Kúpna zmluva

Kúpna zmluva DIEL 1 – VYMEDZENIE KÚPNEJ ZMLUVY Vztahy vyplývajúce z kúpnych zmlúv patria medzi najcastejšie sa vyskytujúce obcianskoprávne a obchodnoprávne vztahy. Kúpne zmluvy sa uzatvárajú bežne casto bez uvedomenia si ich právneho významu a práv a povinností, ktoré z nich vyplývajú pre obe zmluvné strany. Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnost predmet kúpy kupujúcemu odovzdat do vlastníctva, a kupujúcemu povinnost predmet kúpy prevziat a zaplatit zan predávajúcemu dohodnutú cenu. Základné ustanovenia V kúpnej zmluve musia byt vymedzené jej podstatné, zákonom stanovené casti. Musia byt v nej urcené zmluvné strany – predávajúci a kupujúci, a to presne a úplne ich obchodným menom podla zápisu v živnostenskom, prípadne obchodnom registri. V zmluve by malo byt uvedené aj identifikacné císlo – ICO a sídlo predávajúceho a kupujúceho. Ak nemá sídlo, je potrebné uviest miesto podnikania alebo bydlisko. Ak podnikatelia nekonajú osobne, malo by byt v zmluve uvedené kto je oprávnený za zmluvné strany konat, a ak koná na základe splnomocnenia, malo by byt súcastou zmluvy. Dalšou náležitostou je urcit predmet kúpy – t.j. vec urcená jednotlivo alebo podla druhu, vec urcená úhrnom, vec hromadná, vec celá alebo spoluvlastnícky podiel k nej a byt alebo nebytový priestor (ak je kúpna zmluva uzatváraná medzi dvoma fyzickými osobami podla obcianskeho zákonníka), prípadne hnutelná vec alebo tovar (v prípade uzatvárania zmluvy na základe obchodného zákonníka). Predmet kúpy musí byt urcený bud individuálne, alebo druhovo vrátane množstva. Samostatne nemožno predat súcast veci. Príslušenstvo má povahu veci a môže byt predmetom kúpy za predpokladu, že z veci na to, aby sa s hlavnou vecou trvalo užívala, kúpna zmluva o prevode hlavnej veci sa týka i tohoto jej príslušenstva. Je preto dôležité z hladiska právnej istoty, aby v kúpnej zmluve boli výslovne uvedené i príslušenstvá hlavnej veci. Predmetom kúpy môžu byt aj prírodné sily, ak sú ovládatelné a slúžia potrebe ludí (napr. plyn, voda, elektrina), tiež práva alebo iné majetkové hodnoty, pokial to ich povaha pripúšta. Nemožno však predat veci nescudzitelné a peniaze, s výnimkou cudzích penazí, ktoré môžu byt predmetom kúpy. Rovnako možno kúpit cenné papiere. Vec ako predmet kúpy nemusí existovat už v case uzavretia kúpnej zmluvy. Možno kúpit i veci, ktoré len vzniknú v budúcnosti (napr. budúcu úrodu) a to bud tak, že kupujúci sa zaviaže zaplatit len za veci, ktoré mu predávajúci skutocne odovzdá alebo tak, že kupujúci slúbi zaplatit urcitú cenu za veci, ktoré majú vzniknút v budúcnosti, bez ohladu na ich skutocné množstvo a kvalitu. Na základe kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu záväzok previest vlastnícke právo na kupujúceho a kupujúcemu zaplatit za toto vlastnícke právo predávajúcemu zmluvne dohodnutú cenu. Kúpna cena nemusí byt súcastou zmluvy, ak zmluvné strany prejavia vôlu uzavriet túto zmluvu bez udania tejto náležitosti. Ak sa tak dohodnú, je kúpna cena platná a kupujúci musí zaplatit cenu urcenú podla § 448 Obch. zákonníka. Kúpna cena podla Obcianskeho zákonníka sa taktiež urcuje dohodou, avšak zmluvná volnost úcastníkov je v tomto smere obmedzovaná povinnostou dojednat kúpnu cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pri nedovolenom odchýlení sa od ceny urcenej všeobecne záväznými právnymi predpismi je