Koncepcia prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR V decembri 1992 vláda Slovenskej republiky prerokovala "Program vlády SR v boji proti zlocinnosti vrátane úcinného pôsobenia prevencie". Uznesením c. 984 uložila ministrovi vnútra a ministrom dalších zainteresovaných rezortov spolupracovat pri vypracovaní celospolocenskej koncepcie prevencie kriminality. Ustanovila Radu vlády SR pre prevenciu kriminality a jej vedením poverila ministra vnútra SR. Súcasne vláda odporucila v rámci ústredných orgánov štátnej správy zriadit špecializované pracoviská pre prevenciu kriminality, ktoré by uskutocnovali vlastnú preventívnu cinnost a zabezpecovali využívanie vedecko-výskumnej cinnosti na plánovanie, koordináciu a vykonávanie konkrétnych preventívnych aktivít. V tomto kontexte celospolocenského úsilia o obmedzovanie kriminality treba chápat významnú skutocnost, že plnenie úloh na úseku prevencie zaradoval Zákon NR SR c. l7l z roku l993 o Policajnom zbore medzi základné úlohy Policajného zboru, rovnako aj vytvorenie Oddelenia prevencie kriminality MV SR a vypracovanie Koncepcie prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR, resp. dalšie opatrenia zamerané na vytvorenie inštitucionálnych, personálnych, materiálno-technických a organizacných podmienok na zvyšovanie úcinnosti prevencie v pôsobnosti MV SR, osobitne Policajného zboru. V súcasnom období problematiku prevencie kriminality chápeme širšie a zahrnujeme do nej cinnosti uskutocnované v rámci trestného práva i mimo neho. Na jednej strane moderné chápanie systému trestnej represie obsahuje mnohé preventívne prvky, cím rozširuje základnú funkciu trestného práva o funkciu preventívnu, na druhej strane sa tie preventívne cinnosti, ktoré sa casom vyprofilovali ako tzv. špeciálne, uskutocnujú nadväzne na trestné právo. Hospodárska a sociálna rada OSN v svojej rezolúcii c. 33 z 2l.7.l997 nazvanej Základy zodpovednej prevencie kriminality, štandardy a normy hovorí:" Prevenciu kriminality prostredníctvom mimotrestných opatrení je nutné považovat za dôležitý doplnok uplatnovania trestného práva. Je zákonitou reakciou spolocnosti na ohrozenie bezpecnosti obcanov vyvolané trestnou cinnostou." Trestné právo ráta v prevencii s odstrašujúcim úcinkom trestu. Vychádza z predpokladu, že pravdepodobnost odstrašenia potenciálneho páchatela rastie so zvyšovaním rizika jeho odhalenia a potrestania. Všeobecné odstrašenie sa spája s pojmom generálnej prevencie, odstrašenie páchatela urcitého deliktu, ktorý bol zan odsúdený a potrestaný sa spája s pojmom selektívnej prevencie. Na základe výskumov bolo zistené, že ak má trest pôsobit vo všeobecnosti preventívne v zmysle generálnej prevencie mal by splnat tieto postuláty a kritériá: ˛ musí byt dostatocne prísny, aby vykompenzoval zisk z deliktu, teda aby sa delikt nevyplatil, ˛ musí byt dostatocne istý, neodvratný, lebo inak vyššie uvedená prísnost trestu nebude pôsobit, páchatelovi musí byt jasné, že štát dokáže dôsledne uplatnovat jestvujúce normy trestného práva, ˛ musí byt uskutocnený v co najkratšom case, aby páchatel jednoznacne spájal ujmu z potrestania so spáchaným deliktom. Prevencia prostredníctvom trestného práva sa v súcasnosti nevycerpáva len odstrašujúcim úcinkom trestu. Hladajú sa nové alternatívy k trestu odnatia slobody, ktoré by umožnili pozitívne ovplyvnit správanie páchatela v jeho prirodzenom sociálnom prostredí. Hlavná pozornost sa venuje najmä riešeniu problémov kriminality mladistvých, mladých dospelých a prvopáchatelov. V súvislosti s trestným konaním sa riešenia nachádzajú v tzv. odklone od štandardného priebehu trestného stíhania, co je možné a žiadúce uplatnit pri menej závažnej trestnej cinnosti, kedy je vhodnejšie dosiahnut odstránenie konfliktu medzi poškodeným a obvineným než trestne postihnút páchatela. Filozofia sociálnej prevencie vychádza z aspektov: ˛ predchádzania nepriaznivých javov ˛ vyvolávania ci podpory priaznivých javov. Pojem sociálna prevencia vyjadruje spojitost prevencie s celým sociálnym systémom. Vychádza z toho, že príciny kriminality úzko súvisia s rôznymi spolocenskými javmi. Sociálnu prevenciu rozclenujeme na tri casti: ˛ primárnu ˛ sekundárnu ˛ terciárnu ˛ Primárna prevencia prostredníctvom hospodárskej a sociálnej politiky, politiky zamestnanosti, výchovy a vzdelávania, urbanizmu a dalších opatrení strategického sociálneho plánovania