Hinduizmus - Civilizácia povodia rieky Indus Uprostred 3. tisícrocia pred Kristom sa na brehoch Indu objavila velmi vyspelá mestská civilizácia. Pri vykopávkach vo velkých mestách tých cias - Harappe a v Mohendžo - daro sa našli sošky z pálenej hliny, predstavujúce ženy so zložitými úcesmi, zvieratá, hracky. . . Táto civilizácia, o ktorej sa vie velmi málo zanikla zaciatkom 2. tisícrocia. Védske náboženstvo Okolo roku 1200 pred Kristom sa národy, co prišli z iránskych vysocín, usadili v Pandžábe a v údolí Gangy. Vytvorila sa civilizácia, ktorú voláme védska, pretože ju poznáme z posvätných textov. Volajú sa védy. Tieto národy uctievali mnoho božstiev, ktorým prinášali rituálne obety na oltároch. Najstaršie a najdôležitejšie sú štyri védy:

  • 1. Rigvéda sa zdá byt najstaršia, opisuje védsky panteón a delí božstvá na bohov
atmosféry, neba, zeme. ,,Hosta domu milovaného Agniho ( boha ohna ) si treba uctievat každé ráno, lebo nesmrtelný je iba ten, kto sa potešuje obetami smrtelníkov."

  • 2. Mahábhárata je dlhý epos ( má 200 000 veršov ), ktorý rozpráva o bojoch medzi
kmenmi usadenými pozdlž stredného toku rieky Gangy. ,,Krajina, kde tecie Ganga, ó, velký princ, je útulok askézy, miesto zdokonalovania."

  • 3. Bhagavadgíta tvorí tiež 6. knihu Mahábháraty. Ucí, ako má clovek žit. Je
najdôležitejším dielom hinduizmu. ,,Mudrci s povzneseným duchom, co chodia z miesta na miesto, ocistujú celú zem."

  • 4. Rámajána, básen so 40 000 veršami, rozpráva o dobýjaní juhu Indie. Hrdina Ráma
je vtelením boha Višnu Upšanisády sú komentáre k nejasným védskym textom. Ich štúdium podnietilo zrod brahmanizmu ( náboženstvo knazov, brahmanov ). ,,Je to Šiva, ochranca sveta v case, Panovník vesmíru skrytý vo všetkých bytostiach. Až ked ho za takého uznáš, presekneš putá smrti." Rozdelenie na kasty Kastovníctvo sa zrodilo pri rozdelení spolocnosti vo védskom období. Kasty sú uzavreté skupiny ludí sformované podla dedicného povolania, podla rasy alebo podla miery rituálnej necistoty. Sú štyri velké kasty: knazi alebo brahmani, vládnuca vrstva ciže kšatrijovia, rolníci a remeselníci - vaišjovia a sluhovia ciže šúdrovia. Nedotknutelní sú mimo kást. Napriek osvete a vplyvu západnej kultúry kastovníctvo ešte stále v Indii pretrváva. Posvätná rec hinduizmu Posvätnou recou hinduizmu nazývame Sanskrt( znamená úplný ). Odštiepila sa z prvotného jazyka Indoeorópanov, ale pevnú formu nadobudla až na zaciatku 5. storocia pred Kristom. Vraví sa, že ju kedysi stvorili bohovia. Tomuto jazyku vdací za svoj zrod pozoruhodná a bohatá literatúra - náboženská i svetská. Dnes sa ním už prakticky nehovorí. Pre hinduistov je neodmyslitelnou castou viery poznanie posvätnej slabiky AUM. Skladá sa z troch zvukov ( A - symbolizuje Brahmu, U - Višnu, M - Šivu ) a obsahuje podstatu všetkých zvukov. Obrady a úkony V živote hinduistov majú nšetky skutky posvätný charakter, a preto veriaci musia presne vykonávat isté verejné a súkromné úkony. Najrozšírenejším obradom je modlitba puja a treba ju vykonávat najmenej dva razy denne, pri východe a západe slnka. Pri tom sa recitujú alebo spievajú texty védy a božstvu sa ponúkajú kvety a ohen. Túto modlitbu tradicne sprevádza 17 úkonov, ktoré sa striedajú podla bohov. Obrady a domáce sviatky sprevádzajú život veriaceho od pocatia po smrt, napríklad pri dávaní mena novorodencovi, pri prvom strihaní vlasov, pri uvedení do náboženského života, pri svadbe alebo pri uctievaní Šivu. Hinduistický chrám vyhlbený v skalisku je jednoliatym celkom, skutocná hora - svätyna. Skladá sa zo štyroch castí: Šikhara( veža ), Svätyna ( iba pre knazov ), Mandapa ( tam sa schádzajú veriaci ) a Vchod. Pri každom chráme je bazén na rituálne umývanie. Pri vstupe do hinduistického chrámu býva zvykom zazvonit. Týmto spôsobom možno odohnat zlých duchov, ale i vzbudit pozornost boha. Kadidlo a svetlo dômyselne zvyšujú vnímavost zmyslov, a preto sprevádzajú tie najrozlicnejšie náboženské obrady nielen v hinduistickom náboženstve. Krestania, budhisti, hinduisti a moslimovia používajú ruženec, aby sa lepšie sústredili, a to tak, že pri každom zrnku opakujú krátku modlitbu. Bohovia Medzi troch velkých hinduistických bohov zaradujeme Brahmu ( prvotný boh - stvoritel ), Šivu ( nicitel sveta ) a Višnu - uchovávatela. V hinduistickej mytológii božstvá jazdia na zvieratách, ktoré ich potom symbolizujú. Napríklad vták Garuda je jazdeckým zvieratom Višnu alebo jeho vtelení. Na obrázkoch sa casto vyskytuje Krišna, co je v podstate vtelenie Višnu ako jazdí v spolocnosti Radhu. Tento král vtákov je nepriatelom Nogovcov, božstiev Vôd. Je ,,lietajúcim slovom", symbolom posvätných textov Védy. V nestálych bojoch s démonmi si dobrí bohovia ( deva ) privolávali na pomoc Višnu, ktorý sa prevtelil do korytnacky. Na chrbát mu vyložili vrch Mandaru a s pomocou mýtického hada Vásukiho bohovia a démoni mútili mliecne more ( prvotný oceán ). Vyšiel z neho nektár nesmrtelnosti - amrita, ktorú Višna ponúkol bohom. Višna má tri hlavné avatáry ( vtelenia ): Matsija ( ryba ), Budha ( Gautama ) a Kalkí, ktorý sa má zjavit na konci sveta. Hinduistický boh Šiva a jeho manželka Párváti ( jeho tvorivá energia ) stelesnuje tvorenie a nicenie z hladiska procesu nového tvorenia. Znázornený je ako päthlavý ( co zodpovedá jeho piatim pohladom ) a ako 10 - ramenný ( co oznacuje 10 smerov priestoru ), pricom každá ruka drží jeden symbol božej moci. Tretie oko na cele znamená všemohúcnost. Bohovia majú dakedy viacero hláv ( 4 Brahmove hlavy reprezentujú horizonty ) a viacero rúk, co symbolizuje rozlicné moci. Indovia sa domnievajú, že sú prejavom jedinecnej reality, ktorú nemožno definovat. Cielom ich náboženského života je nájst si miesto v ejto najvyššej realite zvanej tiež brahmanská a oslobodit sa tak od zákona príciny a následku, ktorý vtahuje každú bytost po smrti do reinkarnácie podla toho kolko mala zásluh v predchádzajúcom živote. Sviatky a púte Hinduisti majú nespocetne vela sviatkov, tak ako bohov. Ich sviatky hýria pestrostou. Vidiet na nich tanec, hudbu, masky, sprievody s obrovskými vozmi, na ktorých sa prenášajú sochy božstiev sprevádzané slonmi a zástupom pútnikov. Velké sviatky - vyše 400 do roka - sa líšia podla krajov, božstiev a tiež podla siekt. Vo všeobecnosti sa na nich zúcastnujú nesmierne davy ludí. Medzi najdôležitejšie sviatky v Indii patrí Pongal, ktorý sa slávi na juhu Indie, kde sa v Januári oslavuje prvá úroda ryže a vzdáva sa úcta domácim zvieratám. Sviatok Šivarátrí, na pocest boha Šivu, pocas ktorého veriaci musia strávit jednu februárovú noc v sviatocnom chráme vyzdobenom zvlášt na túto príležitost. Sviatok Holí, na pocest boha Krišnu, ktorým sa ohlasuje príchod jari. Vtedy sa každí posype púdrom a postrieka sa vodou zafarbenou na cerveno, symbolizujúcou novú krv prúdiacu v žilách. Sviatky Ganešu, ktoré sú velmi populárnymi sviatkami Šivovho syna so sloniou hlavou. V Bombaji jeho sochu hádžu do mora, ako im káže zvyk. Na sviatok Duserah sa slávi pamiatka hrdinov z Rámájany. Figúru démona Rávanu nakoniec spália. V priebehu celého roka býva mnoho pútí, hinduisti sa ustavicne stahujú, len aby navštívili niektoré sväté miesto a aby boli pri slávení nejakého sviatku, alebo aby si vykonali náboženské povinnosti v slávnom chráme. Niekedy putujú proti prúdu alebo po prúde posvätných riek, inokedy zas vystupujú na horu s úmyslom získat daršan, ciže blahodarný pohlad na nejaké posvätné miesto, ba dakedy i na svätú osobnost. Brehy Gangy lemujú pútnické mestá. V Alláhábáde, kde sa stretávajú posvätné brehy Gangy a Jamuny, sa koncom januára každých dvanást rokov koná Kumba Melá: prichádzajú sa tu ocistit tisícky pútnikov.