Inflácia a nezamestnanost Prax ukazuje, že z krátkodobého hladiska medzi infláciou a nezamestnanostou pôsobí vztah, ktorý zobrazuje Phillipsova krivka, ale z dlhodobého hladiska miera nezamestnanosti v podstate nezávisí od dlhodobej miery inflácie. Podstata a formy inflácie

  • V súcasnosti je inflácia vo vyspelých trhových ekonomikách jedným z najvážnejších
makroekonomických problémov. Inflácia sa najcastejšie charakterizuje ako znehodnotenie penažnej jednotky, co sa prejavuje rastom cenovej hladiny, resp. trvalým znižovaním kúpnej sily penazí. Infláciu môžu vyvolávat rozlicné cinitele. - Je to emisia prebytocného množstva penazí, zaostávanie výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu, ale aj prílev takých tovarov na trh, ktoré nemajú odbyt.

  • K inflácií dochádza, ak rastie cenová hladina. Najpoužívanejšou mierou inflácie je
index spotrebitelských cien, rovnako známy ako CPI. CPI meria náklady tržného koša spotrebných statkov a služieb. Je založený na cenách potravín, odevov, obydliach, palív, dopravy, lekárskej starostlivosti, školského vzdelania a ostatných komodít potrebných pre každodenný život.

  • Mieru inflácie napr. v roku 1996 ( I 96 ) vypocítame tak, ak rozdiel indexu
spotrebitelských cien v roku 1996 ( CPI 96 ) a v predchádzajúcom roku ( CPI 95) vydelíme indexom spotrebitelských cien v roku 1995 (CPI 95) a vynásobíme stomi. I96 = ISC96 – ISC95. 100 ( v %)

ISC95

  • Opakom inflácie je deflácia, ku ktorej dochádza vtedy, ked celková cenová hladina
klesá. Dlhodobo trvajúce deflácie, kedy ceny nepretržite klesali po obdobie niekolkých rokov, sú spojené s najhorším obdobím v hodpodárstve.

  • Dalším výrazom, s ktorým sa casto stretávame, je dezinflácia, ktorá oznacuje pokles
miery inflácie.

  • Index cien výrobcov /PPI/ meria hladinu cien na úrovni velkoobchodu alebo výrobcov.
Zahrnuje ceny potravín, produktov spracovatelského priemyslu a tažobného priemyslu. Tento index je dôležitý, pretože je velmi podrobný a široko ho používajú firmy. Druhy inflácie Inflácia môže nadobudnút rozmanité formy podla rýchlosti rastu cien. Obycajne sa

hovorí o týchto troch formách inflácie :

  • do 9% : mierna inflácia
  • 10 – 999 %: cválajúca inflácia
  • od 1000% : hyperinflácia
Mierna inflácia Pri miernej inflácií rastú ceny pomaly. Je celkom prijatelná a zlucitelná s normálnym vývojom ekonomiky. Môžeme ju charakterizovat ako jednociferné rocné miery inflácie. Ak sú ceny relatívne stabilné, ludia dôverujú peniazom. Vzostup cenovej hladiny za 1 rok je do 10 %. Cválajúca inflácia Ak k nej dochádza, zacínajú ceny rást v rozsahu 10 – 999 % rocne. Tento druh inflácie spôsobuje velké ekonomické problémy. Ak sa cválajúca inflácia úplne rozvinie, vznikajú vážne hospodárske poruchy. Pretože peniaze strácajú tak rýchlo svoju hodnotu – s reálnymi úrokovými mierami mínus 50 % alebo 100 % rocne – ludia sa vyhýbajú tomu, aby držali viac penazí, než je holé minimum. Ludia hromadia statky, kupujú domy a nikdy nepožiciavajú peniaze na nízke nominálne úrokové sadzby. Hyperinflácia Je tretou formou, ktorá je spojená s mierou inflácie viac ako 1000 %, výraznou dezorganizáciou ekonomiky a rozpadom penažného hospodárstva. Peniaze už neplnia svoju funkciu. Z hladiska výsledkov merania poznáme infláciu: otvorenú ,skrytú, potlacenú Otvorená inflácia Pri tejto inflácií dochádza k rastu cien v dôsledku rastu výrobných nákladov alebo prevahy dopytu nad ponukou. Je meratelná a je považovaná za únosnejšiu ako je skrytá ci potlacená inflácia. Skrytá inflácia Pri tejto inflácii sa rast cien z rozlicných dôvodov neprejavuje. Bola typická pre centrálne riadenú ekonomiku. Navonok sa prejavuje nedostatkom tovaru, rozvojom cierneho trhu, vynúteným rastom úspor a pod. Potlacená inflácia Táto inflácia nie je patrná. Trh je deficitný, existuje nerovnováha medzi ponukou a dopytom, nie je k dispozícií potrebný sortiment a preto dochádza casto i ku skupovaniu nedostatkového tovaru a pod. Ukazuje sa, že súcastná inflácia prebieha ako proces vzájomného pôsobenia viacerých cinitelov, ktoré sa navzájom prelínajú a ovplyvnujú; v urcitých obdobiach ci krajinách niektoré silnejú, iné slabnú. Podstatnou a novou crtou inflacného vývoja v ostatných dvoch desatrociach je skutocnost, že jej zdroj nespocíva len v nadmernom dopyte, ale aj v cenovej tvorbe na strane ponuky, co závisí od vývoja výrobných nákladov. V závislosti od zdrojov inflácie postupne vznikli teórie dopytovej a nákladovej inflácie. Dopytová inflácia /inflácia tahaná dopytom/ Podla tejto teórie prícinou inflacného rastu cien je existencia prebytocného kúpyschopného dopytu pri danej cenovej hladine, a to z toho dôvodu, že v podmienkach plnej zamestnanosti a pri plnom využití výrobných kapacít celková ponuka nereaguje dostatocne rýchlo na zmeny v kúpyschopnom dopyte. Mnohí ekonómovia skúmajú, aký vplyv na celkovú rovnováhu hospodárskeho systému majú štátne výdavky. Zistujú, že do hospodárstva preniká velká masa penazí ako súcast výdavkov zo štátneho rozpoctu, ako aj v rámci investicnej aktivity podnikatelov. V dôsledku toho rastie úhrnný kúpyschopný dopyt rýchlejšie ako celková ponuka. Preto je potrebné odcerpat relatívne prebytocný kúpy schopný dopyt, co možno dosiahnut zvýšením cien, a tým utvorit predpoklady nastolenia ekonomickej rovnováhy. V konkrétnej podobe agregátny dopyt tvoria výdavky na spotrebu, investície a štátne výdavky. Z tohoto hladiska možno hovorit o týchto prícinách inflácie:

  • 1. Významnú položku výdavkov na spotrebu predstavujú mzdy. Ak rast nominálnych
miezd je rýchlejší ako rast produktivity práce, dochádza k inflácií.

  • 2. Nadmerný rast investícií môže spôsobit rýchly rast agregátneho dopytu, ktorý vyústi
do vzniku dopytovej inflácie.

  • 3. Zníženie daní zvyšuje príjmy ekonomických subjektov, zvyšuje tým kúpyschopný
dopyt a zároven utvára predpoklady vzniku inflacných tlakov.

  • 4. Štát svojimi opatreniami v oblasti penažnoúverovej politiky zlacnuje úver, o ktorý
potom rastie záujem, cím sa zvyšujú výdavky na investície a spotrebu, ale zároven vzniká možnost rastu dopytovej inflácie.

  • 5. Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu /školstvo, zdravotníctvo, kultúru/, zvyšuje
výdavky do sociálnej oblasti, cím sa zvyšuje kúpyschopnost obyvatelstva, dochádza k deficitu štátneho rozpoctu, dopyt je vyšší ako ponuka, a tým vzniká dopytová inflácia. Nákladová inflácia /inflácia tlacená nákladmi/ Podla teórie nákladovej inflácie hlavný zdroj inflácie spocíva na strane ponuky. Do centra pozornosti sa tak dostáva skúmanie vplyvu výrobných nákladov na rast cien. K inflácií dochádza v dôsledku rastu cien vstupov surovín, materiálov, energie, miezd. Hlavným prvkom nákladov, ktorý ovplyvnuje vývoj cien, je podla mnohých stúpencov tejto teórie rast mzdových nákladov. Všímajú si však aj vplyv rastu materiálových nákladov na rast cien. Ukazujú, že rastúce mzdy predstavujú rast mzdových nákladov, co vyvoláva další rast cien a miezd. Podobne k rastu materiálových nákladov dochádza len vtedy, ked rastie efektívny dopyt, ceny a mzdy. Preteky medzi rastom nákladov a rastom cien sú hlavným zdrojom inflacného vývoja. Konkrétne k rastu cien surovín, materiálov a energie dochádza v dôsledku existencie nedokonalej konkurencie na trhu surovín a medzi produktov. Rast výrobných nákladov môžu spôsobit aj neocakávané politické udalosti /napr. vojna v Iraku, v Juhoslávií a pod./, v dôsledku coho sa zvýšia ceny dovážaných surovín; tlak odborov na zvýšenie miezd môže tak zvýšit celkové výrobné náklady, že to vyvolá infláciu pôsobenia viacerých ekonomických, ale aj mimo ekonomických faktorov. Dôsledky inflácie

  • Inflácia spôsobuje celkovú ekonomickú nerovnováhu s negatívnymi dôsledkami na
výrobu aj spotrebu. Obycajne klesajú reálne príjmy obyvatelstva. Zároven sa mení štruktúra spotreby. Rýchlejšie rastú výdavky na základné životné potreby /potraviny/ a klesajú výdavky na menej dôležité tovary a služby. Zmeny v štruktúre spotreby dodatocne zaprícinujú štruktúrne zmeny vo výrobe. Tie môžu vyvolat makroekonomickú nerovnováhu. Inflácia postihuje majetok a dôchodky obyvatelstva.

  • Ak je miera inflácie vyššia ako nominálna úroková miera, hodnota vkladov a pôžiciek
absolútne klesá. Dlžníci získavajú a veritelia strácajú. V podmienkach vysokej inflácie klesajú reálne mzdy a ostatné dôchodky obyvatelstva.

  • Tak klesá aj kúpyschopnost obyvatelstva. Inflácia nepostihuje vlastníkov hmotných
statkov /nehnutelností/. Cena ich majetku v podmienkach inflácie rastie.

  • Vláde môže inflácie prinášat zdanlivé a docasné výhody. Napr. inflácia zvýhodnuje
štát relatívne tak, že sa pre danových poplatníkov zvyšuje miera zdanenia, nakolko v dôsledku inflácie sa zvyšujú ich príjmy, cím sa dostávajú do vyššieho danového pásma, a preto sú zdanované vyššou danovou sadzbou.

  • Inflácia má prerozdelovací efekt: nepriaznivo ovplyvnuje úroven miezd a platov -
pokles reálnych miezd postihuje predovšetkým príjemcov fixných dôchodkov ; znamená pokles hodnoty vkladov; reálna úroková miera a reálna hodnota dlhu klesajú.

  • Inflácia má sociálne dopady a mení štruktúru potreby - Na druhej strane inflácia
nepostihuje majitelov hmotných statkov. Miera inflácie /v %/ vo vybraných štátoch v

roku 1995:

Japonsko 0,0 Belgicko 1,6 Francúzsko 1,9 Fínsko / Švajciarsko 2,0 Dánsko 2,1 Nemecko 2,2 Rakúsko / Kanada 2,5 USA 2,9 Španielsko 3,1 Taliansko 5,5 CR 9,5 SR 10,0 Polsko 26,5 Madarsko 28,0 Nigéria 50,0 Bulharsko 68,0 Turecko 85,0 Rusko 200,0 Irák 250,0 Ukrajina 380,0 2. Nezamestnanost Pod pojmom nezamestnanost sa rozumie zväcša nedobrovolné a dlhotrvajúce prerušenie práce. Medzi zamestnancom a zamestnávatelom neexistuje, alebo bol prerušený pracovnoprávny vztah. Urcitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou štruktúrou ekonomiky, väcšinou sa hovorí o dvoch až štyroch percentách práceschopného obyvatelstva. V trhovej ekonomike nemajú všetci práceschopní prácu. Z tohto hladiska rozdelujeme pracovné sily na 2 skupiny: a/ zamestnaní

  • sú to tí, ktorí majú prácu /sem patria aj tí, ktorí pracujú, ale momentálne absentujú z
práce pre chorobu, štrajky alebo dovolenku/ b/ nezamestnaní

  • ludia bez práce, ktorí však aktívne hladajú prácu Pracovné sily tvoria zamestnaní, ale
aj nezamestnaní. Ludia bez práce, ktorí nehladajú prácu, sú mimo pracovnú silu. Typy nezamestnanosti Súcasná makroekonómia pri objasnovaní nezamestnanosti, a najmä vo vztahu k inflácii, používa koncepciu prirodzenej miery nezamestnanosti. Prirodzená miera nezamestnanosti je taká miera nezamestnanosti, pri ktorej pocet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná poctu volných pracovných miest. Takáto nezamestnanost je oznacovaná tiež ako dobrovolná nezamestnanost.

Poznáme nasledovné typy nezamestnanosti :

