Forma vlády

- najvýznam. zložka formy št., pretože vyjadruje:

a) štruktúru najvyšších orgánov št. a vztahy medzi nimi b) úcast obcanov na realizácii št. moci, teda vztah obyv. k št. moci

- formy vlády:

o monarchie o republiky o diktatúry monarchia

  • forma vlády, ciže forma št., kde na cele št. je panovník, monarcha, suverénna
osobnost s rôznym titulom (cár, cisár, knieža, vojvoda, sultán, šejk…)

  • panovník má osobné privilégiá, k moci sa dostáva dedicne, len výnimocne volbou
  • formálna hlava štátu, nie je polit. zodpovedný
  • monarchie: dedicné (uplatnuje sa nástupnícke právo), volené (v súcasnosti napr.
teokratická monarchia Vatikán, v minulosti Polsko)

- podla mocenského postavenia monarchu:

o absolutistické

  • neobmedzená vláda panovníka, kt. je nielen hlavou št., ale aj suverénnym št.
orgánom postaveným nad zákonom

  • bežné v minulosti (16. - 17. st.)
o stavovské

  • najmä v 14. a 15. st.
  • na správe št. sa spolupodielala šlachta, duchovenstvo a neskôr aj meštianstvo (napr.
Cechy, Polsko) o parlamentné

  • moc patrí parlamentu (najvyšší zastupitelský a zákonodarný orgán volený vo všeob.
volbách)

  • panovník je len reprezentacnou hlavou št. (napr. Japonsko)
o konštitucné

  • práva panovníka obmedzuje a upravuje ústava, kt. vymedzuje aj postavenie
parlamentu a vlády

  • panovník je formálnou hlavou št. (napr. Velká Británia, Švédsko, Dánsko)
o dualistické

  • zákonodarná moc sa delí medzi panovníka a parlament
  • panovník má takmer absolutistickú moc, cast legislatívnych právomocí však
prenecháva parlamentu (panovník je napr. predsedom vlády, kt. menuje a odvoláva, ale vláda je zodpovedná parlamentu)

  • nie je velmi rozšírená
  • v súcasnosti existuje v Jordánsku a v Saudskej Arábii
republika

  • forma vlády, kde na cele št. je osoba, kt. na casovo obmedzené obd. volí bud
parlament, alebo sa volí v priamych volbách; zvycajne je to prezident bez osobných privilégií al. kolektívny orgán (napr. bývalý ZSSR)

  • starovek (Grécko, Rím): bud aristokratická (volebné práva len aristokracia) al.
demokratická podoba (volebné práva vš. plnoprávni obcania)

  • stredovek: republika len zriedkavo, iba ako tzv. mestská republika
  • dnes: republikami sú 2/3 existujúcich štátov
  • podla toho, kt. z najvyšších št.

orgánov má silnejšie postavenie rozlišujeme:

o parlamentnú republiku

  • existuje tu delba práce, moci aj zodpovednosti
  • parlament je volený vo všeobecných priamych volbách a prezidenta volí parlament
  • vládu menuje prezident, schvaluje ju parlament
  • vláda je za sv. cinnost zodpovedná parlamentu, kt. jej môže vyslovit nedôveru
o prezidentskú republiku

  • prezident je súcasne na cele exekutívy
  • prezidenta nevolí parlament
  • prezident nie je zodpovedný parlamentu, má rozsiahle právomoci, môže vetovat al.
zdržat prijatie zákonov diktatúra = samovláda

  • forma vlády, kt. sústreduje polit. moc v rukách neobmedzeného vládcu al. úzkej
skup. ludí

- vyznacuje sa:

o koncentráciou moci (zákonodarnej, výkonnej aj súdnej) o vylúcením väcšiny obyv. z úcasti na polit. rozhodovaní (volby sa bud nekonajú al. sa konajú len formálne, zmanipulované volby) o zabránením diskusie a propagácie polit. názorou (cenzúrou al. monopolom na prostriedky masovej komunikácie)

  • funkcia hlavy št. sa najcastejšie obsadzuje nelegitímne, napr. štátnym prevratom
  • znakom modernej diktatúry býva totalitne presadzovaná ideológia a masové polit.
strany, kt. aparát prerastá do št. aparátu

  • v dejinách: vojenská, fašistická a diktatúra proletariátu.