kúpna zmluva v rozsahu, v ktorom odporuje týmto predpisom neplatná. Ide tu o relatívnu neplatnost, ku ktorej možno prihliadat len vtedy, ak sa ten, kto je zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Právo dovolat sa relatívnej neplatnosti zmluvy sa premlcuje, pricom premlcacia doba je trojrocná a plynie odo dna uzavretia kúpnej zmluvy Ak zmluva zahrna dodanie tovaru ako aj záväzok strany, ktorá má dodat tovar, že vykoná urcité cinnosti alebo montáž bez ohladu na množstvo a význam vecí, ktoré kupujúca strana dodala, bude potrebné považovat takúto zmluvu za zmluvu o dielo. Podla obcianskeho zákonníka je kúpna zmluva je zásadne zmluvou neformálnou, možno ju uzavriet písomne, ústne i konkludentne. Písomná forma sa vyžaduje iba v prípadoch, ak predmetom zmluvy je nehnutelnost, ak to vyžaduje osobitné ustanovenie zákona, alebo na písomnej forme sa dohodli úcastníci. Nedostatok písomnej formy zmluvy, týkajúcej sa nehnutelnosti, má za následok jej absolútnu neplatnost. DIEL 2 – POVINNOSTI PREDÁVAJÚCEHO V tomto paragrafe sú vymedzené povinnosti predávajúceho tak, že má povinnost dodat tovar v súlade so zmluvou alebo zákonnými ustanoveniami, povinnost odovzdat doklady vztahujúce sa na tovar, dohodnuté v zmluve spôsobom na akom sa strany dohodli alebo urcenom zákonom a povinnost previest vlastnícke právo, resp. umožnit kupujúcemu vlastnícke právo nadobudnút. Dodanie tovaru Ak v zmluve nie je konkrétne miesto plnenia dohodnuté, dôjde k dodaniu tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu kupujúcemu, ak sa odosielatel na odoslanie tovaru v zmluve zaviazal. Môže sa stat, že tovar bude potrebné dopravit tretej osobe, najmä vtedy, ak pôjde o tratovú dodávku. v takom prípade tretia osoba, ako konecný príjemca tovaru, si môže svoje práva uplatnit z prepravnej zmluvy rovnako ako kupujúci. Miestom plnenia je sídlo predávajúceho, ak je právnickou osobou, prípadne miesto podnikania alebo organizacnej zložky. Ak fyzická osoba nemá miesto podnikania, je rozhodujúce jej bydlisko. Ide tu o doplnenie podmienky vcasného oznámenia miesta kde bude možné s tovarom nakladat. Organizacnou zložkou môže byt odštepný závod alebo organizacná zložka zahranicnej osoby, prípadne prevádzkaren. Miesto organizacnej zložky predávajúceho je miestom plnenia, len ak toto miesto vcas oznámi predávajúci kupujúcemu Ked predávajúce nedostatocne oznací zásielku tovaru, je tovar dodaný už odoslaním len vtedy, ak predávajúci splní oznamovaciu povinnost a bez zbytocného odkladu oznámi kupujúcemu, ktorý tovar, akého druhu, v akom množstve a kedy pre neho odoslal. Ak tak neurobí, k dodaniu tovaru dôjde až jeho faktickým odovzdaním dopravcom kupujúcemu. Zo zákona vyplýva aj cas plnenia, ktorý môže byt urcený v zmluve bud presným dátumom, alebo lehotou, ktorá je poskytnutá predávajúcemu a pocas ktorej môže plnit kedykolvek. Ak by právo urcit den dodania v rámci urcenej lehoty patrilo podla zmluvy alebo s prihliadnutím na úcel zmluvy kupujúcemu, urcuje konecný termín plnenia v rámci urcenej lehoty kupujúci. V prípade, že si strany nedohodli zaciatok lehoty na plnenie, zacne táto plynút odo dna uzavretia zmluvy. Tiež je urcený zaciatok lehoty na splnenie povinností kupujúcim, aby sa tým zabránilo skráteniu lehoty pre predávajúceho. V prípade, že predávajúci dodá tovar predcasne, má kupujúci právo bud plnenie prevziat, alebo ho má právo odmietnut.

