú dobu existovali spolu s krestanstvom, neskôr však bola odmietaná ako mámenie diabla a bludy z pohanských casov. 2.) šírenie krestanstva pre vikingské legendy predstavovalo aj záchranu a uchovanie pre budúce generácie. Väcšina Vikingov bola negramotná a runové (pôvodne severské) písmo ovládal málokto. Aj ked dnes poznáme význam každého znaku, zmysel niektorých nápisov zostáva utajený. Krestanské písomníctvo a vzdelanost otvorila cestu k zaznamenávaniu nordických (severských) legiend. To aspon zmiernilo škody, ktoré boli napáchané (ako napríklad cin španielskeho knaza Landa, ktorý nechal v 16. storocí spálit takmer všetky mayské kódexy). Hlavnými postavami vikingských mytologických príbehov sú bohovia. Síce sú trochu iní, akých poznáme zo svojej kultúrnej tradície. Sú smrtelní, alebo môžu zomriet prirodzenou smrtou, co je však menej pravdepodobné, lebo starnú velmi pomaly. Dalšia odlišnost spocíva v schopnostiach: nie sú všemocní ani vševedúci. Dá sa povedat, že majú mnoho ludských vlastností – obcas sú pomstiví, podlí, radi sa veselia, jedia a pijú. Severská mytológia rozoznáva dva hlavné rody bohov: Ásov a Vanov. Vanovia boli pôvodne bohovia nižšieho radu, ktorí sa postupne vypracovali až na úroven Ásov. Ásovia a Vanovia spociatku vystupujú ako súperi, až po bratovražedné boje, ale uzatvárajú mier a nakoniec si vymienajú rukojemníkov. Vanovia sú oznacovaní ako bohovia plodnosti a hojnosti – napríklad boh NJORD, ktorý bol bohom moreplavby, rybolovu a bohatstva. Mal za ženu dcéru obra THJAZIHO SKADI, s ktorou splodil dvojicky FREYRA a FREYJU. Vanovia hrali v severských mýtoch až „druhé husle“, prvé totiž patrili Ásom. Existovali dvanásti Ásovia. Prvým z nich je ODIM – patrón bojovníkov, mudrcov, nazývaný tiež „Praotcom“. Je jednooký, pretože jedno oko vymenil za múdrost zo „Studnice múdrosti“. V Asgarde sedí na tróne (HLIDSKJÁLF), odkial má prehlad o všetkom, co sa deje. Je doprevádzaný dvomi vlkmi a dvomi havranmi, nazývanými „Pamät a Myšlienka“ – rozprávajú mu za súmraku o tom, co videli. Bohom vojakov je nazývaný THOR, obranca Asgárdu a najsilnejší Ás. Je vlastníkom troch kúzelných vecí: kladivo, opasok sily a železné rukavice. Baldr – je dobrotivý a krásny boh. Je najmúdrejší a najmilosrdnejší z Vanov Týr – je statocný, odvážny, chýba mu však jedna ruka, ktorú mu odhryzol vlk FENRIR BRAGGIM – múdrost a výrecnost, básnické nadanie sa prisudzuje práve jemu. Jeho žena IDUNN prechováva jablká vecnej mladosti HEIMDALL – je opisovaný ako biely Ás. Jeho hlavnou úlohou je strážit most BIFROST vedúci k Asgardu HODR – slepý boh VÍDAR – mlcanlivý boh VÁLI – statocný bojovník a strelec ULL – výborný lyžiar FORSETI – boh – sudca LOKI – zvláštna figúrka, obcas zaradovaná medzi Ásov. Je to rozporuplný tvor, je schizofrenický, napoly Boh a napoly démon, obcas považovaný za prvotný predobraz krestanského diabla. Casto privádza bohov do zložitých situácií, ale nakoniec ich z toho nejakým spôsobom vytiahne. S obricami (obrými ženami) je sploditelom množstva potvor, ktoré bohom znepríjemnujú život. Popri mužoch – Ásoch existujú aj ženy – Ásynje, ktoré však v severskej mytológii nehrajú velkú úlohu. Najvyššou bohynou je Odinova žena FRIGG, ktorá pozná osudy všetkých ludí FREYJA – bohyna milostných piesní a lásky FULLA – stará sa o obuv FRIGG GELFUN – jej sú zasvätené všetky panny Najväcšími nepriatelmi bohov sú obri – tiež nazývaní trollovia alebo hrímtursovia. Kvôli ním si bohovia postavili pevnost Asgárd. Nie všetci sú však nepriatelskí. Svedcí o tom priatelstvo Mímira s Odinom. V nordických ságach sa vyskytuje aj mnoho iných bytostí. Napríklad trpaslíci žijúci v hlbokých norách v skalách. Bohovia si ich velmi nevšímali, boli to však zrucní kováci a výrobcovia kúzelných zbraní. Zvláštnym druhom boli koboldovia – pidimužíci, malé postavy, silní a pracovití, žijúci v stodolách. Najnutnejšie domáce práce robili v noci. Bližšie nešpecifikovaných druhom sú cierni a svetlí Álfovia obývajúci Álfheim. Jedná sa o tvory na rozmedzí medzi trpaslíkom a clovekom.
Použitá literatúra:
rockový magazín SPARK c. 11/1999, str. 116-117, SPARK c. 12/1999, str. 116-117.