Lesbické ženy a geji ako rodicia Tradicný pohlad na rodinu vychádza z heterosexuálnej normy. Podla toho je rodina chápaná ako manželský pár - muž a žena - v príbuzenskom vztahu s detmi, pricom sa predpokladá spolocné bývanie. Tento tradicný pohlad na rodinu dnes už neobstojí. Dnešná realita pozná aj rodiny s jedným rodicom, rodiny, kde rodicia nie sú zosobášení (tzv. spolužitie), páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodicmi. Ak sa pozrieme bližšie na spolužitie, zistíme, že sa v mnohom podobá manželstvu (napr. delba prác vrátane starostlivosti o deti, o domácnost apod.). Jediným rozdielom je, že povinnosti a práva spolužijúcich partnerov zväcša takmer vôbec nie sú upravené zákonom, ako je tomu v oficiálne uzákonenom zväzku - manželstve. Rozdiel medzi spolužitím homosexuálneho a heterosexuálneho páru potom spocíva v tom, že zatial co heterosexuálne páry majú na výber (medzi manželstvom - zákonnou inštitúciou a volným "spolužitím"), gejské a lesbické páry si v mnohých krajinách zatial vybrat nemôžu. Tak ci tak, v dnešnej dobe za rodiny považujeme aj nezosobášené heterosexuálne páry vychovávajúce deti, a preto môžeme v tomto širšom kontexte za rodiny považovat aj gejov, lesbické ženy, bisexuálov a bisexuálky vychovávajúcich deti (dalej len GLB rodiny, GLB rodicia). Správa amerického úradu pre scítanie ludu z roku 1988 ukazuje, že spolužitie sa netýka len homosexuálnych párov, ale že ho pred manželstvom preferuje aj cast heterosexuálnych párov. Podla tejto správy žilo v roku 1987 v spolužití 2,5 milióna heterosexuálnych párov a 1,5 milióna homosexuálnych párov. Deti vychováva cca 1/3 heterosexuálnych párov a 92 000 GLB párov. To sú teda oficiálne americké štatistiky. Iné štatistiky naznacujú, že každá piata lesbická žena a každý desiaty gej je rodicom. Odhady hovoria o približne 1 až 5 miliónoch lesbických matiek a 1 až 3 miliónoch otcov gejov v Spojených štátoch amerických. V USA podla odhadov žije cca 6 až 14 miliónov detí, ktoré vychovávajú homosexuálni rodicia. Nemecké odhady hovoria o tom, že každá tretia lesbická žena je matkou, co znamená že v Nemecku žije približne 650 000 lesbických matiek. Je velmi tažké odhadnút pocet GLB rodín na Slovensku. Ak však GLB rodiny existujú v iných štátoch aj bez právnej úpravy ich vztahov, je vysoko pravdepodobné, že aj na Slovensku bude situácia podobná. S oficiálnymi štatistikami rátat nemožno. Ak by sme však vyšli zo správy Štatistického úradu SR o scítaní obyvatelstva z roku 2001 a aplikovali americké ci nemecké odhady, dospeli by sme nakoniec k teoretickému odhadu poctu cca 13 600 až 34 000 GLB rodicov len na Slovensku. Možno predpokladat, že mnohí GLB rodicia na Slovensku sa stali rodicmi pocas heterosexuálnych manželstiev, ked sa snažili prispôsobit spolocenskému tlaku založit rodinu a viest "usporiadaný" život. Mnohí z nich ostávajú skrytí. Ich neviditelnost nie je spôsobená nicím iným ako pretrvávajúcou nepriatelskou spolocenskou klímou. Doba však predsa len o cosi pokrocila, a urcite ešte len pokrocí. Coskoro môžeme ocakávat, že títo GLB rodicia zacnú byt viditelnejší, prípadne že sa zacnú objavovat aj tí, ktorí sa stali rodicmi po svojom coming oute. Zavedenie inštitút životného partnerstva GLB párov nie je v priamom vztahu s výskytom GLB rodín. GLB rodiny sa v spolocnosti už vyskytujú a budú vyskytovat aj bez neho, ci dokonca aj vtedy, ak takýto inštitút bude zavedený s obmedzením práva na adopciu. Ako sme už naznacili, jedným zo spôsobom, ako sa geji, lesbické ženy a bisexuáli stávajú rodicmi, je pocas heterosexuálneho zväzku - zvycajne manželstva - t.j. pred coming outom. V tomto prípade vstupujú do manželstva v dobrej viere, že budú viest "usporiadaný" život a založia si rodinu. Rozhodli sa, pretože sa zamilovali do svojho budúceho partnera. Svoju úlohu zohral aj spolocenský tlak na zaradenie sa do heterosexuálneho životného štýlu. V prípade, že gej alebo lesbická žena vstúpia do manželstva, zvycajne po case objavia svoju homosexuálnu identitu a zverejnia ju. Vo väcšine prípadov sa po takomto zistení partneri dohodnú na rozvode. Alternatíva je, že sa pár rozhodne nerozviest a potom žijú dalej oficiálne ako manželia. Donedávna medzi GLB rodicmi prevažovali práve rozvedení rodicia. Avšak novšie trendy z USA ukazujú, že sa zvyšuje pocet hlavne lesbických žien, ktoré sa stávajú matkami mimo kontext heterosexuálneho manželstva, t.j. po coming oute (tzv. "lesbian baby boom"). Podla istých odhadov v roku 1990 v USA po coming oute porodilo dieta cca 10 000 lesbických žien. Rodicmi po coming oute sa geji, lesbické ženy a bisexuáli môžu stat viacerými spôsobmi, ci už je to adopcia, alebo pestúnska starostlivost, umelé oplodnenie (anonymný, alebo neanonymný darca), náhradné materstvo (náhradná matka súhlasí s umelým oplodnením a vynosí dieta). Samozrejme, dostupnost týchto postupov bežne využívaných heterosexuálnymi pármi je pre homosexuálne páry v jednotlivých krajinách je rôzna, zväcša výrazne nižšia ako pre heterosexuálov. Výskumy Prvé štúdie na tému geji a lesby v role rodicov sa objavili zaciatkom 70. rokov. Boli to najmä prípadové štúdie niekolkých rodín. Systematické výskumy sa v odborných casopisoch objavujú koncom 70. rokov. V dalších rokoch sa záujem o túto problematiku v odborných kruhoch zvyšoval a tento záujem pretrváva dodnes. Spociatku sa výskumné štúdie zameriavali na psychologické otázky spojené s výchovou detí homosexuálnymi rodicmi. Jadrom týchto prác je skúmanie rodicovských kvalít homosexuálnych rodicov, duševného vývinu ich detí, t.j. overovanie predpokladaných negatívnych dopadov. Znacnú cast odborných prác tvoria práce rozoberajúce právne aspekty, v ktorých sa skúmajú postoje sudcov a sudkýn, súdne rozhodnutia a argumenty použité v prípadoch, ked GLB rodicia napr. žiadajú o adopciu, o porucníctvo a podobne. Neskôr, ako ukazujú novšie trendy, sa zacali skúmat postoje a názory ostatnej spolocnosti, napr. názory budúcich ucitelov a uciteliek alebo prístup pediatrov a pediatriciek k detom z homosexuálnych rodín a podobne. Tieto štúdie už neskúmajú GLB rodiny v zmysle: Sú GLB rodicia dost vhodní rodicia? Sú deti GLB rodicov viac ohrozované, napr. zneužívaním?, ale prijímajú GLB rodiny ako jednu z alternatívnych foriem rodinného života a obracajú svoju pozornost na zlepšenie spolocenskej mienky. Nakoniec mohli príst prvé prehladové štúdie sumarizujúce jednotlivé výskumy a ponúkajúce rôzne odporúcania pre prax, napr. pre školských psychológov a psychologicky. Ked sa objaví téma GLB rodín, resp. rodicovských práv ne-heterosexuálov, môžeme ocakávat vela zdanlivo "rozumných" argumentov proti. Medzi najrozšírenejšie výhrady

voci GLB rodinám patria napr.:

  • geji a lesbické ženy, bisexuáli a bisexuálky nie sú psychicky zdraví, a preto by sa
nemali starat o deti.

  • geji, lesbické ženy, bisexuáli a bisexuálky nie sú dost vhodnými rodicmi - chýbajú im
rodicovské schopnosti, cit pre rodicovstvo, resp. sú menej "rodicovskí" ako heterosexuálni rodicia.

  • z detí GLB rodicov s väcšou pravdepodobnostou vyrastú homosexuáli.
