Médiá

Médiá Média zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe a vývoji dnešnej spolocnosti. Ci už je to ovplyvnovanie verejnej mienky alebo význam médií ako zdroj informácií. Stále viac a viac vstupujú do nášho života prostredníctvom televízie, rádia, tlace alebo internetu. Najvýznamnejším prelomom a zaciatkom formovania médií sa stal vynález, ktorý posunul spolocnost o znacný krok vpred. V roku 1454 Johan Guttenberg zostrojil tlaciarenský stroj. Na pociatku sa využíval na tlacenie kníh. Postupne sa však vdaka tomuto vynálezu zacali tlacit noviny, ktoré sa stali o dve storocia neskôr súcastou každodenného života. Dôvod bol prostý. Náklady na vydávanie novín boli minimálne, a preto si ich mohol dovolit každý. Tak sa zacala prvýkrát masovo ovplyvnovat verejná mienka. V súcasnosti, aj napriek nástupu informacných technológií prostredníctvom internetu, si noviny zachovávajú velkú oblubu u širokej verejnosti. Niektorí ludia si nevedia predstavit ranajky bez precítania zaujímavého clánku na titulnej strane. Na Slovensku je v súcasnosti niekolko desiatok novín a casopisov. Niektoré sú denníky, iné týždenníky ci mesacníky. Ku koncu 19. storocia sa na scénu dostalo úplne nové médium, ktoré sa stalo medzi verejnostou velmi oblúbené. Bol to rozhlas, ktorý sa šíri pomocou neviditelných rádiových vln vzduchom. Dá sa zachytit jednoduchým rádioprijímacom. Zaciatkom 20. storocia zacali vznikat prvé štátne rádiové stanice. Tento druh média si získal velkú oblubu najmä vdaka svojej jednoduchosti a efektívnosti. Po revolúcii v roku 1989 zacali vo vtedajšom Ceskoslovensku vznikat prvé súkromné rádiá. Znamenalo to velký rozmach hudobných staníc, ktorých hlavným cielom už neboli informácie, ale zábava. Práve vznik stoviek, ba aj tisícok hudobných skupín rozšíril rádiá na súcasnú úroven. Vznik rádií zameraných na zábavu z casti oslabil prístup k informáciám. Preto sa zacali z niektorých rádií formovat informacné stanice, ktoré sa aj dnes zaoberajú najmä poskytovaním cerstvých informácií širokej verejnosti. Najvýznamnejšie masmédium súcasnosti, ktoré je dostupné celej spolocnosti, je televízia. Televízie môžu byt verejnoprávne alebo súkromné. Verejnoprávna televízia je základ každého demokratického štátu. Jej najdôležitejším aspektom a základom fungovania je objektivita. Štát musí garantovat objektívnost vysielania. Nie je tomu ale vždy tak. Podla platnej slovenskej ústavy volí generálneho riaditela verejnoprávnej televízie parlament. Parlament je volený obcanmi ako ich zastupitelský orgán. Hlavné slovo v parlamente má samozrejme vláda. Pokial má dvojtretinovú väcšinu, môže si na post generálneho riaditela verejnoprávnej televízie dosadit cloveka, ktorý bude neobjektívne informovat verejnost o konaniach vlády, teda o ekonomickej a politickej situácii. V krajinách európskej únie už nevolia riaditela poslanci, ale skupina mediálnych expertov, ktorí nemajú s politikou nic spolocné. U nás však ešte stále pretrváva dosadzovanie politikov na funkcie ministrov, riaditelov alebo prezidentov spolocností, ktorí nemajú z daným rezortom žiadne skúsenosti. Opakom verejnoprávnych televízií sú televízie súkromné. Tie nie sú platené z koncesionárskych poplatkov ani zo štátneho rozpoctu, ale z vlastných zdrojov, teda z reklamy. Najmä súkromné televízie zaznamenali v posledných desatrociach velký pokrok. Stali sa súcastou každodenného života obcanov a znamenajú slobodu prejavu. Samozrejme súkromné televízie sú zamerané viac na zábavu ako na informácie. Je to kvôli reklame. Bežného obcana nevelmi zaujíma neustály príjem informácií. Vo vyspelejších štátoch ako Velká Británia, Nemecko alebo Francúzsko sú verejnoprávne televízie ako zdroj informácii. Príkladom je anglická verejnoprávna televízia BBC World. Už od svojho vzniku si média zacali zachovávat nezávislost. Zákon o slobode slova zabezpecil právo na vlastný názor. Neraz sa v minulosti podarilo predstavitelom štátu zamedzit vydávanie novín a vysielanie rádia alebo odobrat licenciu televízii, aby sa tak ubránili pred korupcným škandálom alebo pred zverejnením hospodárenia s verejnými financiami. V súcasnosti, ked žijeme v demokratickej spolocnosti sú média každodenným zdrojom informácií, ci už z domova alebo zo sveta. Kontrola médií je jednou z velmi zaujímavých otázok. Dajú sa vôbec média kontrolovat? Na Slovensku existuje inštitúcia, ktorá má za úlohu dbat na zákonné vysielanie televízií a rozhlasových staníc a kontrolovat tlac. Všetko sa samozrejme nedá ustrážit. Ak nejaké masmédium prekrocí zákon alebo poruší ktorýkolvek predpis, je vyšetrované mediálnou radou. Tá môže odoberat a udelovat licencie na vysielanie televízie a rozhlasu a na vydávanie tlace. Už od vzniku médií sa naskytla možnost ich zneužitia. Najjednoduchším a pravdepodobne najcastejším príkladom zneužitia médií sú volby. Zneužívanie verejnoprávnej televízie, ktorú má v rukách vláda je castým problémom každej spolocnosti. Je to z dôvodu lahkého ovplyvnovania verejnej mienky. Tá sa dokáže za pomoci masmédií menit zo dna na den. V prípade volieb tak môže nastat klamlivý dojem, že je v štáte všetko v poriadku a že vláda splnila svoje sluby. Príkladom rozporov môže byt aj súcasná kríza v ceskej televízii. Rada ceskej televízie vymenovala nového riaditela, ale vedenie ho odmietlo – zacali protestnú sávku. Legitímne a právoplatne zvolený riaditel nenašiel podporu ani u poslancov. Tí sa sami nevedeli rozhodnút na koho stranu sa majú priklonit. Napokon sa poslanecká snemovna rozdelila na dve skupiny – jedna podporovala stávkujúcich a druhá riaditela. Celý problém vznikol vdaka politickej angažovanosti nového vedenia. Z toho dôvodu mohlo lahko dôjst k zneužitiu verejnoprávnej televízie na ovplyvnenie verejnej mienky obcanov Ceskej republiky. Keby sme mali vziat do úvahy potrebu médií, zastavili by sme sa nad jednoduchou odpovedou. Média sú pre plnohodnotný život cloveka potrebné. Informácie patria k základným faktorom každodenného života. Ci už sú z domova, alebo zo sveta. Keby neboli média, nevedeli by sme tie najzákladnejšie potrebné informácie. Prinášajú správy od pocasia cez politiku až po rozpory medzi krajinami. Média získavajú správy od tlacových agentúr. Na Slovensku je navýznamnejšia Tlacová agentúra Slovenskej republiky (TASR). Je to štátna inštitúcia, ktorá je úzko prepojená zo svetovými organizáciami podobného charakteru. Dochádza tak k poskytovaniu a vymienaniu informácií, ktoré sa tak v priebehu niekolkých minút dostanú k obcanovi. Postupom casu zacali vznikat aj súkromné informacné agentúry, ktoré prispeli k skvalitneniu poskytovania informácií širokej verejnosti. Zaciatkom tretieho tisícrocia sa coraz viac zacína hovorit o internete. Internet vznikol v sedemdesiatych rokoch 20. storocia ako informacná siet americkej armády. Postupom casu sa však zaclenil do spolocnosti ako tzv. siet neobmedzených možností. Skrýva v sebe neprebádanú oblast. Velkí internetoví giganti ako Yahoo alebo Amazon zarábajú rocne desiatky miliárd dolárov na reklame vdaka prístupom miliónov ludí z celého sveta. Na svojich stránkach ponúkajú svojim návštevníkom cerstvé informácie o pocasí, ekonomike, politike. Nájdete tam takmer všetko co si zmyslíte. Internet však v sebe skrýva aj zápory. Nelegálne obchodovanie so zbranami alebo hazard sú iba ihlou v kope sena. Média nás ovplyvnujú na každom kroku. Možno o 20 rokov sa nebude krajina hodnotit podla ekonomickej situácie ci životnej úrovne, ale rozhodujúcim faktorom budú informácie a ich rýchla dostupnost.