Francúzska filozofia 18-teho stor.- Existencionalizmus Written by Skeleton USE BY YOUR OWN RISK !!! 1/?

Phileo - Sophia == Milovať múdrosť

  • hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a
javou

Základné filozofické disciplíny :

Ontológia - podstata bytia (súcna) Gnozeológia - poznateľnosť bytia Antropológia - existencia človeka

Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom:

krásno, komično, ošklivosť Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení

Francúzska filozofia 18.storočia J.D. De La Mettrie Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty líši sa v kvalite (napr. človek má viac rozumu), telo = hodinový stroj Etika: relatívnosť a menlivosť morálnych hodnôt od vzdelania závisí úroveň človeka uprednosťňuje spoločenský záujem D.Diderot Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty · redigoval veľkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied, umení a remesiel” (22 rokov) mala osvetový charakter (proti nevedomosti a predsudkom) P.H.D. von Holbach · “Náboženstvo existuje vďaka nevedomosti, je brzdou rozvoja vedy.” prezývka “osobný nepriateľ Boha” Ontológia: podstaty: voda, oheň, zem, vzduch; pohyb

  • vlastnosť hmoty, príčinou všetkych zmien
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, odmieta vrodené idey Etika: zaoberal sa prírodnými vedami - treba konať v súlade s prírodou túžba po šťastí je prirodzená, vyviera z pudu sebazáchovy úloha spoločnosti: urobiť človeka dobrým a šťastným výchova je hlavným prostriedkom charakteru človeka myšlienka zladenia osobných a spoločenských záujmov názory vládnu svetom, zákonodárci majú rozhodujúcu úlohu v dejinách C.H. Helvetius Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom pri poznávaní Etika: užitočnosť - morálne hodnotenie vzájomná tolerancia zákonodárstvo je prameňom mravnosti

Klasická nemecká filozofia · Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty · filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa verejne vydávali, boli profesori na univerzitách Friedrich Wilhelm Joseph Schelling

· člen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok:

mytológia a zjavenie Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha = neuvedomelý stav svetového ducha, z ktorého vzniká príroda a spoločnosť protiklady: zdroj všetkých zmien Ludwig Feuerbach · zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite počúval Heglove prednášky Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor, čas “Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti” - odmietol nesmrteľnosť antropologický charakter filozofie - človek je prirodzená bytosť Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojiť empirizmus s racionalizmom uznáva abstraktné myslenie Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb + láskavý prístup k ľudom kritizuje kresťanstvo a náboženstvo, chce ho

meniť osvetou:

“Nie Boh stvoril človeka, ale čľovek stvoril Boha” “Človek sa modlí, lebo má rád sám seba” Georg Wilhelm Friedrich Hegel · protestant, najvýznamnejší novoveký filozof Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je absolútna idea stupne vývoja ideí : 1. čisté myslenie (logika)

  • 2. príroda
  • 3. ľudské myslenie (filozofia
ducha)

  • 4. najvyššie formy: náboženská,
filozofická, umelecká príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey idea sa mení, vyvíja, jej činnosť sa prejavuje v myslení svet je odrazom sveta ideí aktívny princíp, chápe svet ako proces, hľadá vnútorné súvislosti

všeobecné zákony dilektiky:

1. Zákon prechodu kvantitatívnych

zmien v kvalitatívne zmeny

2. Zákon jednoty a boja protikladov

3. Zákon negácie negácie

venoval sa kategóriám: bytie, nič, kvantita, kvalita, miera, podstata, totoźnosť, rozdiel, náhoda,... kategórie vzájomne súvisia, sú v pohybe Immanuel Kant · s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke Gnozeológia: agnosticizmus Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne) antinomický charakter vecí (má ho rozum, antinómia = protirečenie) svet vecí existuje objektívne, nezávisle od ľudského vedomia k životu pristupoval ako k povinnosti Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba veriť, lebo si to žiada náš každodenný život kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania, mohli stať všeobecnými pravidlami” Teória štátu: občianska sloboda = právo jednotlivca, aby sa riadil zákonmi, ktoré schválil hlása rovnosť pred zákonom mier - ideálny stav spoločnosti Johann Gottlieb Fichte · študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja (všeľudské vedomie): empirické JA - skúsenosť zvláštne JA - príroda odmieta existenciu náhody sloboda = poznanie nevyhnutnosti Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát štát by sa mal vyvíjať izolovane od cudzích vplyvov, uchovať si čistotu národa