a riadenia sociálnych procesov v celoštátnom alebo regionálnom rámci, sleduje rast životnej úrovne, duchovný rozvoj, humanizáciu a skvalitnovanie spôsobu života všetkých obcanov a sociálnych skupín spolocenstva. Reálny je predpoklad, že všeobecné zlepšenie v oblasti verejného zdravia, výchovy a vzdelávania, bývania, volného casu, zamestnanosti, atd. za urcitých okolností povedie aj k zníženiu objemu kriminality, resp. k jej pozitívnej reštrukturalizácii. ˛ U sekundárnej prevencie ide o vcasnú identifikáciu potenciálnych páchatelov a o intervenciu prv, než spáchajú trestný cin. Dlhodobý výskum realizovaný v mnohých krajinách totiž ukázal napríklad na priamu súvislost medzi výchovou v ranom detstve, neúspechmi v škole a tažkostami mladých v zamestnaní a vývinom ich tzv. kriminálnej kariéry. ˛ Terciálna prevencia sa zameriava na skupiny a jednotlivcov, ktorí sa už dopustili trestnej cinnosti, alebo sa už stali jej objektami. Ide tu vlastne o predchádzanie dalšej trestnej cinnosti, o prevenciu jej recidívy. Niektorými aktivitami prispieva k primárnej sociálnej prevencii aj Policajný zbor, zvýšenou mierou sa však podiela na sekundárnej a terciálnej prevencii. Situacná prevencia zlocinnosti vychádza z faktu, že urcité druhy kriminality sa objavujú v urcitej dobe, na urcitých miestach a za urcitých okolností. Napríklad sa zistilo, že poulicné bitky medzi podnapitými mladými mužmi sa odohrávajú najmä v piatok v noci pred zábavnými zariadeniami. Zmenit tieto situácie je jednoduchšie a casovo menej nárocné, ako prevychovávat potenciálnych poulicných bitkárov, aby sa zdržali násilia. Ponúkajú sa riešenia ako zákaz podávania alkoholu na takýchto podujatiach, zatvorenie zábavných zariadení o nieco skôr, zlepšenie verejnej dopravy neskoro v noci, alebo posilnenie policajných hliadok na uliciach so zlou povestou. Pre situacnú prevenciu je teda dôležité plánovat a riadit fyzické a sociálne prostredie takým spôsobom, ktorý zníži možnosti páchat trestnú cinnost, alebo zvýši riziko, že páchatel bude odhalený. Situacnú prevenciu teda nemožno zužovat len na technické zabezpecenie objektov, obsahuje aj sociálne prístupy. Situacná prevencia patrí k základným preventívnym aktivitám realizovaným Policajným zborom. Základné princípy prevencie v pôsobnosti MV SR. K dôležitým východiskovým aspektom Koncepcie prevencie kriminality v pôsobnosti MV SR patria základné princípy prevencie. Ich význam je daný tým, že sú to urcité vedúce idey prevencie, premietajúce sa v praktickej realizácii preventívnych aktivít. Základným princípom koncepcie prevencie kriminality je princíp jednoty prevencie a represie v cinnosti Policajného zboru. V praxi sa niekedy stretávame s názormi, že najlepšou prevenciou je represia. Súcasný svetový trend v práci polícií smeruje však k realizácii vlastných preventívnych programov a k aktívnej úcasti na programoch iných subjektov. Preto podobne ako represia, aj prevencia uskutocnovaná Policajným zborom sa musí stat vysoko odbornou, profesionalizovanou cinnostou a nielen vedlajším produktom represie. V princípe aktuálneho zamerania prevencie kriminality vidíme nielen casovú ale aj miestnu dimenziu. Ide tu o aktuálnost v urcitom regióne alebo lokalite. Skúsenosti zo zahranicia svedcia o tom, že úcinnost prevencie závisí aj od regionálnych a miestnych aktivít. Žiadny ústredný orgán nemôže postihnút špecifiká miest, obcí, štvrtí ci ulíc. Prevencia kriminality môže byt úspešná len vtedy, ak vychádza z konkrétnej analýzy kriminality, jej stavu, štruktúry a dynamiky, jej prícin a podmienok, a to nielen v celoštátnom, ale aj regionálnom a miestnom rámci. Princíp špecifického prínosu subjektov prevencie kriminality hovorí o profesionálnej úrovni tejto práce. Aby práca mala profesionálnu úroven, bolo potrebné ujasnit úlohy a postavenie zainteresovaných sekcií a útvarov ministerstva, ako aj služieb a útvarov Policajného zboru. Z toho sa vychádzalo aj pri stanovení obsahového zamerania, ako aj pri volbe foriem a metód preventívnych aktivít. Princíp koordinácie aktivít je významnou podmienkou efektívneho využitia ludských síl, technických a financných prostriedkov. Pritom nemožno túto koordináciu redukovat len na vnútrorezortnú, ale treba rešpektovat potrebu aj medzirezortnej koordinácie všetkých zainteresovaných zložiek. V princípe inštitucionálneho a personálneho zabezpecenia prevencie