Ludské práva na Slovensku a spôsob ich ochrany

Ludské práva na Slovensku a spôsob ich ochrany Ludské práva na Slovensku a spôsob ich ochrany Ludské práva a slobody sú pevne spojené so životom každého cloveka. Každý clovek sa mení rodí a s nimi aj umiera. Patrí k nim napríklad právo na život, osobnú slobodu a bezpecnost, slobodu pohybu, slobodu prejavu, slobodu vlastného svedomia. Ich rozsah je vymedzený stupnom vývoja v spolocnosti, a to v jej základnej právnej norme –

ústave. Co je Univerzálna deklarácia ludských práv:

Univerzálnu deklaráciu ludských práv vydala organizácia spojených národov. Pravidlá,

ktoré sa snaží zaviest:

• ludia sú slobodní a sú si rovní, bez rozdielov (najmä rasy, pohlavia, národnosti, farby

vlasov, císla topánok, atd …)

• každý má právo na život
• nikto nesmie byt otrok
• nesmie sa mucit, alebo inak kruto zaobchádzat
• každý má právo aby bola uznávaná jeho právna osobnost
• každý má právo na ochranu proti diskriminácii, ktorá porušuje tieto pravidlá
• každý má právo na súdnu ochranu proti cinom porušujúcim l. p.
• nikto nesmie byt svojvolne zatknutý, držaný vo väzbe, alebo vyhnaný do vyhnanstva
• každý ma právo, aby bol spravodlivé a verejne vypocutý nezávislým a nestranným

súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.

• obvinený sa pokladá za nevinného kým sa mu nepreukáže vina
• zákaz retroaktivity
• nezasahovat ludom do súkromného života
• volnost pohybu, aj medzi štátmi
• právo na azyl, okrem prípadov ak je clovek stíhaný z nejakého brutálneho cinu
• právo na štátnu príslušnost
• právo uzavret manželstvo, a založit si rodinu
• právo na ochranu rodiny
• právo vlastnit majetok
• sloboda myslenia, náboženstva
• sloboda prejavu, názoru
• sloboda združenia a nezdruženia (nemôžu nikoho nútit aby sa združil)
• každý má právo podielat sa na rozhodovaní o svojej krajine
• právo na soc. zabezpecenie, právo na prácu a mzdu za to, právo na dovolenku
• právo na vzdelanie, kultúrny život
• právo aby vládol taký poriadok, aký by mu zarucoval tieto práva
• každý má povinnost voci spolocnosti a výkonom svojich práv nesmie obmedzovat

práva druhých. V akej právnej norme sú vymedzené ludské práva na Slovensku? Základné práva a slobody obcanov Slovenskej republiky sú vymedzené v Ústave Slovenskej republiky, ktorá je od 1. septembra jej základným zákonom. V rozpore s Ústavou nemôže byt prijatý žiadny zákon, ani iný právny predpis. Dalšie okruhy ludských práv a slobôd, ktoré má clovek k dispozícii vymedzujú medzinárodné dokumenty. Pravda, nejde o všetky medzinárodné dokumenty, ale len o tie, ktoré súcasne splnajú

isté podmienky a to tieto:

• Sú zmluvami
• Obsahujú ludské práva a základné slobody.
• Rozsah týchto ludských práv a základných slobôd je väcší, ako je v Ústave Slovenskej

republiky.

• Boli ratifikované
• Boli vyhlásené spôsobom ustanoveným v zákone.

Ludské práva sú zhrnuté do ôsmych oddielov v druhej hlave Ústavy Slovenskej

republiky. A to sú tieto základné skupiny:

1. Oddiel Všeobecné ustanovenia

• vo všeobecných ustanoveniach sú urcené podmienky platnosti ludských práv na

Slovensku ich použitie.

2. Oddiel Základné ludské práva a slobody

• v tomto oddiely sú uvedené najzákladnejšie ludské práva a slobody ako sú právo na

život, právo na súkromie, právo na slobodný život bez nútenia na nútené práce, a dalšie práva.

3. Oddiel Politické práva

• v tomto oddiely sú uvedené politické práva a slobody

4. Oddiel Práva národnostných menšín a etnických skupín

• v tomto oddiely sú uvedené práva obcanov žijúcich v slovenskej republike iných

národností a etnických skupín, práva na slobodný rozvoj ich kultúry, prijímat informácie v ich materinskom jazyku a podobne.

5. Oddiel Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

• tieto práva zarucujú práva na slobodný rozvoj osobností a hospodársku istotu
• 6. Oddiel právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedicstva
• tieto práva zarucujú právo na priaznivé životné prostredie a kultúrne dedicstvo

7. Oddiel Právo na súdnu a inú právnu ochranu

• tento oddiel zarucuje každému obcanovi nášho štátu právo na právnu ochranu,

právnika, právnu obranu a podobne

8. Oddiel Spolocné ustanovenia k prvej a druhej hlave

• tento oddiel opisuje ustanovenia k prvej a druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.

Kto môže porušit základné ludské práva? V zásade ich môže porušit vo vztahu k obcanovi iný obcan alebo štátny orgán, pricom, ku skutocnému porušeniu ludských práv dôjde len v prípade ,ak tieto práva poruší štátny orgán, pretože ludské práva sú predovšetkým urcené na ochranu cloveka pred štátnou mocou. Naše ludské práva môže porušit aj štát pri tvorbe zákonov a iných predpisov, alebo o porušenie týchto práv pri vydávaní konkrétnych rozhodnutí, ktoré sa nazýva aplikáciou práva. Co môže urobit obcan, ak parlament prijme napríklad zákon obmedzujúci nad rámec ústavy jeho ludské práva a slobody? Tu je rozhodujúce, kto má v našom štáte možnost napravit takýto zákon. Môže to urobit iba Národná rada Slovenskej republiky prijatím nového zákona, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci kontroly ústavnosti. V oboch prípadoch však obcan sám nemá možnost obrátit sa na túto inštitúciu so žiadostou o nápravu. Obcan nemá ani zákonodarnú iniciatívu a nemôže ani podat návrh na preskúmanie ústavnosti zákonov na Ústavný súd Slovenskej republiky. Toto právo má iba prezident, vláda, súd, generálny prokurátor alebo najmenej jedna pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Obcan má jedinú možnost, a to, obrátit sa na tieto orgány, pricom najprirodzenejšie je, že sa obráti na poslancov. Poslanec síce ústavne nezodpovedá svojim volicom, ale jeho politická ambícia byt opätovne zvolený, ho núti hladat východiska. Ako má vyzerat návrh na zacatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky? Tento návrh sa nazýva ústavná stažnost a musí obsahovat všeobecné i špeciálne náležitostí. K všeobecným patrí to, že návrh musí byt podaný písomne na adresu: Ústavný súd Slovenskej republiky. Hlavná c. 72, Košice a musí obsahovat

• akej veci sa týka,
• kto ho podáva,
• akého rozhodnutia sa navrhovatel domáha,
• odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Návrh musí podpísat navrhovatel alebo jeho zástupca. Osobitostou je, že návrh musí ešte obsahovat základné práva a slobody, ktoré boli podla tvrdenia stažovatela porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo. K staženosti je potrebné pripojit aj kópiu právoplatného rozhodnutia. Co musí obsahovat návrh na zacatie konania (žaloba) pred správnym súdom? Návrh, ktorý sa nazýva žaloba musí okrem všeobecných náležitostí (písomná forma,

oznacenie úcastníkov a pod.) obsahovat:

• oznacenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa napadá.
• Vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá,
• Uvedenie dôvodov, v com žalobca (obcan) vidí nezákonnost rozhodnutia správneho

orgánu,

• Konecný návrh rozhodnutia súdu.

Dôležitou podmienkou je povinné zastupovanie obcana bez právnického vzdelania advokátom alebo komercným právnikom. Táto podmienka neplatí na preskúmavanie rozhodnutí v priestupkovom konaní a vo veciach nemocenských poistenia alebo dôchodkového zabezpecenia. Prokurátor v obcianskom súdnom konaní Pri zabezpecovaní základných práv a slobôd tak fyzických ako aj právnických osôb, okrem orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej, dôležité miesto zohráva okrem ombudsmana aj prokurátor. Pri posudzovaní úcasti prokurátora v obcianskom súdnom konaní musíme vychádzat hlavane z cl. 149 Ústavy, v zmysle ktorého prokurátor chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Najdôležitejšou garanciou zabezpecenia ochrany základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb je súdna moc. Konanie pred súdom je tým garantom, ktorý v konecnom dôsledku zabezpecí potrebnú ochranu základných práv a slobôd zmysle ústavnosti a zákonnosti. Prokurátor sa v zmysle Obcianskeho súdneho poriadku môže zúcastnit Obcianskeho

súdneho konania v troch formách:

a) podaním návrhu na zacatie obcianskeho súdneho konania b) vstupom do už zacatého obcianskeho súdneho konania c) podaním stažnosti pre porušenie zákona. V tejto súvislosti treba zdôraznit, že úcast prokurátora v obcianskom súdnom konaní v rámci jednotlivých foriem je zákonne obmedzená. Znamená to, že návrh na zacatie obcianskeho súdneho konania môže podat iba vo veciach, ktoré výslovne stanoví osobitný zákon alebo v rámci správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo jeho protestu, ak to vyžaduje verejný záujem. Vstúpit do zacatého obcianskeho súdneho konania môže iba vo veciach. a) spôsobilosti na právne úkony b) vyhlásenie za mrtveho c) zápisu do obchodného registra d) výchovy maloletých a opatrovníckych Ombudsman Na ochranu ludských práv v právnych krajinách slúži úrad ombudsmana a prokuratúra. Úrad ombudsmana svojou pozitívnou úlohou zohráva hlavne pri zabezpecovaní ochrany základných ludských práva a slobôd. Inštitút ombudsmana vznikol v roku 1809 vo Švédsku a postupne sa rozšíril do Európy, ale aj do Ameriky, Afriky, Ázie a Austrálie. Ombudsman v poslednom období zacína nadobúdat aj charakter nadnárodný, ako to vyplýva z návrh štatútu Európskeho ombudsmana z dna zo dna 17. 12. 1992 v rámci Európskej únie. Všeobecne možno ombudsmana charakterizovat ako nezávislý parlamentný orgán, ktorého úlohou je pomáhat, tak fyzickým, ako aj právnickým osobám pri zabezpecovaní ochrany ich práv a oprávnených záujmov vo vztahu k štátnej moci. Znamená to že úrad ombudsmana je orgánom kontroly verejnej správy a preskúmania stažností tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb. V niektorých štátoch ombudsman môže vykonávat v rámci svojej cinnosti aj kontrolu súdnictva (napr. vo Švédsku a Fínsku). Pre lepšie pochopenie charakteru tohto inštitútu je potrebné sa zastavit pri funkciách, ktoré plní. Ombudsman plní tieto funkcie:

1. Kontrolnú funkciu

• Ombudsman pri výkone svojej cinnosti plní funkciu vonkajšej kontroly orgánov

verejnej správy, prípadne súdom. Predmetom tejto kontrolnej cinnosti je cinnost správnych (súdnych) orgánov vo vztahu k stažnosti, ktorú ombudsman rieši. Samozrejme tu treba zdôraznit, že táto kontrola je obmedzovaná zákonným spôsobom o urcité odvetvia verejnej správy. Toto obmedzovanie kontroly ombudsmana je v rôznych štátoch a závisí od povahy inštitútu ombudsmana.

2. Zmierovaciu funkciu

• Podstatou zmierovacej funkcie ombudsmana je to, aby v rámci riešenia stažností

nabádal jednotlivých úcastníkov k tomu, aby v rámci zákona svoj spor, podla možností, vyriešili zmiernom a nie súdnou cestou, prípadne konaním pred iným orgánom štátnej moci. Podstatou tohoto zmieru má byt zachovanie ústavnosti, ci zákonnosti v danom právnom vztahu. 3. Reformacnú funkciu

• Vychádzajúc z plnenia predchádzajúcich funkcií, ombudsman pri svojej cinnosti

zároven spoznáva aj zastaranost, ci nepružnost jednotlivých zákonov, ako aj to, kde je potrebné urcitý druh spolocenských vztahov právne upravit. Preto má ombudsman, vychádzajúc z jeho cinnosti, iniciatívnu právomoc voci parlamentu vo vztahu k jeho celkovej legislatívnej scítanosti. Znamená to, že ombudsman môže iniciovat zrušenie, ci zmenu právnej normy, ktorá je zastaralá alebo už nevyhovujúca, alebo iniciovat prijatie zákona na spolocenské vztahy, ktoré nie sú právne dostatocne upravené.

4. Demokraticko-politickú

• poslednou, ale velmi dôležitou funkciou ombudsmana je dbat o to, aby si fyzické, ci

právnické osoby ctili zákon a zachovali autoritu orgánov štátnej moci. Narastajúca popularita ombudsmana, hlavne v európskych štátoch, je aj dôsledkom postupného úpadku demokratických inštitúcií v súcasnej postindustiálnej spolocnosti. Na druhej strane pôsobenie inštitútu ombudsmana je spojené aj s novými prvkami v demokratických právnych systémoch s tzv. „soft-law“. Znamená to, že ombudsman pri výkone svojej cinnosti využíva spolocnosti pôsobiace mechanizmy, tak povahy právnej , ako aj mimoprávnej a morálnej. Vztah fyzickej, ci právnickej osoby, ktorej právo bolo ohrozené alebo porušené k ombudsmanovi môže byt - bud priamy alebo prostredníctvom parlamentu. Znamená to, že obcan sa môže na ombudsmana obrátit so svojou stažnostou bud priamo, alebo prostredníctvom poslanca, ci senátora parlamentu. V tejto súvislosti treba ešte poznamenat, že ombudsman nemá rozhodovaciu právomoc. Môže sa teda s podanou stažnostou bud obrátit na príslušný orgán štátnej moci alebo doporucit stažovatelovi, ako má v danej veci sám postupovat, prípadne vôbec nekonat. Z hladiska vývoja, ako aj z hladiska povahy jednotlivých právnych poriadkov.

Môžeme ombudsmana rozdelit na jednotlivé typy:

a) typ nordického ombudsmana b) typ kontinentálneho ombudsmana c) typ anglo-amerického ombudsmana Z uvedeného teda môžeme vyvodit skutocnost, že vzhladom na doterajší stav právneho poriadku u nás, ako aj na pretaženosti súdnictva a urcitú nedokonalost právnych predpisov, je existencia inštitútu ombudsmana v našom právnom poriadku opodstatnená. Na vytvorenie tohto inštitútu, hlavne vzhladom na zabezpecenie ochrany základných ludských práv a slobôd v cinnosti výkonnej moci. Pni formovaní toho inštitútu treba poznamenat, že ombudsman má fungovat ako inštitút nezávislý od akejkolvek moci. Zároven vo vztahu k správnym súdom, ci prokuratúre to má byt inštitút konkurencný alternatívny.

Záver:

Zachovanie základných ludských práv a slobôd je dôležitým atribútom právneho štátu. Slovenská republika sa v medzinárodnom hodnotení považuje za právny štát. Najvyšším zákon je ústava. Bohužial ešte z cias komunizmu ostali praktiky, ktoré nie sú celkom v súlade s ludskými právami. Politikov velmi netrápi porušovanie alebo aspon drobné porušovanie ludských práv. Casto príjmu zákon, ktorý je v rozpore s ústavou, alebo s ludskými právami. No v posledných rokoch sa to cím dalej tým viac zlepšuje, pretože Slovensko s snaží dostat do medzinárodných štruktúr, akými sú napr.: Európska únia alebo NATO. Tým pádom sú Slovenky politici pod dohladom medzinárodných právnych inštitúcií a kvôli zachovaniu ich ambícii sa snažia robit co najmenej chýb. Dokonca zvolili prvého ombudsmana na Slovensku. Za niekolko rokov by sme mali dosiahnut úroven ostatných štátov EÚ. Dúfame a veríme. :-).