Ludské a obcianské práva
OBSAH
1 Úvod 5 2 Metodika práce 7 3 Teoretická cast 8 3.1 Chammurapiho zákonník 8 3.2 Desatoro božích prikázaní 8 3.3 Rímske právo 9 3.4 Magna charta libertatum 9 3.5 Zlatá bula 10 3.6 Ústavný vývoj na slovenskom (ceskoslovenskom) území 10 3.6.1 Ústavy prvej republiky 10 3.6.2 Totalitné ústavy 12 3.7 Hlavné medzinárodné dokumenty zaoberajúce sa ludskými právami 14 3.8 Porušovanie dokumentov v SR 15 3.8.1 Porušovanie medzinárodných dokumentov 15 3.8.2 Porušovanie ludských práv zakotvených v ústave a 17 zákonoch SR 3.9 Porovnanie a trendy v rámci skupiny pridružených krajín EÚ 19 3.10 Legislatívna rovina 21 3.11 Rovina politickej kultúry 22 4 Výskumná cast 25 4.1 Formulovanie ciela 25 4.2 Hypotéza výskumu 25 4.3 Metóda výskumu 25 4.4 Výber študentov 25 4.5 Analýza a interpretácia výsledkov výskumu 27 5 Záver 37 6 Zoznam použitej literatúry a internetových adries 38 7 Príloha 39
1 ÚVOD
Na nasledujúcich stranách sa budeme bližšie zaoberat problematikou ludských práv a slobôd. Najprv sa preto pozrieme, co sa vo všeobecnosti chápe pod týmto pojmom. Napr. Slovník spolocenských vied (SPN 1997) hovorí: „Ludské práva sú oprávnenia priznané jedincovi, ktoré mu umožnujú plne využívat svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie svojich záujmov, potrieb a túžob. Sú také podstatné pre dôstojnost a autentickost ludskej bytosti, že by ich mala rešpektovat každá politická moc. Ich odnatím ludská bytost prestáva byt clovekom. Ludské práva sú priestorom slobody jedinca, do ktorého nesmie zasahovat štátna moc.“ Za prvé deklarácie sa považujú americká Deklarácia nezávislosti (1776) a francúzska deklarácia práv cloveka a obcana (1789). Nový rozmach ludských práv nastal po druhej svetovej vojne zásluhou OSN. Valné zhromaždenie OSN prijalo v roku 1948 Všeobecnú deklaráciu ludských práv, ktorá sa stala východiskom pre dalšie dokumenty, najmä Medzinárodný pakt o obcianskych a politických právach (1966) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966). My sa však budeme snažit o pohlad na ich vývoj v širšom uhle, pretože si myslíme, že nám to umožní pochopit zmysel niektorých práv, súvislosti medzi nimi a lepšie odhadnút smerovanie spolocnosti v tejto oblasti. Možno sa opýtate preco. Preco je dobré poznat vývoj práv, naco hladat ludské práva zakotvené napríklad v Chamurapiho zákonníku, aténskom, ci rímskom práve... Pokúsime sa aspon v strucnosti odpovedat a bude to odpoved nielen na túto otázku. Pre lahšie sledovanie našich myšlienok sme odpoved rozdelili do niekolkých bodov. · Problém práva (právo - súhrn práv a povinností) a jeho porušovania je starý ako ludstvo samo. Je to asi jednou z prirodzeností cloveka, že ho láka všetko zakázané. Pre príklady nemusíme chodit daleko, stací nám zobrat si do ruky Bibliu, a hned na zaciatku Adam, Eva a zakázané ovocie.. · Ak chceme nejaký problém riešit, musíme preniknút do jeho podstaty a tak je to aj v tomto prípade. Tak ako každá cesta aj vývoj cloveka a jeho práv a slobôd smeruje „odkial“ – „kam“. Ak chceme poznat „kam“, mali by sme najprv zistit „odkial“. Je to ako v geometrii. Nikto nedokáže narysovat úsecku ak pozná len jeden bod. O to tažšie je to s krivkou.
Dovolte malú schému:
„kam“ „súcasný stav“ „odkial“ Bod, ktorý poznáme (vieme zistit), je „súcasný stav“ ludských práv. Dalej potrebujeme co najviac bodov z minulosti, aby sme si mohli urobit co najjasnejšiu predstavu o doterajšom vývoji ludských práv. Potom môžeme na základe zisteného nazerat do budúcnosti. Ved národ, ktorý zabudne na svoju minulost nemá pred sebou velkú budúcnost. · No a také „nazeranie do budúcnosti“ nám napríklad pomôže vidiet nástrahy ohrozujúce práva cloveka a vyhnút sa im (za ideálneho stavu by sa už nikdy nemal opakovat holokaust, vojny a iné hrôzy). Co je nemenej dôležité, jasnejšie uvidíme aj súcasnú situáciu (napríklad v com pokrivkáva terajší systém...). Cielom nasledujúcich strán nie je vypracovat podrobnú analýzu súcasného právneho systému, ani konkurovat historikom práva. Chceme len sústredit materiál, z ktorého by sme sa mohli myšlienkovo odpichnút, a na ktorom by sme mohli postavit svoje závery. Nerobíme si ilúzie, že naša práca zmení svet. Nás však donútila zamysliet sa nad týmto problémom a ak sa to stane každému, kto si ju precíta budeme viac ako spokojní. K jej vypracovaniu nás viedla naša nespokojnost s prístupom k dodržiavaniu ludských práv. I záujem o históriu a súcasnú politickú situáciu doma i za hranicami, najmä však túžba žit v lepšom svete a prispiet k tomu svojou trochou. Prajeme si, aby sme my a naši potomkovia nemuseli prežit to co naši rodicia a starí rodicia. Považujte, prosím, túto prácu za oslavu toho, kto pre dosiahnutie tohto ciela cokolvek urobí. 2 Metodika práce V našej práci, predovšetkým v teoretickej casti, sme vychádzali z odbornej literatúry v odbore história, právo, politológia a štatistika, a tiež z vlastných skúseností so stavom ludských práv na Slovensku. Fakty, ktoré uvádzame v tejto práci, sme z velkej casti získali na Internete. Výraznou pomocou nám bola rocenka z edície Slovensko v pohybe – Súhrnná správa o stave spolocnosti a trendoch na rok 1997 vydaná Inštitútom pre verejné otázky. Táto rocenka zaznamenáva obdobie novodobých dejín Slovenska, v ktorom boli najcastejšie a najvýraznejšie porušované ludské a obcianske práva. Na základe vlastného výskumu sme zistili, že študenti a obcania všeobecne, nepoznajú svoje práva, a ak áno, len v malej miere. Nie všetci vedia na koho sa obrátit v prípade ich porušovania. Chceli by sme navrhnút riešenia tohto problému a zhrnút aspon základné dokumenty týkajúce sa ludských práv, a takto napomôct budovaniu kultivovanej obcianskej spolocnosti na Slovensku. Otázky v dotazníku, ktorými sme zistovali názory a vedomosti študentov v oblasti ludských práv , sme vyhodnocovali na základe viacerých kategórií – viera, pohlavie, typ školy.. Z celkového poctu 234 respondentov sme vybrali na základe metodológie 120 respondentov. 3 TEORETICKÁ CAST 3.1 Chammurapiho zákonník Ked sa v 19.storocí pred Kristom usadil v oblasti Babylonu další amurejský kmen, nestalo zdanlivo nic mimoriadne. Sumersko - akkadské obyvatelstvo kraja sa jednoducho muselo zmierit so skutocnostou, na ktorej nemohlo nic zmenit. Pristahovalci však nezanikli medzi starousadlíkmi ako iné kmene, ale dokázali vzápätí vytvorit, hoci nevelký, vlastný štát. Uplynulo sotva sto rokov a potomok týchto kocovných Amurejcov Chammurapi (1792-50 pred Kr.) vytvoril velríšu od Perzského zálivu po Sýrsku púšt. Bol nepochybne velkým bojovníkom a štátnikom, ale nás skôr zaujíma jeho zákonodarné úsilie. Zákonodarstvu a všetkému, co s ním súviselo, venoval mimoriadnu pozornost. Ak sa niekto dovolával spravodlivosti až u neho, dal vždy celý prípad prešetrit, a to i vtedy ked išlo o žalobu namierenú priamo proti palácu. A nemožno už tu vidiet zárodky práva na spravodlivý proces? Alebo dalej § 1: „Ak niekto niekoho obvinil a udal ho z vraždy, ale nevedel mu to dokázat, ten, kto ho obvinil, bude potrestaný smrtou.“ Možno sa aj toto podobá na dnešné: právo na zachovanie dobrej povesti a na ochranu mena. Paralel s dnešnými právami tam nájdeme ešte vela, všetky však majú jednu spolocnú crtu. Je pre ne príznacné, že na ochranu jedného práva porušuje druhé napríklad trest za poškodenie dobrého mena je porušením najzákladnejšieho práva, práva na život. Bola však taká doba, a vtedy bol Ch. zákonník obrovským pokrokom. „Aby silný neubližoval slabému, aby sa sirote a vdove dostalo práva, aby v Babylone – meste, ktorého základy sú zaistené ako nebesá a zem, sa súdila podla práva krajiny, aby ukrivdený dosiahol právo vyryl som svoje vzácne slová na svoju sochu KRÁL SPRAVODLIVOSTI.“ 3.2 Desatoro božích prikázaní Ovela pokrokovejší bol další zákonník, ktorý vznikol ani nie dvesto rokov neskôr. Áno tušíte správne je to Desatoro. Jeho aktuálnost a nadcasovost možno odvodzovat od jeho božského pôvodu, ale ved aj Chammurapi tvrdil, že jeho zákony mu diktoval boh spravodlivosti Šamaš.
- 5. Nezabiješ! – právo na život – zakazuje sa v nom škodit blížnemu, alebo sebe na tele
7. Nepokradneš! – právo na ochranu majetku
8. Nepovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu! – právo na ochranu dobrej povesti a mena ... 3.3 Rímske právo Pre nedostatok priestoru sa nemôžeme rímskemu právu venovat podrobnejšie a ani to nie náplnou tejto práce. Rímske totiž netvorili všeobecne platné ustanovenia, ale pozostávalo z jednotlivých actiones (žalôb). Preto za všetky vyberieme len jeden
príklad:
Milánsky edikt (313) „Ja, cisár Konštantín, a ja, cisár Ricinius, sme zvážili všetko, co slúži na úžitok a osoh štátu a rozhodli sme sa poskytnút krestanom, tak ako aj všetkým ostatným, slobodnú volbu nasledovat toho boha, ktorého si želajú, aby nám bolo božstvo a nebesá, nech sú akékolvek, naklonené.“ Co iné sa za týmto skrýva, ak nie sloboda vierovyznania. Pravdaže rímske právo poznalo aj základné ludské práva (právo na život, na ochranu majetku...), ale nepriznávalo ich všetkým. Podla „Osobného práva“ mali „osobnost“ – caput – persona (schopnost byt nositelom práv a povinností) len tí, ktorí splnali tieto
podmienky:
- 1. sloboda
- 2. obcianstvo
- 3. celné postavenie v rodine
- 3. a 4. je opísané zastúpenie výkonnej moci – vláda (prezident opísaný samostatne) a
- Tejto kapitole venoval bývalý Národný výbor pravdepodobne rozsiahlu pozornost – je
medzinárodných dokumentov:
Porušenie ochrany osobnosti cloveka niektorými zložkami bezpecnostných služieb, ponižujúcim zaobchádzaním v prípade únosu prezidentovho syna a politickou vraždou v prípade smrti Róberta Remiáša (29. 4. 1996). To, že vláda marila vyšetrovanie únosu prezidentovho syna a výbuchu Remiášovho auta „oslabuje jej odhodlanie riadit sa princípmi právneho štátu“ Porušovanie slobody slova a tlace atmosférou zastrašovania, spolitizovaním tzv. verejnoprávnych médií, personálnymi cistkami v nich, žalobami prokurátora a vlády na šéfredaktorov, škandalóznym rozsudkom prvostupnového súdu v Banskej Bystrici, podla ktorého má denník SME zaplatit clenom vlády 7,5 mil. Sk a ospravedlnit sa im za to, že citoval prejav prednesený na panychíde za Róberta Remiáša, odobratím akreditácií štyrom novinárom Úradom vlády SR, odmietaním verejnoprávnej STV vysielat prejavy prezidenta republiky, vysielaním tzv. pirátskych dokumentov v STV, množstvom podaných podmetov na zacatie trestných stíhaní voci redaktorom a vydavatelom, dezinformáciami verejnosti spravodajskou agentúrou TASR a i. Slovensko bolo v tejto dobe zaradené do kategórie krajín s ciastocnou slobodou tlace, kedže za rok 1996 získalo od amerického Výboru na ochranu novinárov (ktorý v r. 1995 zaradil slovenského premiéra Vladimíra Meciara do zoznamu 10 najväcších nepriatelov tlace vo svete) zo sto možných bodov iba 49. Výrazným porušením slobody prejavu a tlace bol aj pokus o novelizáciu Trestného zákona známeho z predchádzajúceho totalitného obdobia ako „zákon na ochranu republiky“, podla ktorého sa za trestný cin malo považovat rozširovanie tzv. nepravdivých informácií, poškodzujúcich záujmy SR (prezident novelu dvakrát vrátil, parlament ju napokon neschválil). Hrubé porušenie akademických slobôd predstavoval vysokoškolský zákon, prijatý v septembri 1996, ktorý odoberá vysokoškolským samosprávam celý rad kompetencií (zriadovanie katedier, fakúlt, udelovanie akademických hodností a i.) a v konecnom dôsledku ich presúva na ministerstvo školstva. Spektakulárne porušenie politických práv predstavovalo zbavenie poslaneckého mandátu Františka Gauliedera za to, že vystúpil z parlamentného klubu vládnej strany. Co bol pokus zaviest imperatívny mandát, ktorý je základom totalitného systému. Politické práva obcanov ohrozuje aj parlamentom prijatý zákon o územnom a správnom clenení, ktorým sa mení štruktúra štátnej správy v clenení na okresy a kraje. Novovytvorené funkcie v ich sú obsadzované clenmi strán vládnej koalície, nové clenenie malo byt snahou výrazne ovplyvnit výsledky parlamentných volieb v roku