Poklasické obdobie (2.polovica 19.storočia) · pluralizmus vo filozofii · hľadanie zmyslu života · filozofia má spolupracovať s vedou scientistická, antropologická (Schopenhauer, Nietche)

Pozitivizmus August Comte · zakladateľ Pozitivizmu Gnozeológia: zakladateľ empirickej sociológie: poznanie prírody i spoločnosti filozofia má odmietnuť otázky, ktoré presahujú skúsenosť - nedajú sa overiť · klasifikácia vied: základ chémia (matematika, astronómia, fyzika, biológia, sociológia,...) · autor zákona Troch štádií vývoja ľudského ducha

  • 1. teologícké: nadprirodzeno
  • 2. metafyzické: abstraktné filozofické pojmy
vysvetlujúce skutočnosť

  • 3. pozitívne: ľudstvo sa sústreďuje na prísne
vedecké poznanie Empiriokriticizmus Ernest Mach · rakúsky filozof · samotné skúmanie pojmu skúsenosť našu skúsenosť tvoria zmyslové pocity · zástanca princípu ekonomického myslenia (vedecké pojmy sa neriadia odhaľovaním pravdy, ale najjednoduchším spôsobom vysvetlenia) Novopozitivizmus · objasnenie poučiek vedy, logická analýza jazyka vedy

  • filozofické problémy sú jazykové problémy
· predstaviteľia: Viedenský krúžok (Rudolf Carnap, Neurath, Frank), Ludwig Wittgenstein, · vedecký smer - problémy modernej logiky, jazyka, štruktúra vedeckého poznávania, problémy perspektívy budúcnosti, otázky prírody - ekológia · 20. roky 20. storočia - logický pozitivizmus Pragmatizmus · pragma = činnosť, filozofia činnosti · antropologický smer: človek, jeho vnútro · subjektívnoidealistický smer: “Od môjho vnútra závisí existencia sveta” · vznik USA, 70-te roky 19. Storočia - rozšírenie do Európy · princípy sformuloval Charles XXX Peirce (dielo: Ako vyjadriť naše idey) · koncom 19. storočia nadobúda ucelenú podobu v diele Williama Jamesa · vrcholí začiatkom 20. Storočia v diele Johna Deweya · prívrženci:čs.: Karel Čapek, tal.: prívrženec Papine Wiliam James · dielo Pragmatizmus · užitočnosť je základom filozofického postoja Gnozeológia - agnosticizmus - popiera poznateľnosť sveta, vláda náhody

  • celý svet objektívny, skutočnosť = skúsenosť -
empirizmus

  • teória je pravdivá, keď sa osvedčuje v praxi
Etika: náboženstvo prináša uspokojenie John Dewey · filozofia inštrumentalizmu · poznanie a myslenie umožňujú orientovanie sa vo svete · cieľ nášho života je zdokonalovanie prostredníctvom výchovy

Existencionalizmus

Nemecko - vznik v 20. rokoch 20. storočia, predstavitelia: Martin Heidegger, Karl Jaspers Nemecko porazené, neistota, nepokoj otázky zmyslu života Francúzsko - 40. roky, predstavitelia: Gabriel Honoré Marcel, Jean Paul Sartre · otázky postavenia človeka vo svete, témy strachu a smrti · existencia sa chápe ako konečná · veda nemôže dať odpoveď, nemôže byť návodom na konanie človeka · význam má len vlastné jestvovanie - silný individualizmus · hraničné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu - priblíženie vlastnej existencie · vonkajší svet neexistuje nezávisle od ľudí, je nepriateľský, vnocuje názory, morálku, vkus · “Nikto nemôže umrieť namiesto iného, každý umiera sám”

Základné pojmy :

Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody Dualizmus - duchovná a hmotná podstata Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovosť Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutočne existujú len slová Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť, necitlivosť, otupenosť Empirizmus - filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje za jediné východisko poznania Racionalizmus - filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania