Martin Buber Ja a Ty “Svet je pre cloveka dvojaký, lebo aj jeho postoj je dvojaký. Postoj cloveka je dvojaký, lebo aj základné slová, ktoré môže predniest sú dve...” Takto sa zacína kniha Martina Bubera Ja a Ty. Chceli by sme sa v krátkosti pokúsit ukázat hlavné Buberove myšlienky v tejto útlej knižke. Na zaciatku podáme krátku charakteristiku knihy, potom sa budeme zaoberat najdôležitejšími myšlienkami a nakoniec sa pokúsime stanovit význam týchto myšlienok pre teóriu komunikácie. V prvom rade nás však budú zaujímat tie aspekty Buberovho myslenia, ktoré by sa dali využit vo filozofickej teórii komunikácie. Jazyk knihy Ja a Ty nie je velmi zložitý, hoci je pravda, že v niektorých castiach je cítit akési mystické podfarbenie, ktoré trochu stažuje porozumenie textu. No toto sa dá prekonat zvýšením pozornosti pri cítaní týchto castí. Kniha je rozdelená na tri diely. Každý diel sa delí na dalšie menšie casti. Tieto však nie sú, okrem priestorového oddelenia, nijako zvlášt oznacené. Toto priestorové delenie textu v jednotlivých dieloch je urobené na základe menších myšlienkových celkov. Nevedeli sme zistit, ci toto delenie pochádza od vydavatela, alebo od samotného Bubera. Základným prvkom Buberovho myslenia v Ja a Ty sú slovné dvojice Ja-Ty a Ja-Ono. Sú to dva postoje, aké môžeme zaujat vo vztahu k nášmu okoliu. Tieto základné slová nevyjadrujú nejaké veci, ale hovoria o našich vztahoch. Vyslovujeme ich našou bytostou, podla toho, aký vztah k nášmu okoliu zvolíme. V rovine Ja–Ono hladíme na svet ako na predmet skúsenosti. Pri pohlade na vec zakúšame aká je a z coho, aké sú jej casti, velkost, tvar.. Ide vlastne o analytické skúmanie a procesy vnímania na základe tejto analýzy. Ak si však zvolíme základné slovo Ja-Ty nezaujímajú nás už vonkajšie vlastnosti vecí ako tvar, farba, velkost a ostatné. Akonáhle si volíme život na báze Ja-Ty vstupujeme do vztahu. Vnímame vec ako jednotu, ako náš náprotivok, naše Ty. Pritom vedomosti nadobudnuté zakúšaním v postoji Ja-Ono (tvar, obraz, velkost...) ostávajú zahrnuté aj vo sfére vztahu Ja-Ty. Základné slová nie sú len zloženinou Ja s Ty a Ja s Ono. Ja v slove Ja-Ty nie je nikdy identické s Ja v slove Ja-Ono. Ja v Ja-Ono je individualitou (ja som taký a taký), ktorá si seba uvedomuje ako subjekt. Je duchovnou formou prirodzenej oddelenosti. Avšak Ja v Ja-Ty je osobou (ja som, ja existujem), ktorá si seba uvedomuje ako subjektivitu vztahu. Je duchovnou formou prirodzenej spätosti. Každý clovek potom žije v dvojakom Ja. Aké sú teda základné sféry sveta vztahu? Buber rozlišuje tri: život s prírodou, ktorý zostáva pod prahom reci. Dalej život s ludmi. Tento vztah je zrejmý a má podobu reci. Poslednou sférou je život s duchovnými súcnami. Tento vztah je mimo rec, ale plodí ju. Svoje Ty v tejto sfére nepocitujeme, ale cítime, že sme volaní. Našou odpovedou na toto volanie je vytváranie, myslenie a konanie. V každej z týchto sfér je stopa vecného Ty (Boha), ktoré vždy volá do vztahu. Vztah Buber chápe ako urcitú vzájomnost medzi Ja a Ty. Vztah k Ty musí byt bezprostredný, nakolko každý prostriedok by bol prekážkou vztahu. Co nám hovorí skúsenost o Ty? Vôbec nic, lebo Ty nezakúšame, skúsenostou je nepostrehnutelné (premenilo by sa v Ono). Co o nom teda vieme? Podla Bubera o Ty musíme vediet všetko, lebo ak by sme sa zamerali na jednotlivosti, chceli by sme ho skúmat po castiach – premenilo by sa v Ono. Všimnime si vztah medzi minulostou a prítomnostou, ako ho chápe Buber. Prítomnost existuje len ak existuje stretnutie a vztah, povstáva sprítomnením Ty. Ja vo vztahu Ja-Ono má len minulost. Skutocné súcna (Ty) sú prežívané v prítomnosti, predmety (Ono) v minulosti, tvrdí Buber. Každé Ty sa v našom svete musí stat Ono. Nie sme totiž schopní sa natrvalo udržat vo sfére Ja-Ty. K tejto zmene Ty na Ono nastáva, ked sa vztah naplní, alebo do neho prenikne nejaký prostriedok (vztah Ja-Ty musí byt bezprostredný). Avšak zmena je možná aj od Ono k Ty. Z Ono sa môže stat Ty, ak s ním vstúpime do vztahu. Ked si uvedomím, že vo vztahu Ja-Ty je nejaké Ja a nejaké Ty, vztah sa rozpadá nakolko do neho zavádzame zložitost. Na pociatku tu bol vztah. Ja-Ty nie je zložením z Ja a Ty. Až po uvedomení si svojho Ja vzniká Ja-Ono ako zloženina z Ja a Ono. Ja-Ono mohlo vzniknút vdaka vzniku uvedomelého života. Mohli by sme to ilustrovat na príklade dietata (tento príklad používa Buber). Dieta pred narodením žije v prirodzenom zopnutí, v bezprostrednom vztahu s matkou (Ja-Ty). Pôrodom dochádza k oddeleniu, stavu individuálneho života (Ja-Ono). No dieta sa hned snaží opät nadväzovat vztah s matkou a okolím (Ja-Ty). “Svet je pre cloveka dvojaký, lebo aj jeho postoj je dvojaký” Aké sú teda tieto dva svety? Prvý z nich je svet usporiadaný, oddelený. Tu clovek vníma veci a bytosti ako veci pozostávajúce z vlastností (priestorová siet), a dalej udalosti a cinnosti ako udalosti pozostávajúce z mnohého (casová siet). Tento svet je stály, spolahlivý a opakovatelný. Dá sa v nom s ludmi dorozumiet, no nemožno sa v nom s nimi stretnút. V tomto svete sa nachádzame ak vyslovujeme (žijeme) základné slovo Ja-Ono. Druhým svetom je svet stretnutia a vztahu. Miera a porovnávanie miznú, co existuje sa odohráva v dianí, co sa deje sa cloveku odhaluje ako bytie. Tento svet je neusporiadaný, nespolahlivý a nestály. Nemožno sa o nom s druhými dohovorit, no ucí ta s druhými sa stretnút. V tomto svete žijeme ak vyslovujeme základné slovo Ja-Ty. Svet slova Ono je, a svet slova Ja nie je, súvislý v priestore a case. Ono, ak vstupuje do udalosti vyznacujúcej sa vztahom, stáva sa Ty. Ty, ak skoncí udalost vyznacujúca sa vztahom, mení sa v Ono. Aká je dôležitost týchto svetov? Odpovedá sám Buber: “A ve vší vážnosti pravdy poslyš: kdyby neexistovalo Ono, nemohl by clovek žít. Ale ten, kdo žije pouze s ním, není clovekem.” Vo svete slova Ja-Ono sa život cloveka odohráva v dvoch oblastiach. V oblasti inštitúcií (Ono) a v oblasti citov (Ja). Prvá zahrna to, co je ”vonku”. Je to svet kde clovek pracuje, úraduje zdržiava sa.. Oblast inštitúcií je komplikovaná, nakolko sa clovek dostáva do najrôznejších interakcií so svetom. Druhá oblast je charakterizovaná tým, co je ”vnútri”. Tu clovek žije a odpocíva si od inštitúcií. V tomto svete nachádza intímny pokoj. Tieto oblasti reprezentujú verejný a osobný život cloveka. Avšak Buber dodáva: ”Pravý verejný a pravý osobní život jsou dve podoby sepetí. Aby se uskutecnovali a trvali k tomu je treba citu, meníciho se obsahu, a institucí, stálé formy; ale ani obojí dohromady netvorí ješte lidský život: ten tvorí to tretí, centrální prítomnost Ty...” Základné slovo Ja-Ty vyslovujeme ak žijeme vo vztahu. Štruktúru vztahu by sme mohli
objasnit na tejto schéme:
Ja stretnutie(vztah) Ty Naše Ty nám vychádza v ústrety a volá nás do vztahu. Ak sa rozhodneme vykrocit smerom k Ty, v momente stretnutia vzniká vztah. Cestu od Ty k stretnutiu nepoznáme. Buber ju nazýva milostou. Poznáme len našu cestu od Ja k stretnutiu. Touto sa máme zaoberat a zamerat na nu svoju vôlu. Nie je však možné podat návod ako vstúpit (vykrocit) do vztahu. Co vieme je, že všetky predlžené línie vztahov sa prelínajú vo vecnom Ty (Bohu), ktoré sa nemôže stat Ono. Vecné ty je tiež prostredníkom všetkých vztahov. Vychádzajúc z Buberovej dialogickej koncepcie, chceme sa ešte zamysliet nad dôsledkami takejto filozofie v oblasti teórie komunikácie. Skutocná komunikácia, domnievame sa, bude prebiehat vo sfére základného slova Ja-Ty. Tu totiž prežívame to, co je v živote podstatné. Zavedme pre nu termín ”komunikácia vo vztahu.” S každým, s kým komunikujeme, by sme mali vstúpit do vztahu. Komunikácia by sa teda stala urcitou formou žitia tohto vztahu. Otázkou je, ci je možné komunikovat o poznatkoch zo sveta Ono, na báze komunikácie vo vztahu. Je nepochybné, že tieto vedomosti sú potrebné. Toto je explicitne vyjadrené v texte. Je však možné komunikovat ich aj vo sfére Ja-Ty? Pre túto tézu by hovorilo Buberovo tvrdenie, že vedomosti zo sveta Ono sú zahrnuté aj vo sfére vztahu. Proti nej však stojí námietka ako môžeme vo svete jednoty komunikovat mnohost. Má byt sprostredkúvanie odborných vedomostí len neosobným referovaním vedca, alebo sa má snažit napomôct osobnému vztahu s posluchácom (možno na úkor kvality, tým že prednášaná téma bude zjednodušená). Tento problém si nateraz netrúfame vyriešit. Zhrnuli sme hlavné Buberove myšlienky v knihe Ja a Ty. Taktiež sme sa pokúsili vyvodit dôsledky Buberovej filozofie pre teóriu komunikácie. Sme si vedomí ich nedostatocného vypracovania. Tejto otázke sa budeme podrobnejšie venovat neskôr.