  • u detí GLB rodicov sa castejšie objavujú problémy s identifikáciou sa s vlastným
biologickým pohlavím, prípadne rodovou rolou.

  • obava, že v GLB rodinách budú deti zneužívané rodicmi.
  • vývin detí v GLB rodine bude problémový - deti môžu mat emocionálne problémy ako
úzkost, depresie, dalej znížené sebavedomie, prípadne je ohrozená ich inteligencia, alebo budú mat problémy v správaní, v prispôsobovaní sa okoliu atd.

  • deti budú mat urcite problémy s akceptáciou zo strany rovesníkov - budú izolované.
  • deti GLB rodicov budú izolované od ostatných clenov širšej rodiny (starí rodica,
strýcovia, tety a pod.), ako aj od spolocnosti ako takej, práve kvôli homosexualite ich rodicov.

  • deti reagujú na homosexualitu rodicov negatívne a GLB rodicia by ich tomu tejto
vnútornej traume nemali vystavovat (týka sa najmä GLB rodicov pôvodne z heteroseuálnych manželstiev). Tieto výhrady voci GLB rodinám majú jeden spolocný základ. GLB rodiny sú vnímané ako "iné" než heterosexuálne rodiny. Inakost spocíva v tomto prípade v absencii heterosexuálneho modelu (muž a žena), pricom heterosexuálny model je podsúvaný ako a priori lepší. GLB rodiny sú tak prezentované nielen ako "iné", ale aj ako menejcenné, a to samozrejme, vedie k ocakávaniu priameho alebo nepriameho negatívneho dopadu GLB rodiny na vývin dietata. Na základe zistení z výskumov realizovaných prevažne za posledných 20 rokov, je dnes viac než zrejmé, že tieto rozšírené obavy sú neopodstatnené tvrdenia vychádzajúce jednak z nedostatku informácii ako aj z bohužial ešte stále pretrvávajúcich predsudkov. Deti homosexuálnych rodicov nevykazujú viac psychických problémov (vrátane rodovej identifikácie), ani problémov s rovesníkmi ako deti heterosexuálnych rodicov. Rovnako sa nepotvrdilo zneužívanie detí GLB rodicmi, naopak, v prevažnej väcšine prípadov ide o zneužívanie dievcat mužmi. Taktiež sa neukázalo, že by deti GLB rodicov žili izolovanejšie od ostatných clenov rodiny. Nepotvrdil sa ani predpoklad o zvýšenom výskyte homosexuálnej orientácie v populácii detí GLB rodicov. Rovnako sa nepreukázalo, že by GLB rodicia mali viac psychických problémov ako heterosexuáli, prípadne že boli vykazovali menej rodicovských kvalít ako heterosexuálni rodicia. V skutocnosti obe skupiny rodicov vykazovali rovnaké kvality. Argument negatívnej reakcií detí na sexuálnu orientáciu rodicov a vystavenie traumatickým zážitkom sa taktiež podla výskumov ukázal ako neopodstatnení. Deti alebo zväcša reagujú bez problémov, prípadne, tie deti, ktoré v pociatku reagujú s nevôlou a hnevom (deti najmä zo starších štúdii, kedy samotná homosexualita ako taká bola tabu), v konecnom dôsledku prejavujú pochopenia a akceptáciu svojich rodicov. Traumatizácia sa nepotvrdila. Zistenia ohladom fungovania GLB rodín však ukázali ešte jednu velmi dôležitú skutocnost okrem toho, že ukázali, že nie sú o nic menej "normálne a zdravé" ako heterosexuálne rodiny. Ukázali, že rozhodujúcou premennou v rodine nie je jej štruktúra (t.j. ci je to heterosexuálna, alebo GLB rodina). Naopak rozhodujúcim faktorom sa ukazuje to, ako rodina funguje z hladiska procesov, t.j. napr. aké vztahy majú rodicia k svojim detom, aký vztah majú samotní rodicia ako pár, ako dobre sa cítia rodicia, ako si napr. delia rodicovské povinnosti a pod. II.cast Mnohé výskumy o GLB rodinách sa zameriavali na možné "riziká", resp. "mýty", ktoré sa pripisovali výchove detí homosexuálnymi rodicmi. I ked casto v úprimnej snahe pomôct tieto mýty vyvrátit, tieto výskumy sa ohranicili vo svojich možnostiach. Snažili sa totiž dokázat, že