Zákon definuje aj urcenie casu plnenia výrazmi:

a) zaciatkom obdobia – prvých 10 dní tohto obdobia b) v polovice mesiaca – od 10. do 20. dna mesiaca c) v polovici štvrtroka – druhý mesiac štvrtroka d) koncom obdobia – posledných 10 dní obdobia e) ihned – 2 – 10 dní podla druhu tovaru Pred týmito diapozitívnymi ustanoveniami, ktoré obsahujú interpretacné pravidlá potrebné pre urcenie doby dodania, majú prednost obchodné zvyklosti a ustálená obchodná prax, ktorá obvykle vyplýva zo spôsobu, akým obchodovali obe strany predtým. Tento paragraf doplna ustanovenia Obch. zákonníka a upravuje situáciu, kedy je predávajúci povinný aj bez vyzvania kupujúceho plnit, inak by sa dostal do omeškania. Lehota na plnenie v danom prípade plynie už od uzavretia zmluvy. Tovar musí byt dodaný na miesto dodania. Doklady vztahujúce sa na tovar Doklady potrebné na prevzatia a užívanie tovaru sú doklady, ktoré musí predávajúci odovzdat kupujúcemu. Sú nimi prepravné doklady – prepravná zmluva, nákladný list, dodací list a pre užívanie ako návod na montáž, na údržbu, na použitie. Zákon okrem dokladov potrebných na prevzatie definuje aj doklady potrebné k tomu, aby bolo možné tovar užívat. Ich odovzdanie sa predpokladá spolocne s tovarom, ak zmluva neurcuje inak. Mali by byt preto odovzdávané v tom istom mieste, kde je odovzdávaný tovar a tiež aj v tom istom case. Ak sú doklady vadné, považujú sa ich vady za vady tovaru. Odstránenie vád dokladov nevylucuje právo na náhradu škody. Ak je predmetom kúpnej zmluvy dovezený tovar, ktorý nie je ešte preclený, je predávajúci povinný odovzdat doklady potrebné na prevzatie tovaru alebo na volné nakladanie s týmto tovarom kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak sa tak zmluvné strany dohodli (inak miesto dodania je miesto podnikania alebo bydlisko kupujúceho). Cas plnenia je potrebné stanovit tak, aby kupujúci mohol tovar prevziat, volne s ním nakladat a bez zbytocného odkladu ho preclit. Ak doklady neodovzdá predávajúci kupujúcemu vcas, dostane sa do omeškania nielen s dodaním dokladov, ale aj tovaru, pretože sú to také doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a nakladanie s tovarom. Množstvo, akost, vyhotovenie a obal tovaru Zákon podrobnejšie upravuje podmienky riadneho a vcasného splnenia povinnosti dodat tovar z hladiska množstva, akosti, vyhotovenia a balenia, pricom prednost pred dalšími urceniami má zmluva. Za kritérium akosti považuje zákon najmä úcel sledovaný kúpnou zmluvou a pre prípad, že si úcel strany nedohodli je rozhodujúci úcel, pre ktorý sa spravidla takýto tovar užíva. Otázka spôsobu balenia a obalov by mala byt dohodnutá medzi stranami v zmluve. Ak strany spôsob balenia nedohodli, je predávajúci povinný tovar zabalit vhodným spôsobom s prihliadnutím na povahu prepravovaného tovaru a tiež na spôsob prepravy. V kúpnej zmluve musí byt urcené množstvo, ktoré má predávajúci kupujúcemu dodat, aby splnil záväzok zo zmluvy riadne. Ak ale strany dohodnú množstvo len približne, má predávajúci právo urcit presné množstvo sám, iba ak sa obe strany v kúpnej zmluve dohodli, že množstvo tovaru urcí kupujúci. Rozsah odchýlky bud vyplynie zo zmluvy alebo zo zákona. Podla zákona je prípustná 5 percentná odchýlka medzi množstvom tovaru urceným v zmluve a množstvom skutocne dodaným. Urcenie množstva podla predchádzajúcej praxe medzi zmluvnými stranami má prednost pred obchodnými zvyklostami a až potom nasleduje aplikácia zákonom stanovenej odchýlky. Kúpna cena musí korešpondovat so skutocne dodaným tovarom, ak sa zmluvne strany nedohodli inak. Vady tovaru Povinnost predávajúceho je splnená vtedy, ak bolo plnenie uskutocnené riadne, t.j. bez vád a vcas. Vadným plnením je také plnenie, ktoré je iné, než dohodnuté. Rovnako môže byt vadou tovaru, ak doklady potrebné na užívanie tovaru, napr. technická dokumentácia nezodpovedá dodanému typu výrobku. O vadné plnenie neide vtedy, ak predávajúci dodá menšie množstvo tovaru, ktoré v sprievodných dokladoch riadne vyznací. Zodpovednost predávajúceho za vady je obmedzená vtedy, ak na výrobu tovaru, ktorý má vyrobit, použije urcité veci, ktoré mu dodá kupujúci. Rovnako nezodpovedá za vady, ak pri vynaložení odbornej starostlivosti predávajúci zistí, že vec nie je vhodná pre ním vyrábaný výrobok, avšak kupujúci na jej použití trvá. Predávajúci sa môže zbavit svojej zodpovednosti za vady, ak síce pôjde o vady, o ktorých kupujúci vedel alebo musel vediet, ale budú sa dotýkat takých vlastností tovaru, ktoré boli dohodnuté. So súhlasom kupujúceho môže dodat tovar predávajúci ešte pred uplynutím doby urcenej na dodanie. Súhlas môže byt urobený písomne a aj konkludentne (prevzatím tovaru). Ak však je takto predcasne dodaný tovar vadný, má právo volby odstránenia vád predávajúci, a to až do doby ustanovenej pre dodanie tovaru, pretože kupujúci má právo na tovar bez vád už v dobe urcenej na plnenie. V zákone je zakotvená povinnost pre kupujúceho prehliadnut tovar v závislosti od jeho povahy s odbornou starostlivostou, aby mohol zistit co najskôr tzv. zrejmé vady. Ak teda kupujúci preberá tovar priamo od predávajúceho, musí ho prezriet v case jeho odberu. Ak tak neurobí, neskôr bude musiet preukázat, že tovar mal vady už v case prechodu nebezpecenstva. Ak sa uskutocnuje dodanie tovaru prostredníctvom dopravcu, môže byt kontrola tovaru odložená do doby, ked je tovar dovezený do miesta urcenia. Kupujúci je povinný oznámit predávajúcemu zistené vady okamžite bez zbytocného odkladu. Ak kupujúci neoznámi vady vcas, nenastáva zánik práv, len sa jeho právo znacne oslabilo tým, že sa stáva nevymáhatelným, ak v súdnom konaní alebo rozhodcovskom konaní vznesie predávajúci námietku premlcania .Ak vady kupujúci oznámil vcas, musí si ich uplatnit v 4-rocnej premlcacej lehote od odovzdania tovaru na súde. Strany sa ale v zmluve môže dohodnút na inej lehote pre oznámenie vád tovaru. Záruka za akost Zodpovednost za záruky znamená, že predávajúci zodpovedá nielen za vady, ktoré má tovar v okamihu prechodu nebezpecenstva, ale aj za vady, ktoré zistí neskôr, a to v priebehu zárucnej lehoty. Pre záruku je zakotvená písomná forma a môže byt dohodnutá priamo v zmluve alebo je poskytnutá z zárucnom liste, kde bude uvedená hlavne dlžka zárucnej doby, dlžka trvanlivosti alebo použitelnosti. Zaciatok behu zárucnej doby je rozdielny podla toho, ci zacne plynút odo dna dodania tovaru alebo odo dna dôjdenia tovaru do miesta urcenia. Plynutie zárucnej doby bude pozastavené, ak kupujúci pre vady nemôže tovar užívat, avšak len za predpokladu, že kupujúci vady tovaru vcas oznámil predávajúcemu a zároven si svoje práva zo zodpovednosti za vadné plnenie uplatnil vcas aj na súde. Ak má výrobok alebo tovar vady, ktoré kupujúci zistil v zárucnej dobe, avšak boli spôsobené vonkajšími udalostami (napr. živelné katastrofy), nie je možné hovorit o vade plnenia. Právne vady tovaru