Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Prezentácia ministerstva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bolo zriadené v roku 1969. Miroslav Válek sa stal prvým ministrom kultúry vo vláde Slovenskej socialistickej republiky v rámci Ceskoslovenskej socialistickej republiky a zotrval v tejto funkcii až do roku 1988. Jeho nasledovníkmi, ktorí riadili rezort kultúry na Slovensku v dalších rokoch boli: Pavel Koyš (1988 - 1989), Ladislav Chudík (1989-1990), Jozef Markuš (1990), Ladislav Snopko (1990 - 1992), Dušan Slobodník (1992 - 1994), Lubo Roman (1994) , Ivan Hudec (1994 - 1998), Milan Knažko (1998 - 2002) a Rudolf Chmel (2002 - 2005). Od

  • 15. júna 2005 túto funkciu zastáva František Tóth. Kompetencie ministerstva sa
formovali od zaciatku jeho existencie, ked jeho pôsobnost charakterizovali okrem kultúrno-osvetovej cinnosti, umenia, kultúrnych pamiatok aj ochrana prírody, vydávanie neperiodickej tlace, vykonávanie autorského zákona a výroba a obchod v oblasti kultúry. V súcasnosti je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre umenie, štátny jazyk a písomníctvo, krajinu a pamiatky, pre miestnu a osobitú kultúru vrátane cirkví, náboženských spolocností a menšinových kultúr, pre verejné informácie, na vykonávanie autorského zákona a príbuzných práv a pre výrobu a obchod v oblasti kultúry. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sídli od roku 1996 v budove bývalej Tatra banky v Bratislave, vybudovanej v rokoch 1923 až 1925 podla projektu stavitela a architekta Michala Milana Harminca . Palác Tatrabanky bol pôvodne urcený pre polyfunkcnú prevádzku banky, obchodov a ubytovania. Od polovice 50-tych rokov však slúžil viacerým úcelom. Okrem ceskoslovenskej televízie bola budova v užívaní Povereníctva kultúry a Národnej banky Slovenska. Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Cl.1 Základné ustanovenia Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (dalej len "ministerstvo") na základe zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podrobnejšie vymedzuje pôsobnost a úlohy ministerstva, ustanovuje zásady cinnosti a zásady jeho vnútornej organizácie a vztahy ministerstva k ostatným ústredným orgánom štátnej správy a dalším orgánom a organizáciám. Úlohy, zásady cinnosti a zásady organizácie ministerstva uvedené v štatúte sú záväzné pre vydanie organizacného poriadku ministerstva. Cl. 2 Ministerstvo pôsobí na základe zákona Slovenskej národnej rady c. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (dalej len "zákon"). Ministerstvo je rozpoctovou organizáciou, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpocet Slovenskej republiky. (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 303/1995 Z.z. o rozpoctových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 386/1996 Z.z.). Ministerstvo je právnická osoba, v právnych vztahoch vystupuje vo svojom mene. Sídlom ministerstva je Bratislava. Cl.3 Pôsobnost ministerstva Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky pre umenie, štátny jazyk a písomníctvo, pre krajinu a pamiatky, pre miestnu a osobitnú kultúru, vrátane cirkví, náboženských spolocností a menšinových kultúr, pre verejné informácie, na vykonávanie autorského zákona a jemu príbuzných práv a pre výrobu a obchod v kultúre. (§ 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). V rozsahu svojej pôsobnosti ministerstvo zriaduje rozpoctové a príspevkové organizácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak a zakladá iné právnické osoby. Cl.4 Hlavné úlohy ministerstva Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy najmä vypracúva koncepciu štátnej kultúrnej politiky, urcuje priority štátnej kultúrnej politiky, riadi výkon štátnej správy vo veciach kultúry, (§ 8 zákona NR SR c. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona c. 58/1997 Z.z. a zákona c. 229/1997 Z.z.) vykonáva štátnu správu v rozsahu uvedenom v osobitných predpisoch a štátny dohlad vo veciach kultúry, (§ 9 zákona NR SR c. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky) zabezpecuje a riadi financné hospodárenie a realizáciu rozpoctovej politiky rezortu kultúry, vypracúva návrhy koncepcie financnej politiky v kultúre a príslušných ekonomických nástrojoch, zabezpecuje ich uplatnovanie a zaclenovanie do celkovej financnej politiky a systému ekonomických nástrojov na celoslovenskej a regionálnej úrovni, podiela sa na odbornej príprave zamestnancov odborov kultúry krajských úradov, okresných úradov a zamestnancov regionálnych kultúrnych centier, (§ 11 zákona NR SR c. 222/1996 Z.z.) vypracúva návrhy na zaradenie kultúrnych pamiatok národného dedicstva Slovenskej republiky do svetového kultúrneho dedicstva a zabezpecuje ich ochranu, (Vyhláška ministra zahranicných vecí c. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevode vlastníctva kultúrnych statkov. Oznámenie FMZV c. 159/1991 Zb. o uzavretí Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedicstva) vykonáva politiku zamestnanosti v rozsahu svojej pôsobnosti, (Zákon NR SR c. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona NR SR c. 70/1997 Z.z.) sprístupnuje verejnosti informácie o stave a rozvoji kultúry, o prícinách a dôsledkoch tohto stavu (§ 7 a § 13 zákona NR SR c. 261/1995 Z.z. o štátnom informacnom systéme). Ministerstvo dalej osobitne plní úlohy v oblasti umenia - literárneho, hudobného, výtvarného, vrátane dizajnu, divadelného, vrátane filmového, televízneho, rozhlasového (zákon Slovenskej národnej rady c.13/1949 Zb. o Slovenskej filharmónii. Zákon Slovenskej národnej rady c. 36/1978 Zb. o divadelnej cinnosti v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady c. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach. Zákon Slovenskej národnej rady c. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady c. 257/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 1/1996 Z.z. o audiovízii) a pocítacového, štátneho jazyka a národného písomníctva, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky) národného kultúrneho dedicstva, kultúrnej krajiny a pamiatok (Zákon Slovenskej národnej rady c. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti), architektúry a urbanizmu, miestnej a osobitnej kultúry, vrátane starostlivosti Slovákov na jazykovo zmiešaných územiach a zahranicných Slovákov, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 70/1997 Z.z. o zahranicných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 186/1997 Z.z., ktorým sa mení a doplna zákon c. 52/1959 Zb. o osvetovej cinnosti /Osvetový zákon/ v znení neskorších predpisov a mení a doplna zákon c. 81/196 Zb. o periodickej tlaci a o ostatných hromadných informacných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.) cirkví, náboženských spolocností (Zákon Slovenskej národnej rady c. 308/1991 zb. o slobode náboženskej viery, postavení cirkví a náboženských spolocností. Zákon Slovenskej národnej rady c. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spolocností.) a menšinových kultúr, verejných informácií a registrácie periodickej tlace, (Zákon c. 81/1966 Zb. o periodickej tlaci a ostatných hromadných informacných prostriedkoch v znení neskorších predpisov.) autorského zákona a jemu príbuzných práv, (Zákon c. 383/1997 Z.z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a doplna Colný zákon v znení neskorších predpisov) starostlivosti o archiváciu periodickej a neperiodickej tlace, ( Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 212/1997 Z.z. o povinných výtlackoch periodických publikácií a neperiodických publikácií.) výroby a obchodu v kultúre, ( Zákon Slovenskej národnej rady c. 4/1958 Zb. o ludovej umeleckej výrobe a umeleckých remeslách.) vedy a výskumu v oblasti vymedzenej zákonom. Podrobnejšie vymedzenie úloh uvedených v odseku 2 ustanovuje organizacný poriadok ministerstva. Cl.5 Iné úlohy ministerstva Ministerstvo dalej plní úlohy vo vztahu k štátnemu rozpoctu, pri správe majetku štátu, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.) na úseku kontrolnej cinnosti, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe.) na úseku obrany, (§ 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady c. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov) na úseku ochrany štátneho tajomstva a služobného tajomstva, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovanej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov) na úseku medzinárodných vztahov (§ 27 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady c. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.), vrátane európskej integrácie, v oblasti rozvoja jednotného informacného systému, (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 261/1995 Z.z. o štátnom informacnom systéme.) pri príprave návrhov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, (§ 29 zákona Slovenskej národnej rady c. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.) ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzneseniami vlády. Cl.6 Zásady cinnosti a organizácie ministerstva Ministerstvo riadi a za jeho cinnost zodpovedá minister. Ministra v case jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník. Minister môže poverit aj v iných prípadoch štátneho tajomníka, aby ho zastupoval v rozsahu jeho práv a povinností. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva úrad vlády Slovenskej republiky na návrh príslušných ministrov. V odôvodnených prípadoch môže vláda Slovenskej republiky urcit, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; minister urcí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú. Úlohy spojené s odborným, organizacným a technickým zabezpecením cinnosti ministerstva plní úrad ministerstva. Na cele úradu ministerstva je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh príslušného ministra. Na ministerstve sú tieto stupne riadenia minister, štátny tajomník a vedúci úradu, generálny riaditel sekcie, riaditel odboru, vedúci oddelenia. Cl. 7 Ministerstvo sa organizacne clení na sekcie. Sekcie sa clenia na odbory a odbory na oddelenia. Minister môže zriadit samostatný odbor alebo samostatné oddelenie, prípadne iný špecializovaný útvar ministerstva. Sekcia je základným organizacným stupnom riadenia a rozhodovania, nositelom úloh ministerstva podla vymedzených okruhov špecifických, odborných cinností. Organizacné útvary ministerstva riadia vedúci zamestnanci ministerstva. Sekciu riadi generálny riaditel sekcie, odbor riadi riaditel odboru a oddelenie riadi vedúci oddelenia. Kabinet ministerstva riadi vedúci kabinetu. Vnútornú organizacnú štruktúru ministerstva, rozsah pôsobnosti a vzájomné vztahy organizacných útvarov ministerstva, rozsah oprávnení a zodpovednosti vedúcich zamestnancov upravuje organizacný poriadok ministerstva. Práva a povinnosti zamestnancov ministerstva ustanovené Zákonníkom práce bližšie urcuje pracovný poriadok ministerstva, vydaný podla 3 82 Zákonníka práce. Cl. 8 Ministerstvo sa pri plnení úloh riadi Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a dalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády Slovenskej republiky, štatútom a organizacným poriadkom ministerstva, vnútornými organizacno - riadiacimi aktmi ministerstva a plánom hlavných úloh ministerstva, ktorý nadväzuje na plán práce vlády Slovenskej republiky a plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Ministerstvo uplatnuje vo svojej cinnosti organizacné princípy štátnej správy a také formy a metódy práce, ktoré smerujú k jej racionalizácii a zvyšovaniu úcinnosti tak, že zabezpecuje odborný prístup k riešeniu problémov, ako aj systematickú kontrolu plnenia úloh, úzko spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, s ktorými si vymiena potrebné informácie a podklady a prerokúva s nimi opatrenia, ktoré sa ich týkajú, využíva podnety a skúsenosti miestnych orgánov štátnej správy, využíva poznatky vedeckých inštitúcií a výskumných pracovísk, zapája ich najmä do prác na riešení otázok koncepcnej povahy, úcelne využíva prostriedky informacnej a výpoctovej techniky a formy tímovej práce. Na zabezpecenie plnenia nevyhnutných úloh ministerstva zriaduje minister kolégium ministra a môže zriadit aj dalšie stále alebo docasné poradné orgány. Poradné orgány prerokúvajú dôležité otázky súvisiace s cinnostou ministerstva. Cl. 9 Vztahy ministerstva k ústredným orgánom štátnej správy a iným orgánom a organizáciám Ministerstvo pri plnení úloh /cl. 4 a 5 štatútu/ spolupracuje a vymiena si potrebné informácie a podklady s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a inými orgánmi a organizáciami. Ministerstvo spolupracuje osobitne s Úradom vlády Slovenskej republiky pri výkone kontrolnej cinnosti ministerstva a pri prevádzkovaní systému elektronického prepojenia prostredníctvom siete GOVNET a pri tvorbe koncepcie personálnej práce. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pri hodnotení cinnosti krajských úradov a okresných úradov, pri príprave opatrení týkajúcich sa ich výstavby a cinnosti, pri odbornej príprave zamestnancov krajských úradov a okresných úradov, pri urcovaní skladby pracovných funkcií na krajských úradoch a okresných úradoch. Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pri ochrane svetového kultúrneho dedicstva, kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, ich ochranných pásiem a pamiatkových zón, mimoškolskej environmentálnej výchove, knižnej kultúre a filmovej tvorbe a múzejnej cinnosti s environmentálnym zameraním. S Ministerstvom financií Slovenskej republiky pri predkladaní návrhov rozpoctu a návrhov na zúctovanie financných vztahov so štátnym rozpoctom Slovenskej republiky a predkladaní návrhov opatrení, ktoré majú financné dôsledky na štátny rozpocet. Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri navrhovaní koncepcie zamestnanosti v rezorte kultúry, vytvárania a udržania pracovných príležitostí, tvorbe politiky trhu práce a jej zabezpecení. Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v oblasti starostlivosti o štátny jazyk a umelecké školstvo. Ministerstvom zahranicných vecí Slovenskej republiky v oblasti starostlivosti o zahranicných Slovákov a pri plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, dohôd a zmlúv a clenstva v medzinárodných organizáciách. Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti štátnej zdravotnej politiky a Národného programu podpory zdravia. Ministerstvo spolupracuje s orgánmi krajskej, okresnej a miestnej štátnej správy v oblasti kultúry najmä pri ochrane, obnove a využití národného kultúrneho dedicstva, kultúrnych pamiatok, štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany krajiny, pri rozvoji miestnej, osobitnej a menšinovej kultúry, pri osvete, divadelnej a hudobnej cinnosti, knižnicnej starostlivosti, múzejnej a galerijnej cinnosti (Zákon c. 109/1961 Zb. o múzeách a galériách v znení neskorších predpisov), cinnosti hvezdární, planetárií a astronomických kabinetov, pri zachovávaní a rozvoji tradicnej ludovej výroby a umeleckých remesiel, pri výkone štátneho dohladu nad používaním štátneho jazyka, (§ 9 a 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.) pri podpore literárnych klubov, profesionálnej a neprofesionálnej literárnej tvorby. Ministerstvo spolupracuje s obcianskymi združeniami (Zákon c. 83/1990 Zb. o združovaní obcanov v znení neskorších predpisov.Cl. 10 Záverecné ustanovenia), registrovanými cirkvami a náboženskými spolocnostami, ako aj s dalšími vecne príslušnými odbornými organizáciami a inštitúciami. Zmenu štatútu schvaluje vláda Slovenskej republiky, ak

  • došlo k zásadným zmenám pôsobnosti alebo úloh ministerstva, zrušením právnych
predpisov alebo iných riadiacich aktov, na základe ktorých plní ministerstvo úlohy, vydaním nových právnych predpisov, alebo iných riadiacich aktov, obsahujúcich úlohy pre ministerstvo, presunom pôsobností ministerstva na iný ústredný orgán štátnej správy, alebo orgán miestnej štátnej správy alebo územnú samosprávu,

  • má dôjst k závažným zmenám v zásadách cinnosti alebo zásadách organizácie
ministerstva nad rámec pravidiel ustanovených týmto štatútom. Cl. 11 Ruší sa Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky schválený uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky z 15. februára 1989 císlo 51. Cl. 12 Tento Štatút Ministerstva kultúry Slovenskej republiky schválila vláda Slovenskej republiky uznesením císlo 168 zo dna 10. 3. 1998 a nadobúda platnost a úcinnost dnom jeho schválenia.