- 1998. Príkladom výrazného potlácania politických práv žien je ich nedostatocné
už prijalo :
Pre Slovensko je od jeho osamostatnenia príznacné nedržanie kroku s celkovým trendom ústavného a legislatívneho vývoja ostatných pridružených krajín EÚ v oblasti ludských práv. Slovenský parlament prijal len jeden nový ústavný zákon, inšpirovaný postupmi v týchto krajinách a znamenajúci pokrok v ludskoprávnej oblasti, uzákonenie inštitúcie ombudsmana ,ktorá však de facto nefunguje. Prícinou je absencia jej hlavného clánku – verejného ochrancu práv, ktorý nebol v parlamente zvolený kvôli nezhodám vo vnútri vládnej koalície. Dosial neboli prijaté zásadné vykonávacie zákony, ktoré by Ústavu SR v mnohých ohladoch uviedli do života. Z hladiska postavenia ludských práv v krajine bolo najspornejšie sústavné cielavedomé vypracúvanie a predkladanie celého súboru reštriktívnych a dokonca aj priamo protiústavných návrhov zákonov vládou. Ich schvalovanie vládnou väcšinou v NR SR po jej vítazstve v parlamentných volbách 1994 nie je žiadnym problémom. Už len ich náhodný výpocet je neradostný: návrhy novelizácie Trestného zákona (zákon na ochranu republiky), nový vysokoškolský zákon, zákon o nadáciách, zákon o štátnom jazyku, zákon o územno-správnom usporiadaní, zákon o prokuratúre, zákon o Matici slovenskej, zákon o zahranicných Slovákoch a rad dalších. V tomto duchu sú už pripravené na predloženie dalšie návrhy zákonov (napr. návrh policajného zákona). Tieto právne normy vyvolávajú masové protesty dotknutej verejnosti (napr. vysokoškolský zákon pre obmedzovanie akademických slobôd, návrh zákona na ochranu republiky pre návrat k totalitnému „duchu zákonov“ a pod.), takmer každý z nich bol prezidentom namietaný a vracaný parlamentu a po opätovnom schválení sú prezidentom a opozíciou predkladané Ústavnému súdu SR na preskúmanie. Výroky ÚS SR iba potvrdzujú protiústavné kroky parlamentnej väcšiny. Vládna väcšina námietky obvykle arogantne ignorovala. Celý tento legislatívny proces mal zhubné dôsledky pre právnu istotu obcana, právnu kultúru krajiny vôbec a pre obmedzovanie priestoru uplatnovania a ochrany politických práv a obcianskych slobôd v krajine zvlášt. Nedodržiavanie platných zákonov, co má taktiež výrazne negatívne následky na právnu kultúru. Viditelným príkladom toho je manifestacné odmietnutie dodržiavania lustracného zákona (jeho platnost vypršala zaciatkom roku 1996) predsedom vlády, ktorý tým dal obcanom krajiny negatívny vzor možného postoja k jej zákonom, k právu a k zákonnosti vôbec. Ministerstvo financií v prípade Sporofondu hrubo narušilo vlastnícke práva obcanov, zarucené Ústavou SR, a napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v neprospech ministerstva financií toto vo svojom nezákonnom postupe nadalej pokracovalo. 3.11 Rovina politickej kultúry Obcan sa môže stažovat na laxný postoj štátu k svojim ludským právam, na ich obchádzanie, nedodržiavanie ci priame a hrubé porušovanie iba v prípade, že si je svojich práv vedomý, že ich pozná, že majú prenho primerane vysokú cenu v jeho hodnotovej škále aj preto ochotný ich presadzovanie a ochranu aj vymáhat cestou svojej obcianskej angažovanosti. Úroven tejto ludskoprávnej kultúry, ktorej živnou pôdou je vyspelá obcianska spolocnost, fungujúca a všestranne sa uplatnujúca v rámci daného štátu, sa musí teda podstatnou mierou odrážat na stave ludských práv v krajine. Na Slovensku možno ešte stále konštatovat pomerne nízku úroven tejto špecifickej ludskoprávnej kultúry. Je do znacnej miery odrazom spomenutej narušenosti celkovej právnej kultúry krajiny a nedostatocne rozvinutej obcianskej spolocnosti na Slovensku. Napriek týmto „objektívnym dôvodom“ je tu však aj celý rad iných dôvodov, za ktoré zodpovedá predovšetkým štátna moc. Je to stav nedostatocnej výchovy k ludským právam na základných , stredných a vysokých školách, výchovy ucitelov a širokej obcianskej verejnosti. Okrem velmi nedostatocného povinného penza na základných a stredných školách sa celá táto agenda ponecháva na iniciatívu nemnohých mimovládnych organizácií (napr. Nadácia Milana Šimecku, Nadácia Charty ´77, Ludia proti rasizmu...), ktoré sa výchovou k ludským právam systematicky zaoberajú, pricom štát na to nevytvára vhodné podmienky a túto ich iniciatívu nie príliš výrazne podporuje. Výborne funguje celoštátna Olympiáda ludských práv, uskutocnovaná každorocne v celom systéme stredných škôl, neustále však zaostávame za mohutným trendom výchovy k ludským právam v ostatných pridružených krajinách EÚ. Napríklad v Polsku jestvuje celý rad vysokoškolských ústavov a katedier pre ludské práva, vychádza ludskoprávna príloha celoštátneho denníka. Na vzdelávaní verejnosti v oblasti ludských práv úcinne participuje vládna Komisia UNESCO, štátne a štátom subvencované vzdelávacie inštitúcie. Rozsiahle aktivity vykonáva UNESCO -centrum pre ludské práva a mier na Koperníkovej univerzite v Toruni, štedro podporované vládnymi prostriedkami. Podobne slubná je situácia v Bulharsku, kde túto funkciu prevzalo rýchlo sa rozvíjajúce UNESCO -centrum pre obcianske vzdelávanie na Sofijskej univerzite, organizujúce celý rad vzdelávacích podujatí, letných škôl a pod. O takomto rozvoji vzdelávania k ludským právam môžeme na Slovensku doteraz iba snívat. Slovenské národné centrum pre ludské práva v Bratislave v podstate iba kamufluje cinnost a slovenská verejnost o jeho existencii prakticky vôbec nevie. Jeho niekdajšie správy o dodržiavaní ludských práv na Slovensku prikrášlovali skutocnost a obchádzali skutocné problémy. UNESCO -centrum pre výchovu k ludským právam na Komenského univerzite v Bratislave živorí bez akýchkolvek prostriedkov na vzdelávacie aktivity a nemôže sa v tomto ohlade vôbec porovnávat s bohato dotovanými odbornými centrami (napr. v Prahe, Budapešti a inde.) Ludskoprávna alebo obcianska kultúra je obrátenou tvárou politickej kultúry krajiny. Ak sa prvá viaže na obciansku spolocnost, druhá sa viaže na štát. Politická kultúra je predovšetkým kultúrou výkonu štátnej moci, politickej reprezentácie štátu, rozhodujúcich síl politického života krajina. Podstatne ju teda determinuje intelektuálna a mravná úroven ludského a politického správania protagonistov všetkého politického diania v parlamente, vo vláde, na poste prezidenta republiky a na Ústavnom súde: v komunikácii medzi nimi, vo vzájomnej úcte a rešpektovaní sa týchto najvyšších predstavitelov moci v krajine. Model ich vzájomného správania sa stáva vzorcom politickej kultúry pre všetky nižšie sféry politického života krajiny, prenáša sa do ich vzájomného styku a do styku medzi nimi (ako štátnou správou, úradmi, policajtmi a pod.) a obcanom. Stupen vyspelosti, kultivovanosti politickej kultúry je preto dôležitým ukazovatelom možností rozvoja a uplatnovania obcianskej ci ludskoprávnej kultúry v krajine. Podla Vladimíra Krivého „dlhodobo sa tu udomácnila pasivitická politická kultúra, ktorá väcšinou trpne prijíma rozhodnutia zvrchu. Je to akoby privolávanie autoritárskych orientovaných elít. Tie sa nezvyknú správat zodpovedne, lebo obyvatelstvo celkove nemá tendenciu volat na zodpovednost tých, ktorí sú hore. Politická kultúra obyvatelstva.. je znacne problematická z hladiska výhladov demokracie. Ani zdaleka však nie je taká frapujúca ako politická kultúra vládnucej elity, ktorú vyzdvihla k moci“ (Krivý. V., 1997, s. 4). Slovenská politická kultúra bola od nástupu bývalej vládnej garnitúry k moci sústavne rozvracaná, poznamenaná vládnou nekultúrou, hrubostou, aroganciou moci, celým radom škandálov a nenávistných kampaní. Aj v r.1996 ju výrazne determinovalo verejné osocovanie a kriminalizovanie prezidenta republiky predsedom vlády, jeho politickým hnutím, celou vládnou koalíciou a provládnymi médiami (predovšetkým „verejnoprávnou“ Slovenskou televíziou a denníkom Slovenská Republika).
4 VÝSKUMNÁ CAST
4.1 Formulovanie ciela Cielom výskumu bolo získanie informácií o tom, aké vedomosti má gymnaziálna a stredoškolská mládež z oblasti ludských práv a slobôd - potlácanie ludských a obcianskych práv a slobôd. Zároven sme sa pokúsili naznacit možnosti riešenia odstránenia alebo aspon zmiernenia porušovania týchto práv. Sledovali sme aj študentov, ktorí sa nad touto problematikou zamysleli a mali záujem dozvediet sa nové informácie. 4.2 Hypotézy výskumu
V súlade s cielom sme urcili pracovné hypotézy:
H1. Predpokladáme, že znalosti v oblasti ludských práv sú podmienené úrovnou vzdelania, resp. typom školy, ktorú respondent navštevuje. H2. Predpokladáme, že znalosti v oblasti ludských práv nie sú podmienené pohlavím. H3. Predpokladáme, že respondenti nepocítili obmedzovanie ludských práv na vlastnej koži. H4. Predpokladáme, že študenti vo vyšších rocníkoch majú vyššiu úroven vzdelania v oblasti ludských práv. 4.3 Metóda výskumu Použitou metódou bol dotazník s uzavretými otázkami – ciže respondent má možnost priamo a hned sa oboznámit s odpovedou, prípadne ju podla vlastného názoru rozšírit. Dotazník tvorí 10 otázok (pozri prílohu), pri vyhodnocovaní sme ich rozdelili na otázky vedomostné a názorové. Výsledky sme hodnotili na základe našich hypotéz. 4.4 Výber študentov Výskum sme realizovali na dvoch gymnáziách a jednom strednom odbornom ucilišti. Chceli sme získat co najhodnovernejší obraz o vedomostiach a názoroch študentov na otázku dodržiavania ludských práv. Výskum sme uskutocnili na cirkevnom gymnáziu – Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline (GSF), na štátnom gymnáziu – Gymnázium Velká Okružná v Žiline (GVO) a na strednom odbornom ucilišti – Stredne odborné ucilište chemické v Žiline(SOUCH). Celkový pocet respondentov bol 234.
Percentuálne zastúpenie vyznania respondentov:
4.5 Analýza a interpretácia výsledkov
1) Poznáte Ústavu Slovenskej republiky?
Podla nášho výskumu poznalo Ústavu Slovenskej republiky 17% študentov. Skôr poznalo ako nepoznalo 33% študentov, skôr nepoznalo ako poznalo 30% študentov. Ústavu nepoznalo 20% študentov, co je velmi zarážajúci fakt. Myslíme si, že študenti by mali prichádzat do priameho kontaktu s ústavou už v prvom rocníku stredných škôl.
2) Co si predstavujete pod pojmom ludské práva
Pod pojmom ludské práva si 24% študentov predstavovalo právo na život. slobodu prejavu považovalo 22%, slobodu zhromaždovania 17%, slobodu pohybu 17%, slobodný výber vierovyznania 20% študentov za ludské práva. 3) Pocítili ste už obmedzovanie ludských práv na vlastnej koži? Nepocítilo obmedzovanie ludských práv 33% študentov, skôr nepocítilo ako pocítilo22% študentov, 14% študentov sa nevedelo vyjadrit k tejto otázke, 7% študentov skôr pocítilo obmedzovanie a co nás prekvapilo, že 24% študentov pocítilo porušovanie ludských práv na vlastnej koži. Najcastejšie sa vyskytovala odpoved študentov v škole a doma
4) Co považujete za porušovanie ludských práv?
Rovnake percento študentov – 16% považuje za porušovanie ludských páv vraždu, rasizmus a porušovanie slobody prejavu. 12%študentov považuje za porušovanie ludských práv antisemitizmus, 9% interupciu, 8% eutanáziu, 7% trest smrti, 6% porušovanie súkromia. Na zamyslenie sú nízke percentá trestu smrti, interupcie a eutanázie. 5) Kedy bola vyhásená prvá deklarácia ludských a obcianských práv? V tejto otázke sme hodnotili úroven vedomostí, na otázku správne odpovedalo 52% študentov, nesprávne 47.5 %. Myslíme si, že na túto otázku odpovedalo pomerne vela študentov vzhladom na to, že nie každý sa zaujíma touto oblastou.
6) Udeli by ste trest za porušovanie ludských práv.
V tejto otázke radikálne prevládala odpoved áno –75%, a odpoved skôr áno jako nie 17%, trest by neudelili 3 % študentov. Pri odpovedi áno väcšina uvadzala jako väzenie a verejno prospešné práce.
7) Viete, kde sú spísané ludské práva?
Kladne odpovadalo 50% respondentov skôr vedelo ako nie 20% študentov a ostatný nevedeli. Študenti by mali byt viac oboznamovaní so svojími právami v škole a médiách. 8) Viete, na koho sa máte obrátit v prípade porušovania vaších práv? 43% študentov vedelo, na koho sa obrátit v prípade porušovania ludských práv. Nie úplne 23% študentov vôbec a skoro vôbec 14% resp. 20%. Najcastejšie by sa obrátili na políciu a súdy. 9) Viete, ktoré z týchto osobností sa zaoberali ludskými právami? Najviac poznali študenti Washingtona a jeffrsona (30% a 27%). Velmi malé percento dosiahli Marx a Engels, ktorí sa zaoberali ludksými právami takmer celý život. Mala cast poznala Stalina , ktorý však ludské práva potlácal.
10) Viete, ktorý den je dnom zápasu za ludské práva?
Tento nie je dostatocne medializovaný, a preto ho 62% študentov nepoznalo. Takéto dni, by sa mali viac uprednostnovat pred menej významnými. Predpokladáme, že vela respondentov tento den oznacilo náhodne. H1 Predpokladáme, že znalosti v oblasti luských práv sú podmienené úrovnou vzdelania resp. Typom školy, ktorú respondent navštevuje. Táto Hypotéza sa nám potvrdila len ccasti v hodnotení vedomostných otázok sme na to, že SOUCH získalo v priemere na školu väcší pocet bodov ako GVO. Najúspešnajší študenti boli na GSF. Musíme poznamenat, že sme skúmali rozdiel úrovne vedomosti medzi štátnymi a církevnými školami a prišli sme k záveru, že vedomosi nezáležia od vyznania. H2 Predpokladáme, že znalosti v oblasti ludských práv nie sú podmienené pohlavím. Táto hypotéza sa nám potvrdila. Zistili sme, že pohlavie nemalo vplyv na vedomosti. Percentuálny rozdiel je minimálny 51%ženy a 49% muži. H3 Predpokladáme, že respondenti nepocítili obmedzovanie ludských práv na vlastnej koži. Táto hypotéza nebola správna, pretože 24% študentov pocítilo obmedzovanie ludských práv na vlastnej koži. Aj ked si myslime, že toto percento nie je dôveryhodné, pretože nie všetky odpovede boli pravdivé. H4 Predpokladáme, že študenti vo vyšších rocníkoch majú vyššiu úroven vzdelania v oblasti ludských práv. Táto hypotéza sa nám nepotvrdila. Dospeli sme k záveru, že prvý a druhý rocník bol úspešnejší ako tretí a štvrtý. Celkovo bol najúspešnejší druhý rocník. Boli sme prekvapení vzhladom na fakt, že náuka o spolocnosti sa vyucuje až od tretieho rocníka.
5 ZÁVER
Ciel práce, ktorý sme si stanovili sme splnili. Zistili mnoho informácií casto prekvapujúcich, ba priam až zarážajúcich. Predovšetkým študenti považovali za porušovanie ludských práv len v malom množstve trest smrti, eutanáziu, interupciu a porušovanie súkromia. Prekvapujúcim faktom bola aj úroven vedomostí najmä druhých rocníkov. Zarážajúce bolo zistenie, že GVO malo nižšie percento úspešnosti vo vedomostných otázkach ako SOUCH. Navrhovali by sme podrobnejšie oboznámit študentov a obcanov celkovo z daným problémom týkajúcim sa oblasti ludských práv, pretože „Obcan sa môže stažovat na laxný postoj štátu k svojim ludským právam, na ich obchádzanie, nedodržiavanie ci priame a hrubé porušovanie iba v prípade, že si je svojich práv vedomý, že ich pozná, že majú prenho primerane vysokú cenu v jeho hodnotovej škále, aj preto je ochotný ich presadzovanie a ochranu vymáhat cestou svojej obcianskej angažovanosti. Úroven tejto ludskoprávnej kultúry, ktorej živnou pôdou je vyspelá obcianska spolocnost, fungujúca a všestranne sa uplatnujúca v rámci daného štátu, sa musí teda podstatnou mierou odrážat na stave ludských práv v krajine.“ Mohol by sa zvýšit aj záujem médií o túto problematiku. V prvom rade by táto problematika mala byt podporovaná vládou a štátom celkovo, lebo - „dlhodobo sa tu udomácnila pasivitická politická kultúra, ktorá väcšinou trpne prijíma rozhodnutia zvrchu. Je to akoby privolávanie autoritárskych orientovaných elít. Tie sa nezvyknú správat zodpovedne, lebo obyvatelstvo celkove nemá tendenciu volat na zodpovednost tých, ktorí sú hore. Politická kultúra obyvatelstva.. je znacne problematická z hladiska výhladov demokracie. Ani zdaleka však nie je taká frapujúca ako politická kultúra vládnucej elity, ktorú vyzdvihla k moci“ (Vladimír Krivý). Do výchovy detí a najmä mládeže smerujúcej k lepšej informovanosti v oblasti ludských práv, by sa mali mali zapájat aj rodiny, a takto vštepovat detom základy kultúrnej obcianskej spolocnosti. Sme si vedomí, že záujem o túto tému bude napredovat, a preto chceme našou prácou podporit záujem všetkých ludí o svoje práva. 6 ZOZNAM POUŽITEJ
LITERATÚRY A INTERNETOVÝCH ADRIES
BIC,M. : - Pri riekach babylonských, nakladatelství Vyšehrad, Praha, 1990, 400 s. KUSÝ,M. : - Stav ludských práv, Edícia SLOVENSKO V POHYBE. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 1997, 363 s. ROHÁC,J. a kol.: - Kronika ludstva, nakladatelstvo Fortuna print , Bratislava, 2001, 1320 s. preklad z Chronik Verlag im Bertelsmann Lexikon Verlag GmbH, Gutersloh/ Munchen Cížik,J. a kol. :-Katechizmus – Ucebnica Rím. Kat. náboženskej výchovy, vydavatelstvo Vesna, Bratislava, 1990, 290 s. Kolektív autorov: -Slovník spolocenských vied, SPN, Bratislava, 1997, <a href="http://www.lidska-prava.cz/zakony/un/undeklarace.htm">http://www.lidska-prava.c z/zakony/un/undeklarace.h tm</a> <a href="http://www.lidska-prava.cz/zakony/un/unrasa.htm">http://www.lidska-prava.c z/zakony/un/unrasa.htm</a> <a href="http://www.concourt.sk/S/Ustava/ustavas.htm">http://www.concourt.sk/S/ Ustava/ustavas.htm</a> <a href="http://mpv.juristic.cz/web/Charta.txt">http://mpv.juristic.cz/we b/Charta.txt</a> <a href="http://www.echr.coe.int/Notices%20for%20Applicants/notice%20%20slovaque.html">http://www.echr.coe.int/N otices%20for%20Applicants /notice%20%20slovaque.htm l</a> file://ustavnost.htm <a href="http://foreign.gov.sk/slovak/pagelpdlp.htm">http://foreign.gov.sk/slo vak/pagelpdlp.htm</a> <a href="http://www.seminarky.cz">http://www.seminarky.cz</a>
7 PRÍLOHY
ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
DRUHÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
Prvý oddiel
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Cl. 11 Zrušený od 1.7.2001 Cl. 12 (1) Ludia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodnatelné, nescudzitelné, nepremlcatelné a nezrušitelné. (2) Základné práva a slobody sa zarucujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohladu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, ci iné zmýšlanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnost k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovat, zvýhodnovat alebo znevýhodnovat. (3) Každý má právo slobodne rozhodovat o svojej národnosti. Zakazuje sa akékolvek ovplyvnovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodnovaniu. (4) Nikomu nesmie byt spôsobená ujma na právach pre to, že uplatnuje svoje základné práva a slobody. Cl. 13 (1) Povinnosti možno ukladat a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podla cl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podla cl. 120 ods. 2. (2) Medze základných práv a slobôd možno upravit za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. (3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platit rovnako pre všetky prípady, ktoré splnajú ustanovené podmienky. (4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbat na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použit len na ustanovený ciel. Druhý oddiel
ZÁKLADNÉ LUDSKÉ PRÁVA A SLOBODY
Cl. 14 Každý má spôsobilost na práva. Cl. 15 (1) Každý má právo na život. Ludský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byt pozbavený života. (3) Trest smrti sa nepripúšta. (4) Podla tohto clánku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podla zákona nie je trestné. Cl. 16 (1) Nedotknutelnost osoby a jej súkromia je zarucená. Obmedzená môže byt len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mucit ani podrobit krutému, neludskému ci ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Cl. 17 (1) Osobná sloboda sa zarucuje. (2) Nikoho nemožno stíhat alebo pozbavit slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbavit slobody len pre neschopnost dodržat zmluvný záväzok. (3) Obvineného alebo podozrivého z trestného cinu možno zadržat len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byt ihned oboznámená s dôvodmi zadržania, vypocutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášt závažných trestných cinoch do 72 hodín od prevzatia vypocut a rozhodnút o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. (4) Obvineného možno zatknút iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byt do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášt závažných trestných cinoch do 72 hodín od prevzatia vypocut a rozhodnút o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. (5) Do väzby možno vziat iba z dôvodov a na cas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. (6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziat osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držat bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámit súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní. (7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného cinu je možné iba na písomný príkaz súdu. Cl. 18 (1) Nikoho nemožno poslat na nútené práce alebo nútené služby. (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevztahuje na a) práce ukladané podla zákona osobám vo výkone trestu odnatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odnatia slobody, b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpecenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo znacné majetkové hodnoty, d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných, e) menšie obecné služby na základe zákona. Cl. 19 (1) Každý má právo na zachovanie ludskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromaždovaním, zverejnovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Cl. 20 (1) Každý má právo vlastnit majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zarucuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý další majetok okrem majetku uvedeného v cl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpecovanie potrieb spolocnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byt iba vo vlastníctve štátu, obce alebo urcených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanovit, že urcité veci môžu byt iba vo vlastníctve obcanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužit na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záuj