Ak tretia osoba je vlastníkom alebo má záložné právo, prípadne právo k nehmotnému statku, ako právo priemyselné alebo autorské a predávajúci takýto zatažený tovar predá, hovoríme, že tovar má právne vady iba vtedy, ak kupujúci o takomto práve tretej osoby vedel v case uzavretia kúpnej zmluvy a s takýmto obmedzením súhlasil. Rovnako má právne vady tovar, ak predávajúci nevedel, že tovar, ktorý predáva je zatažený právom tretej osoby, vyplývajúcim z práv priemyselného alebo duševného vlastníctva. Tovar má tiež práve vady vtedy, ak predávajúci už v case uzavretia zmluvy vedel alebo vediet musel, že právo tretej osoby požíva právnu ochranu v sídle kupujúceho. Predávajúci nezodpovedá za právne vady, ak kupujúci v case uzavretia zmluvy vedel o tom, že tovar má takého právne vady. Nároky z vád tovaru Pri úprave nárokov z vád tovaru zákon rozlišuje podstatné a nepodstatné porušenie zmluvy. Pri podstatnom porušení zmluvy má právo volby kupujúci a môže žiadat ktorýkolvek z nárokov, t.j. odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, odstránenie vád opravou tovaru, zlavu z kúpnej ceny alebo odstúpit od zmluvy. Podmienkou je, aby si nárok zvolil vcas, t.j. spolu s oznámením vád alebo bez zbytocného odkladu po tomto oznámení, inak by mal práva len ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Ak vznikne kupujúcemu v dôsledku vadného plnenia škoda, bude mat právo nielen na jej náhradu, ale aj na zmluvnú pokutu, ak bola medzi stranami dohodnutá. Ak došlo k porušeniu zmluvy nepodstatným spôsobom a plnenie bolo vadné, nemá kupujúci právo od zmluvy odstúpit. Má teda právo volby obmedzené len na dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie vád a zlavu z kúpnej ceny. Ak chce predávajúci vady odstránit a kupujúci neoznámil, že si uplatnuje právo na zlavu z kúpnej ceny a nestanovil ani lehotu na odstránenie vád, môže ju urcit predávajúci a kupujúci stráca právo volby. Ako pri podstatnom, tak aj pri nepodstatnom porušení zmluvy, musí mat predávajúci primeranú lehotu na odstránenie vád, ak kupujúci právo volby využil. Uplatnit si iné nároky z vád môže okrem návrhu na náhradu škody a zmluvnú pokutu iba vtedy, ak predávajúci oznámi kupujúcemu, že vady v ním stanovenej lehote neodstráni. Kupujúci nemá právo sám si vady tovaru odstránit a to ani na úcet predávajúceho. Povinnost vrátit dodaný tovar vznikne vtedy, ak kupujúci od zmluvy odstúpil a tiež v prípade, ak predávajúci dodal kupujúcemu náhradný tovar. Kupujúci tak musí urobit len vtedy, ak ho o vrátenie tovaru predávajúci požiadal. Tovar kupujúci vráti na náklady predávajúceho. Ak kupujúci nemôže vrátit tovar v pôvodnom stave, bude povinný nahradit predávajúcemu hodnotu nevráteného tovaru, inak by došlo u kupujúceho, ktorý obdrží od predávajúceho náhradný tovar, k bezdôvodnému obohateniu. Kupujúcemu vzniká právo na zlavu z ceny vždy, ked vznikne zodpovednost za vady. Zákon upravuje možnost jednostranného zapocítania zlavy s kúpnou cenou, ak kupujúci vady vcas predávajúcemu oznámil (inak len so súhlasom predávajúceho). Kupujúci nemá povinnost platit súcast kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala zlave z ceny, a to až dovtedy, pokial predávajúci neodstráni vady tovaru. Ide o prípady, ked si kupujúci zvolí odstránenie vád opravou alebo náhradnou dodávkou a na to má predávajúci primeranú lehotu. Kupujúci nemá po poskytnutí zlavy z ceny nárok na ušlý zisk z toho dôvodu, že kúpil tovar s nižšou kvalitou. Ak kupujúci vcas neoznámi vady, má to za následok nielen nevymáhatelnost práv zo zodpovednosti, ale tiež zánik práva od zmluvy odstúpit. Ak kupujúci odstúpi od zmluvy oprávnene, má povinnost vrátit celé plnenie, ktoré do tejto doby prevzal. Úcinky odstúpenia nenastanú, ak kupujúci nie je schopný plnenie vrátit alebo ho nemôže vrátit v rovnakom stave ako ked ho obdržal. Ak kupujúci predtým, než zistil vady, tovar alebo jeho cast predal, spotreboval alebo ho pozmenil, má povinnost zbytok tovaru vrátit a predávajúcemu vydat prospech, ktorý z predaja a zo spotrebovania tovaru získal. Dodanie väcšieho množstva tovaru Ak dodá predávajúci väcšie množstvo tovaru než strany v zmluve dohodli, ide tiež o vadné plnenie. Kupujúci má právo prebytocný tovar odmietnut alebo ho prijat v celom rozsahu alebo len v casti. Ak kupujúci prijme tovar väcšieho rozsahu má sa za to, že s plnením väcšieho množstva súhlasí. Aj za tovar navyše dodaný musí zaplatit kúpnu cenu v takej výške ako bola medzi stranami dohodnutá. ODDIEL 3 – NADOBUDNUTIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA K odovzdaniu tovaru dochádza vtedy, ak ho kupujúci fyzicky od predávajúceho preberie. Ak je tovar dodávaný prostredníctvom dopravcu, ked ho fyzicky od dopravcu v mieste urcenia prevezme. Pri odosielaní tovaru prostredníctvom prvého dopravcu bude rozhodný obsah prepravnej zmluvy preto, aby bolo zrejmé, v ktorom momente získa kupujúci právo nakladat s tovarom. Kupujúci môže nadobudnút vlastnícke právo ešte pred odovzdaním tovaru, napr. na základe náložného listu. V kúpnej zmluve môžu zmluvné strany urcit, že vlastnícke právo prejde na kupujúceho nie v case prevzatia tovaru, ale až po zaplatení kúpnej ceny. ODDIEL 4 – POVINNOSTI KUPUJÚCEHO Kupujúci je povinný zaplatit kúpnu cenu a tovar dohodnutý v zmluve prevziat. Kupujúci má povinnost zaplatit tú cenu, na akej sa s predávajúcim dohodol. Cena je bud dohodnutá, alebo je stranami dohodnutý spôsob, akým bude urcená. Pri urcovaní spôsobu výpoctu ceny sa bude prihliadat na cas uzavretia kúpnej zmluvy, porovnatelnost tovaru a dohodnuté podmienky. Miesto, v ktorom má kupujúci zaplatit kúpnu cenu by malo byt dohodnuté v kúpnej zmluve. Toto ustanovenie sa týka prípadov, ked sa má kúpna cena platit v hotovosti pri odovzdaní tovaru, alebo pri odovzdaní dokladov. Ak má byt cena platená v hotovosti pri odovzdaní tovaru, zaplatí sa bud dopravcovi, pošte, alebo zasielatelovi, ktorý zásielku kupujúcemu vydáva. Ak zo zmluvy nevyplýva nieco iné, povinnost kupujúcemu zaplatit kúpnu cenu vzniká vtedy, ak predávajúci umožní kupujúcemu nakladat s tovarom. Dáva tiež predávajúcemu právo odmietnut odovzdanie tovaru alebo dokladov, dokial mu kupujúci nezaplatí kúpnu cenu. Povinnost prevziat tovar je, okrem povinnosti zaplatit kúpnu cenu, základnou povinnostou, ktorú kupujúci má. Odmietnutie tovaru podla tohto ustanovenia musí umožnit zákon, ale tiež aj zmluva. Už v kúpnej zmluve môžu strany dohodnút, aby kupujúci dodatocne urcil jednostranne formu, velkost alebo vlastnosti tovaru. Ak kupujúci v dohodnutej lehote neurcí formu, velkost alebo vlastnosti tovaru, dáva zákon túto možnost predávajúcemu. Ten však musí tieto špecifiká oznámit kupujúcemu a ak sa kupujúci v lehote urcenej predávajúcim nevyjadrí, je špecifikácia urobená predávajúcim záväzná. Kupujúci nie je povinný zaplatit cenu tovaru, ak predávajúci od zmluvy odstúpi. Týmto krokom predávajúceho zaniká záväzkový vztah a tým aj povinnost kupujúceho platit kúpnu cenu. ODDIEL 5 – NEBEZPECENSTVO SKODY NA TOVARE Nebezpecenstvo škody na tovare prechádza na kupujúceho ak má prevziat tovar priamo od predávajúceho, alebo ak mu ho predávajúci dovezie do sídla a kupujúci ho odmietne prevziat. Nebezpecenstvo škody na tovare, ktorý kupujúci prevezme od inej osoby, než predávajúceho môže prejst na kupujúceho len v case dohodnutom pre dodanie tovaru alebo aj neskôr, nie však pred touto dobou. Ide o prípady, ked má byt tovar podla zmluvy vyrobený inou osobou, než predávajúcim a kupujúci si musí íst tovar prevziat k nej priamo do výroby alebo na sklad. Pri preprave tovaru dopravcom, prechádza nebezpecenstvo škody na tovare už momentom odovzdania zásielky dopravcovi, kedy predávajúci tovar podla zmluvy dodá, aj ked kupujúci s ním nemôže ešte nakladat. Prechod nebezpecenstva si môže strany dohodnút len pri tovare urcenom jednotlivo. Nevylucuje aj možnost dohodnút prechod nebezpecenstva pri tovare urcenom druhovo, ak je dostatocne rozlíšený a uložený oddelene od iného tovaru. Nie je možné dohodnút prechod nebezpecenstva škody na tovare, ktorý nie je individualizovaný. Kupujúcemu nezaniká povinnost zaplatit kúpnu cenu, ak nesie nebezpecenstvo škody na tovare a nastane škoda, ktorá nie je dôsledkom protiprávneho konania predávajúceho. Kupujúci nemá teda povinnost platit kúpnu cenu, ak ku škode došlo po prechode nebezpecenstva, ak dôvodne žiada náhradnú dodávku tovaru od predávajúceho alebo ak od zmluvy odstúpil. Ak teda kupujúci oprávnene od zmluvy odstúpi, prípadne žiada náhradu plnenia z dôvodu vadného plnenia predávajúcim, nebezpecenstvo škody na tovare na neho neprechádza a nemá preto ani povinnost poskytnút predávajúcemu náhradu za znehodnotený tovar. ODDIEL 6 – UCHOVANIE TOVARU Predávajúci má povinnost urobit opatrenia na to, aby zabezpecil ochranu tovaru a predišiel tak možnému vzniku škody, a to aj napriek tomu, že v omeškaní je kupujúci, pretože si tovar neprevzal. Avšak tým, kto znáša nebezpecenstvo škody na tovare je kupujúci a nie predávajúci a táto doba zacína plynút dnom zaciatku omeškania. Uskladnit tovar je možné na základe zmluvy o skladovaní. Takúto zmluvu môže predávajúci uzavriet so skladovatelom s tým, že za uskladnenie musí zaplatit skladné. Tá strana, ktorá je v omeškaní bude povinná skladné a prípadne aj iné náklady, vzniknuté v súvislosti s uskladnením, zaplatit. V prípade, že uskladnený tovar podlieha rýchlemu znehodnoteniu, má strana, ktorý daný tovar skladuje, povinnost predat a zo sumy predaja si zapocíta sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom za vykonané opatrenia na uchovanie tovaru a v súvislosti s predajom. Predaj tovaru sa uskutocnuje totiž na tarchu tej strany, ktorá je v omeškaní. Zvyšok z výtažku predaja za tovar je povinná strana druhej strane zaplatit.

ODDIEL 7 - OSOBITNÉ USTANOVENIA O NÁHRADE SKODY

Toto ustanovenie sa týka prípadov, ked po odstúpení od zmluvy nedôjde k náhradnému obchodu, pricom predmetom tejto zmluvy je tovar, ktorý má bežnú cenu, t.j. cenu, za ktorú sa predáva. Škoda, na ktorú má právo tá strana, ktorá od zmluvy odstúpila bude predstavovat rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú si strany v zmluve dohodli, a touto bežnou cenou. Bežnou cenou, s ktorou sa má dohodnutá cena porovnat, je cena, za ktorú sa tovar v case skutocného dodania tovaru, prípadne v case odstúpenia, predával.