Lokálna (miestna) alebo profesná nezamestnanost : vyplýva z nemožnosti obyvatelstva stahovat sa za prácou alebo z nedostatocnej kvalifikácie pracovnej sily. Kvalifikácia nezamestnaných nezodpovedá existujúcim pracovným ponukám, alebo nezamestnaný nebývajú v mieste, kde sa zamestnanie ponúka. Sezónna nezamestnanost : niektoré ekonomické cinnosti majú sezónny charakter (zber úrody, letná turistika ...). Zastretá ( skrytá ) nezamestnanost : existuje vo väcšine chudobných, ekonomicky nerozvinutých krajín, vo velkomestách a pod. Dobrovolná nezamestnanost : zacína sa objavovat v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatocne vysoké na zabezpecenie istého životného štandardu a nohí obcania preto volia necinnost. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s daným štandardom života. U nás je to napríklad velmi malý rozdiel medzi minimálnou mzdou a stanoveným životným minimom. Títo ludia odmietajú prácu, ktorú im sprostredkúvajú úrady práce. Pritom ich záujem o prácu môže byt predstieraný, formálny. Je to skupina ludí, ktorí pol roka poberajú hmotné zabezpecenie v nezamestnanosti, potom prechádzajú na sociálne dávky. Frikcná /docasná/ : nezamestnanost Je zaprícinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania i zmenami zaprícinených životným cyklom. V ekonomike vždy existujú ludia, ktorí hladajú zamestnanie, lebo ukoncili vzdelanie alebo zmenili bydlisko, resp. hladajú nové zamestnanie. Štruktúrna a technologická nezamestnanost : vyplýva z modifikácie ekonomických štruktúr ( pokles v tažbe uhlia ) Dochádza k nej vtedy, ked je nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Znamená to, že dopyt po urcitej práci stúpa, dopyt po inom druhu práce klesá, zatial co ponuka sa nestací pružne prispôsobit. Cyklická nezamestnanost : vyplýva z hospodárskych kríz a je najvážnejšia. Je zaprícinená nízkym dopytom po pracovných silách v urcitých odboroch alebo odvetviach. Rozlišovanie medzi cyklickou a inými typmi nezamestnanosti slúži na charakteristiku celkového stavu trhu práce. Ak je na trhu práce celková rovnováha, môže íst len o štrukturálnu, resp. frikcnú nezamestnanost. Cyklická nezamestnanost vzniká vtedy, ked celková rovnováha je porušená, ekonomika smeruje pomalšou dynamikou. Nedobrovolná nezamestnanost vyjadruje stav v ekonomike, ked pocet volných pracovných síl je absolútne väcší než pocet volných pracovných miest. Pri nedobrovolnej nezamestnanosti je miera nezamestnanosti vyššia, ako je prirodzená miera nezamestnanosti. Vlády sa snažia o politiku plnej zamestnanosti, ktorou sa rozumie nezamestnanost na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. K tomu smerujú mnohé vládne opatrenia, aby v ekonomike nebola prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce príliš vysoká. Percento plnej zamestnanosti nie je konštantné, má tendenciu rást v závislosti od rozdielu medzi poctom nezamestnaných a poctom volných pracovných miest. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti sily, ktoré pôsobia na ceny a mzdy v smere rastu a poklesu, sú v rovnováhe. Cenová i mzdová inflácia sú stabilné, bez tendencie k akcelerácii ci poklesu inflácie. V ekonomikách zameraných na opatrenia proti nárastu inflácie, prirodzená miera nezamestnanosti znamená najnižšiu úroven, ktorá sa môže udržat. Predstavuje najvyššiu prístupnú úroven nezamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu národnému outputu. Vo všeobecnosti možno konštatovat, že hospodárska politika sa neusiluje o mieru zamestnanosti nad potenciálny GDP alebo o mieru nezamestnanosti pod prirodzenú mieru. V opacnom prípade to vedie k rastúcej inflácii. Príciny nezamestnanosti Pokial by trh práce bol trhom dokonalým, kde by pružné mzdy zabezpecovali obnovovanie rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich, velká cast tohoto problému by sa vyriešila už na trhu práce. Potom by existovala len dobrovolná nezamestnanost spôsobená tým, že cast práceschopného obyvatelstva považuje reálne mzdy za príliš nízke, za ktoré nie je ochotná pracovat. Trh práce má charakter trhu administratívneho, kde sú nepružné mzdy a dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po práci. Phillipsova krivka Na súvislosti medzi infláciou /rastom cien/ a nezamestnanostou poukázal A. W. Phillps, ktorý v publikácii " Vztah medzi nezamestnanostou a mierou zmien miezd", vydanej v roku 1958, analyzoval všeobecné vztahy medzi dopytom, ponukou a cenou tovarov a služieb s aplikáciou na trh práce. Podla neho medzi vývojom miery nezamestnanosti a zmenami nominálnych mzdových sadzieb je nelineárny vztah. Diskusie okolo tejto krivky viedli k tvrdeniu, že platí len pri potlácanej inflácii a nezamestnanosti a nemožno ju aplikovat pri chronickej inflácii. Phillipsova krivka vyjadruje vzájomný vztah medzi zmenami nominálnych miezd a mierou nezamestnanosti. Tvar krivky je daný menlivostou nominálnych miezd, ktoré sa prudko zvyšujú pri rastúcom dopyte po pracovných silách, ale nepatrne sa znižujú pri rastúcej nezamestnanosti Nezamestnanost sa znižuje, dopyt po pracovných silách sa zvyšuje opatreniami, ktoré podporujú vývoj celkového dopytu. Rastúci dopyt po pracovných silách zvyšuje nominálne mzdy a vyvoláva infláciu až pri "urcitej" miere nezamestnanosti.