Ludské práva, práva žien, detí a národnostných menšín Prvé pociatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Pocas velkej krízy Rima v 1. st. sa vytvorilo krestanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev a krestanská doktrína. Vznik ludských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ludského srdca a svedomia, ktoré hlásali patres (cirkevní otcovia), hlavne Aurelius Augustinus. Ludské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožnujú plne využívat svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cielov. Sú také podstatné pre dôstojnost a autentickost ludskej bytosti, že by ich mala rešpektovat každá politická moc.“(2) Ludské práva sú priznané každej ludskej bytosti.

Ludských práv je vela, preto sa vo všeobecnosti delia na:

  • obcianske a politické;
  • ekonomické, sociálne a kultúrne.
Každý demokratický štát by mal chránit ludské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Tento štandard urcujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch, príp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru. Potreba uznania ludských práv sa prejavila až po 2. svetovej vojne, holokauste, norimberskom procese a bola uskutocnená prijatím Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku 1945. Odvtedy bolo prijatých niekolko dokumentov, ci už Organizáciou Spojených národov, Radou Európy alebo na rôznych konferenciách. U nás boli ludské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd – ústavný zákon c. 23/1991 Zb., ktorá sa neskôr zaclenila a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky. Ludské práva sú teda u nás chránené zákonom. V Ústave sa uvádza: „Ludia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodnatelné, nescudzitelné, nepremlcatelné a nezrušitelné.“(1 - 2.hl., 1. odd.,cl. 12, ods. 1) „Základné ludské práva a slobody sa zarucujú na území SR všetkým bez ohladu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické ci iné zmýšlanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnost k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovat, zvýhodnovat alebo znevýhodnovat.“(1 – 2. hl., 1. odd., cl. 12, ods.2) Prihliadanie na ludské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladat len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ludských práv a slobôd.“(1 – 1.odd., cl. 13, ods. 1)

Ludské práva delíme podla Ústavy na:

  • základné ludské práva a slobody (právo na život, osobnú slobodu)
  • politické práva
  • práva národnostných menšín a etnických skupín
  • hospodárske, sociálne a kultúrne práva
  • právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedicstva
  • právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Práva národnostných menšín a etnických skupín tvoria 4. oddiel Ústavy. Podla nej: „Príslušnost ku ktorejkolvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byt nikomu na ujmu.“(cl. 33) Príslušníci menšín majú právo na všestranný rozvoj, právo rozvíjat svoju kultúru, rozširovat a prijímat informácie v materinskom jazyku, združovat sa, zakladat vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka majú právo na vzdelanie v ich jazyku, na používanie svojho jazyka v úradnom styku, právo zúcastnovat sa na riešení vecí týkajúcich sa nár. menšín alebo etnických skupín. Ale „výkon práv obcanov patriacich k nár. menšinám alebo etnickým skupinám zarucených v tejto Ústave nesmie viest k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvatelstva.“(cl. 34) Práva žien, detí a mladistvých sú zakotvené v 5. oddieli: „Ženy,..., majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“(cl. 38, ods. 1) „Manželstvo, rodicovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zarucuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“(cl. 41, ods. 1) „Žene v tehotenstve sa zarucuje osobitná starostlivost, ochrana v pracovných vztahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.“(ods. 2) „Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“(ods. 3) „Starostlivost o deti a ich výchova je právom rodicov; deti majú právo na rodicovskú ochranu a starostlivost. Práva rodicov možno obmedzit a maloleté deti možno od rodicov odlúcit proti vôli rodicov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“(ods. 4) „Rodicia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“(ods. 5) Práva a povinnosti na seba nadväzujú. Práva a povinnosti rodicov a detí sú vzájomné. Dieta má právo na výchovu. Rodic má právo vychovávat svoje dieta a povinnostou dietata je podrobit sa výchove. Zákon o rodine detom ukladá povinnost pomáhat rodicom podla svojich možností a schpností, prispievat na úhradu spolocných potrieb rodiny, vyživovacia povinnost.(3) Slovenská republika uznala Všeobecnú deklaráciu ludských práv a slobôd OSN, Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd a dokument Konferencia o bezpecnosti a spolupráci v Európe. Ak zmluvy ratifikované a vyhlásené v SR majú väcší rozsah práv a slobôd ako vnútroštátne zákony, majú pred týmito zákonmi prednost. Zákonodarný orgán nemôže prijat právny predpis, ktorý by obmedzoval alebo porušoval ludské práva garantované medziánárodnými dokumentami. V roku 1959 prijala OSN dokument na ochranu dietata – Deklaráciu práv dietata. Obsahuje desat morálnych princípov, potvrdzujúcich, že „ludstvo musí dat dietatu to najlepšie, co má“. Deklarácia však práva dietata len vyhlasuje a informuje o nich. V roku 1979, v Medzinárodnom roku dietata, zacínajú práce na Dohovore o právach dietata, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Dohovor rozširuje práva Deklarácie a snaží sa zabezpecit detom štastné detstvo. V roku 1990 ho uznala aj Slovenská republika. Deti, ženy a národnostné menšiny boli a sú casto podcenované a diskriminované. Diskriminácia je dôsledkom rozlišovania, vylucovania ci uprednostnovania, založenom na niektorom z motívov uvedených v dokumentoch o ludských právach (vek, pohlavie, farba pleti, príslušnost k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, viera, náboženstvo a pod.), ktorý niekomu bráni vykonávat jeho práva. K diskriminácii vedú predsudky. Sú to myšlienky bez dostatocného poznania a dôvodu. Ochranu ludských práv zabezpecuje prijatie dokumentov o lud. právach Slovenskou republikou. Obcan, nazdávajúci sa, že boli porušené jeho lud. práva, môže podat stažnost pred komisiu zloženú z nezávislých právnikov. Ak komisia stažnost prijme, usiluje sa o zmierlivé riešenie. Ak toto úsilie skoncí neúspešne, stažnost predloží súdu. Proti rozhodnutiu súdu sa môže stažovatel odvolat na vyšší súd. Proti rozhodnutiu vydanému na záver procesu sa nemožno odvolat. Súd môže rozhodnút o pridelení náhrady, odškodného. Ludské práva sú porušované dennodenne. Niekedy ich porušujú práve tí, ktrorí by ich mali najviac chránit. A poškodený casto nemá dost prostriedkov na uplatnenie svojho práva. Na druhej strane je už samotné porušovanie lud. práv nemorálne a nakoniec aj nezákonné. Lud. práva sú samozrejmé a prináležia každému lud. jedincovi.

Použitá literatúra:

(1) Ústava Slovenskej republiky; Vydavatelstvo AMOS, Bratislava 1992 (2) A. Krsková, D.Krátka: Základy práva a ochrana spotrebitela SPN, Bratislava 1992, 2. vydanie (3) kol. autorov: Mládež a právo vydavatelstvo Smena, 1980, 1. vydanie (4) Listina základných práv a slobôd SPN, Bratislava 1992 Poznámka: Spracované zaciatkom roku 2000. Vedie sa mnoho diskusií na tému madarská menšina na Slovensku. Kvôli neustálym novelám zákonov nezarucujem aktuálnost použitých dokumentov a literatúry.