kriminality ide o vybudovanie centrálneho pracoviska zaoberajúceho sa koncepcnými otázkami prevencie, ako aj o kreovanie koordinacných clánkov na úrovni regiónov a zabezpecenie úcasti zástupcov Policajného zboru v koordinacných a výkonných orgánoch cinných v prevencii kriminality na miestnej úrovni. S tým súvisí aj potreba zabezpecenia základnej a špecializovanej prípravy a odborno-metodického vedenia policajtov a pracovníkov rezortu pre prácu v oblasti prevencie kriminality. Ak má byt systém prevencie na vysokej profesionálnej úrovni, musí byt informacne zabezpecený, zásobovaný domácimi i zahranicnými informáciami a súcasne úcinným informacným prepojením subjektov prevencie, co sa týka kontaktov nielen v rámci rezortu, ale aj s inými rezortmi a zahranicnými partnermi, co nám umožní uplatnovanie princípu informacného zabezpecenia prevencie kriminality. Velmi dôležitý je i princíp kooperácie medzi štruktúrami rezortu a štruktúrami spolocnosti, a to tak formálnymi, ako aj neformálnymi. Okrem spolupráce s formálnymi spolocenskými štruktúrami je potrebné sa usilovat o zvyšovanie právneho vedomia obcanov a o ich aktivizovanie na ochranu svojho zdravia, života a majetku a na ich spoluprácu s políciou. Vychádzame z tézy, že o co budú obcania voci kriminalite aktívnejší, o to bude polícia pri jej odhalovaní a objasnovaní úspešnejšia. Opät sa zacína obnovovat preventívne pôsobenie polície na mládež formou spolupráce základných škôl s Policajným zborom, napr. v Bratislave a v Trnavskom kraji sa pokusne realizuje program "Správaj sa normálne", a to tak, že skúsení policajti si v rámci obvodu svojho pôsobiska vezmú do "adopcie" základnú školu, kde žiakov oboznamujú so základnými zásadami právneho správania sa v rôznych životných situáciách, v ktorých sa deti a mladí ludia ocitajú a ktoré si vyžadujú ich riešenie. Pri analýze kriminality a vytycovaní preventívnych programov, pri ich realizácii a hodnotení ich úcinnosti je velmi potrebný i princíp vedecko-výskumnej cinnosti. V tomto smere najdôležitejšiu úlohu plní Akadémia Policajného zboru a jej Katedra kriminológie a prevencie ako rezortné vedecko-výskumné pracovisko. Medzinárodná spolupráca Subjekty prevencie kriminality v SR si za prioritné ciele kladú spoluprácu s Komisiou OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu, nadviazat kontakt s Európskym výborom pre problematiku kriminality a zabezpecit implementáciu dokumentov Rady Európy, ktoré sa týkajú prevencie do vlastných dokumentov, priebežne sledovat dokumenty EÚ, týkajúce sa problematiky bezpecnosti, rozvíjat spoluprácu v oblasti prevencie a to najmä v rámci krajín V 4, zaclenit informácie o dokumentoch, ktoré sa týkajú prevencie, prijatých OSN, RE, EÚ, krajinami V 4, do systému školení osôb pôsobiacich v orgánoch prevencie. Legislatíva Neustále sa zdôraznuje potreba prijatia zákona o prevencii kriminality. Návrh takéhoto zákona už bol pripravený, ale doposial nebol schválený. V návrhu sa hovorí o všeobecnej povinnosti zabezpecovat prevenciu zo strany štátnych orgánov, samosprávnych orgánov, podnikatelskej sféry, ako aj subjektov tretieho sektora, vytvárat orgány pre vencie, vybudovat jednotný informacný systém prevencie. Cakanie na prijatie zákona by nebolo správne a preto, cím viac skúseností sa získa z praktického zabezpecovania prevencie, tým bude zákon môct byt lepší a prínosnejší pre prax. Financovanie Velmi závažným problémom je financné zabezpecenie prevencie kriminality a inej protispolocenskej cinnosti. Prevenciu kriminality dnes už nechápeme iba ako vedlajší úcinok uplatnovania represie v zmysle odstrašenia páchatela od recidívy a potenciálneho páchatela od prvých cinov. nie sú to ani len besedy s detmi a mládežou, o ktorých sa hovorí, že za nic nestoja. Prevencia je síce lacnejšia ako represia, ale nie je úplne zdarma. Tiež vyžaduje financie, ktoré v celospolocenskom meradle vyjdú na desiatky miliónov korún. Financnými zdrojmi by mali byt prostriedky príslušných subjektov prevencie, prostriedky štátneho rozpoctu a iné zdroje (granty, dary). V súcasnosti medzi najznámejšie organizácie, ktoré poskytujú financné prostriedky (kedže štátna podpora je velmi slabá) patria : Nadácia otvorenej spolocnosti Open Society Foundation, Nadácia pre podporu obcianskych aktivít z prostriedkov PHARE, a niekolko dalších hlavne zahranicných organizácii. _____________ _________
Zdroje: