Historický vývoj demokracie Grécko

  • pojem demokracia pochádza z antického Gr., pôvodne oznacoval polit. zriadenie
mestských št. - polis, najmä Atén v 6. - 4. st. p. n. l.

  • polis bol iný, než je dnešný št., líšil sa rozlohou i poctom obyv.
  • Atény - 5. st. p. n. l.
  • Solón, Kleistén, Perikles - vytv. spolocenské predpoklady, aby sa sformovala
demokracia ako št. režim

  • vláda ludu - uplatnovala sa na ludovom zhromaždení (vš. obyv. rozhodovali o
všetkom)

- zápory:

  • na ludovom zhromaždení sa mohol zúcastnit len obcan s aténskym príslušenstvom a
musel byt slobodný

  • z diania boli vylúcené ženy a otroci
  • z 300 tis. obcanov malo právo zúcastnit sa len 40 tis.
  • z vlády ludu bolo vela vyclenených, vládla len elita
  • no aj napriek záporom je aténska demokracia pre nás velký vzor: každý slobodný
Aténcan je uvedomelý obcan - vie plnit svoje obcianske povinnosti -> je schopný zastávat verejné funkcie (výber do nich bol losovaním, okrem vojenských a financných funkcií)

  • Sokrates aj Platón vystupovali proti demokracii
  • Sokrates - prílišná a neobmedzená sloboda je zlá pre spolocnost; velký problém: vš.,
kt. rozhodujú o osude spolocnosti musia byt vzdelaný

  • Platón - je to najhoršie zriadenie, kt. vyvoláva tyraniu; sloboda: zákl. pravidlo -
„každý robí to, co uzná za vhodné", a preto sa nerešpektuje povinnost; zápor: je to vláda nevzdelaného cloveka

  • Aristoteles - demokracia = zdroj polit. nestability a polit. cinov
  • klady: ludia sa vyjadrovali k problémom - verejným veciam, každú funkciu mohol
obcan zastávat iba raz

  • otázne: nemohol sa zdržat hlasovania, bud áno al. nie
Antický Rím

  • nemal jasne vykryštalizovanú demokraciu ako Atény
  • v obd. republiky - prvky demokracie v rímskej spolocnosti
  • senát - aristokrat. prvok
  • ludové zhromaždenie - obcania sa síce mohli zúcastnovat na št. moci, ale iba málokto
z nich mohol zastávat rozhodujúce verejnú funkcie

  • tribúni ludu - tiež demokrat. prvok, zastávali názory plebejcov vo vztahu k aristokracii
Stredovek

  • pocas celého stredoveku nemožno vláde ludu ani hovorit
  • je temným aj z tohto hladiska
  • clovek sa modlí a pracuje, nemá takmer žiadne práva
  • predovš. vazalské (lénske) vztahy (žiadna vláda ludu)
  • vytv. predpoklady na obmedzenie moci panovníka (absolutistickej) + boj o moc medzi
cirkvou a panovníkom Anglicko

  • Ján Bezzemok - Magna charta (13. st.)
  • obmedzenie absolutistickej moci krála
  • vznikla Rada barónov, kt.
s králom rozhodovali o dôležitých ? (dane…) Humanizmus a renesancia

  • prináša nové videnie cloveka
  • (vznik v Tal.)
  • clovek so sv. individuálnymi crtami (Boccatio - obyc. ludia s obyc. životmi)
  • clovek má právo na dôstojný život
  • Pico della Mirandola - Boh nás stvoril na svoj obraz - má nám dožicit dobro
  • nové pohlady a teórie na usporiadanie spolocnosti

- soc. ucenie:

  • T. More („Utópia" - obyvatelia žijúci na ostrove sú štastní, volia si zástupcov zo seba)
+ T. Campanella x Machiavelli (hovorí o absolutizme)

  • obaja rozvíjali princíp rovnosti - vš. ludia by mali mat dostatok práce a mali by byt
dostatocne ohodnotení

  • obd. humanizmu a renesancie prinieslo myšlienku zastupitelstva
Osvietenstvo

  • viera v cloveka a jeho rozum
  • clovek verí v neobmedzené možnosti sv. rozumu
  • J. Locke (Angl.) - 1 clovek nemôže viest vš. v št. (žiadny absolutizmus)
  • Ch. Montesquieu (Franc.) - dokoncil delbu moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu
(zákonodarná, výkonná a federatívna); Duch zákonov"

  • výrazný krok k demokracii
J. J. Rousseau - emocionálny osvietenec

  • lud je suverénny -> clovek je slobodný
  • lud je nositel vš. moci v spolocnosti
  • princíp obecnej vôle - spol. sa riadi rozhodnutiami väcšiny
  • „O spolocenskej zmluve"
  • žiadna zastupitelská demokracia - bud si lud vládne sám, al. niekto iný
  • posvätil komunizmus
Po buržoáznej revolúcii

  • -> velkých št. => budovanie zastupitelských orgánov = nepriamej demokracie.