deti z GLB rodiny sa nelíšia od detí z heterosexuálnych rodín, co ich priviedlo k oklieštenému výskumu a k akejsi abstraktnej GLB rodine, v ktorej sa strácajú jej zvláštnosti. V takýchto výskumoch chýbajú hned dva dôležité momenty. Prvým je fakt, že alternatívna povaha GLB rodiny môže pre dieta znamenat nielen (neopodstatnene ocakávané) negatívne dôsledky, ale naopak, že môže pre deti znamenat aj nejaký prínos, ci výhody. Druhým je fakt, že GLB rodiny nepredstavujú len riziko "negatívnych dopadov", ale naopak, vykazujú aj urcitú rozmanitost, ktorá môže byt zdrojom práve spomínaných pozitívnych faktorov. Tento scenár, ktorý sa podobá štruktúre súdneho procesu, kde sa obvinený musí hájit, sa však netýka len odbornej verejnosti. Podobne sa k týmto témam stavia aj laická verejnost. Príkladom sú televíznych talkshows - diskusných programov, v ktorých hlavnú úlohu hrali GLB rodicia a ich oponenti. Oponenti v týchto diskusiách používajú rôzne proti-argumenty (náboženské ucenie, teórie "normálneho a nenormálneho", sociálna stigmatizácia, obvinovanie zo sebeckosti). Vdaka tomuto boli GLB rodicia postavení do pozície, kedy sa museli obhajovat a dokazovat že sú normálni. Následne však v týchto diskusiách nezostával priestor na vyzdvihnutie pozitívnych aspektov. Naviac, ak sú GLB rodicia zatlacení do dokazovania svojej normálnosti, nemajú možnost otvorene vyjadrit aj možné obavy, napr. ako ich deti zvládnu vyrovnanie sa s negatívnymi postojmi netolerantnej casti okolia. Naopak sú nútení tieto obavy zlahcovat, aby sa mohli bránit svojim oponentom, ktorí o nich tvrdia, že nie sú normálni. Kedže nechceme napriek silnému spolocenskému tlaku podobný scenár kopírovat, pokúsime sa aspon niektoré aspekty rozmanitosti a pozitíva GLB rodín nacrtnút. Prínos respektíve výhody Jednou z potenciálnych výhod pre deti GLB rodicov môže byt otvorenost a tolerancia k "odlišnostiam" vo všeobecnosti. Osobná skúsenost detí z GLB rodín s "inakostou" viazaná na ich "netradicnú" rodinnú konšteláciu nemusí viest iba k negatívnym zážitkom spojených so zvládaním sociálnej stigmy. Naopak domnievame sa, že mat zážitok "inej" skúsenosti môže zvyšovat toleranciu aj k inakostiam rôzneho druhu u iných ludí. Dalšou výhodou by mohla byt menšia miera stereotypnosti v rodových rolách. Nesúhlasíme s nevyhnutnostou striktných rodových rolí. Zjednodušovanie v zmysle, že deti lesbických a heterosexuálnych matiek sa nelíšia, môžu zakrývat jemné rozdiely. V niektorých štúdiách sa ukázalo, že dcéry lesbických matiek sú menej stereotypné, t.j. hrali sa castejšie ako dievcatá heterosexuálnych matiek divokejšie hry a príležitostne si vyberali aj "typicky" chlapcenské hracky. Synovia heterosexuálnych a lesbických matiek sa nelíšili. Preco by fakt, že deti z GLB rodín s menšou pravdepodobnostou kopírujú tradicné predstavy o rodových roliach, nemohol byt naopak ich pozitívom? Z akého dôvodu by mali byt deti vo svojich rolách obmedzované? Tradicné rolové roly v konecnom dôsledku neobmedzujú len potenciál žien, ktoré sú vytlácané z verejnej sféry do súkromnej. Predurcenie rodovej roly limituje aj možnosti mužov realizovat sa v niektorých oblastiach a rozvíjat niektoré zrucnosti, vrátane rozvíjania dôležitých vztahov (napr. s blízkymi priatelmi, ci vlastnými detmi). Práve GLB rodiny, na rozdiel od väcšiny heterosexuálnych rodín, majú menšiu pravdepodobnost, že by sklzli do tradicných obmedzujúcich rodových rôl. Otvorenejší prístup k rodovej "predurcenosti" by sme mohli skôr chápat ako výhodu, než ho zneužívat na obvinovanie GLB rodín z narušovania psychosexuálneho vývinu detí. Pozitívne faktory GLB rodín - aspekty rozmanitosti Ako sme naznacili, zatial sa nenašlo mnoho priestoru pre uplatnenie skúmania rozmanitosti GLB rodín a dôsledkov tejto rozmanitosti pre vývin detí. Chýbajú predovšetkým štúdie, ktoré by zmapovali také aspekty ako napr. etnický pôvod, ekonomické pozadie rodiny, kultúrne prostredie. Väcšina rozsiahlejších štúdií pochádza z amerického kontinentu prípadne Velkej Británie a väcšina GLB rodín, ktoré sa na týchto štúdiách zúcastnili, pochádza z belošskej strednej vrstvy a prevažne mestskej populácie. Problémy, ktorým celí napr. lesbická matka iného etnického pôvodu, alebo lesbická matka s nižším vzdelaním alebo z vidieka nie sú vôbec zachytené. Napriek tomu však dostupné údaje naznacujú aspon niekolko dôležitých dimenzií pozitívnych faktorov vyplývajúcich z rozmanitosti medzi GLB rodinami. Partnerský vztah homosexuálneho rodica Viaceré štúdie potvrdili, že spomedzi rozvedených žien s väcšou pravdepodobnostou žili s partnerkou (resp. partnerom) lesbické ženy než heterosexuálne (t.j. heterosexuálne ženy žili skôr samy a lesbické skôr s partnerkou). Naviac sa ukázalo, že dcéry lesbických matiek žijúcich s partnerkou mali väcšie sebavedomie ako dcéry lesbických matiek bez partnerky, co naznacuje pozitívny prínos partnerského vztahu homosexuálneho rodica. Otvorenost lesbickej matky ohladom svojej orientácie Výskumy naznacili, že otvorenost GLB rodicov ohladom svojej sexuálnej orientácie je v konecnom dôsledku detmi zväcša pozitívne prijímaná. Výskumy ukázali, že ženy, ktoré svoju lesbickú identity pred detmi netajili, castejšie uvádzali aj silnejší pocit psychickej rovnováhy (vyrovnanost, resp. pocit pohody). V štúdiách o heterosexuálnych rodinách sa zistilo, že zdravá adaptácia a vývin detí sú úzko spojené práve s duševným zdravím matky. Je teda možné ocakávat, že to, co prispieva k posilneniu duševnej rovnováhy u lesbických žien, môže mat rovnaký (t.j. pozitívny) efekt na ich deti, tak ako to funguje u detí heterosexuálnych žien. To len potvrdzuje že vhodnejšia ako hra na tajomstvá je naopak stratégia otvorenosti. Vek, v ktorom sa dieta dozvedá o sexuálnej identite GLB rodica Niekedy odborníci radia GLB rodicom nehovorit detom o svojej orientácii, pokým nie sú dost velké na to, aby to pochopili. Výskumy naznacujú, že mladšie deti lahšie zvládajú odhalenie lesbickej matky ako deti staršie. V jednom výskume sa ukázalo, že deti, ktoré sa dozvedeli o sexuálnej orientácii GLB rodicov v detstve, alebo naopak až v neskoršom adolescentnom veku, zvládli túto situáciu lahšie ako tie deti, ktoré sa to dozvedeli pocas puberty, alebo ranej a strednej adolescencie. V inom výskume zistili, že deti, ktoré boli o lesbickej identite matky informované v detstve, mali vyššie sebavedomie ako tie, ktoré sa to dozvedeli až v adolescentnom veku. Je teda zrejmé, že adolescentný vek je na oznámenie o homosexuálnej orientácii rodicov v skutocnosti najmenej vhodný. Pokial je to teda len možné, mali by odborníci naopak radit rodicom, aby to neodkladali. Akceptovanie sexuálnej identity GLB rodica druhými významnými osobami v živote dietata Nie vo všetkých rodinách bol napr. otec schopný akceptovat lesbickú identitu matky pocas a po rozvode manželstva. Ukázalo sa, že deti, ktorých otcovia odmietali akceptovat lesbickú identitu matky, mali nižšie sebavedomie ako deti, ktorých rodicia sa stavali k homosexualite pozitívne, alebo neutrálne. Ako vidiet, negatívne reakcie dieta spôsobujú skôr reakcie druhých osôb z jeho okolia. Prícinu treba hladat v predsudkoch, rovnako ako aj riešenie problému. Opät sa potvrdzuje, že pozornost je nutné zamerat práve na homofóbiu. Rovesnícka podpora Podla výskumu z roku 1986 až 29% mladých ludí nepoznalo vo svojom okolí nikoho, kto by mal GLB rodica. Ak deti z GLB rodín mlcia o orientácii svojich rodicov, môže to posilnit pocity izolovanosti od ostatných rovesníkov, pred ktorými majú tajomstvo. Je zrejmé, že i dnes, kedy stále pretrvávajú v spolocnosti predsudky, si deti GLB rodicov vyberajú, komu povedia o homosexualite svojich rodicov. Ako sme už skôr ukázali, ciastocne aj vdaka tejto selektívnosti, sa deti z GLB rodín nestretli po tomto odhalení s výrazne negatívnymi reakciami. V tejto situácii môže pozitívnu rolu zohrat aj podporná skupina rovesníkov z podobných rodín. Pri vyhladávaní v internete je možné nájst niekolko desiatok webovských stránok informujúcich o rôznych podobných skupinách pre GLB rodicov a ich deti, prípadne diskusné skupiny a e-mailové zoznamy (mailling lists) pre GLB rodicov. Ich existencia svedcí o tom, že pre samotných GLB rodicov a ich deti tieto podporné skupiny význam urcite majú. Tento význam bude pravdepodobne skôr pozitívny, inak by sa do ich tejto cinnosti asi nezapájali. Vo vztahu k izolácii dôležitú úlohu zohráva aj možnost získat rovesnícku podporu, nielen z radov bežných kamarátov v okolí, ale aj z radov detí z iných GLB rodín. Aktívnu participáciu GLB rodicov v aktivitách GLB komunity by sme teda nemali považovat za riziko, ale naopak, za výhodu, ktorou môžu svojim detom pomôct naucit sa zvládat prípadné negatívne reakcie okolia. Delba práce a spokojnost vo vztahu Niektoré štúdie sa rozhodli pri skúmaní fungovania lesbických rodín preskúmat aj vztah medzi zdravou adaptáciou detí (vyrovnávanie sa s rôznymi situáciami v okolitom svete) a delbou práce medzi rodicmi, spokojnostou s touto delbou práce a partnerským zväzkom ako takým. Ukázalo sa, že ak bola delba práce medzi rodicmi spravodlivejšia, vykazovali väcšiu spokojnost vo vztahu a ich deti boli tiež spokojnejšie a štastnejšie. Inými slovami tam, kde sa matky delili o rodicovské povinnosti rovnomernejšie, aj deti sa mali lepšie. Pri porovnaní naviac zistili, že zatial co v lesbických pároch bola delba práce relatívne spravodlivá, v heterosexuálnych pároch sa výrazný nepomer objavil v oblasti starostlivosti o dieta (matky uvádzali väcší podiel a otcovia menší). V porovnaní s nimi si lesbické páry delili starostlivost o deti rovnomernejšie(lesbické nebiologické matky boli väcšmi zapojené do starostlivosti o dieta ako heterosexuálni manželia). Bez ohladu na tieto rozdiely väcšina párov (aj heterosexuálnych) vyjadrila spokojnost s daným stavom delby práce v ich rodine, co možno vysvetlit aj tým, že heterosexuálne ženy sú na podobný model delby práce pripravované, resp. tento model je v súlade s ich ocakávaniami a spolocenskými normami. Výsledky teda potvrdzujú, že pocit pohody a pozitívna adaptácia detí súvisia skôr s fungovaním partnerského vztahu ich rodicov, t.j. s rodinnými procesmi, než so samotnou sexuálnou orientáciou rodicov (teda štruktúrou rodiny). Vzhladom na uvedené zistenia sa zdá paradoxné, že v niektorých súdnych rozhodnutiach o zverení dietata homosexuálnemu rodicovi bol súd ochotnejší zverit dieta tým homosexuálnym rodicom, ktorí svoju orientáciu neprezentovali otvorene a nežili v domácnosti s partnerom, resp. partnerkou. Podrobnejšie výsledky výskumov možno nájst v publikácii Neviditelná menšina - Co (ne)vieme o sexuálnej orientácii, vydala Nadácia Obcan a demokracia, 2002. _____________ _________

Zaujmav linky k refertu: