Filozofia - Stredovek Phileo - Sophia == Milovat múdrost

  • hladá podstatu za kvalitatívnou rozmanitostou vecí a javou

Základné filozofické disciplíny:

Ontológia - podstata bytia (súcna) Gnozeológia - poznatelnost bytia Antropológia - existencia cloveka Estetika - estetické osvojenie si sveta clovekom: krásno, komicno, ošklivost Etika - konanie cloveka a jeho hodnotenie z morálneho hladiska Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení Filozofia obdobia Helenizmu ( 4.st. p.n.l. - 4.st. n.l. ) (heléni = gréci)  strata politickej samostatnosti (mestské štáty  súcast ríše Alexandra Macedónskeho)  strata možnosti zúcastnovat sa na správe vecí verejných  do popredia sa dostáva etika a antropológia  filozofia = umenie života, múdrost, spôsob dosiahnutia štastia Epikureizmus  ciel - štastie, radost, pokoj, vyrovnanost  poznávanie zákonov prírody  oslobodenie sa od strachu (pred smrtou, bohmi)  všetko závisí od ludskej vôle Epikuros zo Samu ontológia - atomistická filozofia + náhodné vychýlenie atómov gnozeológia - senzualizmus etika - kritérium štastia je slast, dobro = súlad s prírodou, mudrc = cnostný clovek striedmost v rozkoši  ataraxia (stav psychickej vyrovnanosti, stabilnosti) Stoicizmus Zenón z Kitia ontológia - svet = živé jednotné, dokonalé, úcelne vytvorené teleso, ktoré je rozdelené na casti, podlieha cyklickému vývoju a je obdarené pneumou (vesmírnym vedomím, ktoré je základom všetkých premien) antropológia - fatalizmus, srdce = sídlo duše, rozum = najdôležitejsia ludská zložka po smrti sa ludský rozum zlúci s rozumom sveta etika - súlad s prírodou (poznanie jej zákonov a cnost - múdrost, štastie, ovládanie túžieb a vášní), ataraxia  apatia Skepticizmus Pyrrhón z Elidy etika = otázka štastia a cesta jeho dosiahnutia, filozof = clovek usilujúci sa nájst štastie gnozeológia - 3 otázky: 1) Aké sú veci ?

2) Ako sa má clovek správat ?

3) Co získame správnym postojom k nim ?

ani rozumové ani zmyslové poznanie nás neinformuje o vlastnostiach vecí (zmysly nás neinformujú o veciach aké sú, ale aké sa nám javia)  súdy sú subjektívne  treba sa vyhýbat akýchkolvek súdov o veciach (zastavenie snahy o spoznávanie sveta  duševný pokoj) Stredoveká filozofia ( 5.st. n.l. - 15.st. n.l. ) vplyv: cirkev - majetok, pôda, politická moc, vrstva nesúca vzelanost antika - Aristotelova autorita  stagnácia vedy  antický ideál: clovek praktický, neodriekiekavý  stredoveký ideál: asketizmus  boj medzi nominalistami a realistami: podstata sporu - reálna existencia všeobecných pojmov realisti: všeobecné pojmymajú objektívnu existenciu (nezávislú na ludskom myslení) nominalisti: všeobecné pojmy sú len fikcie Patristika ( 5. st. n.l. - 8. st. n.l. )  patristi = apologetici  neskôr boli považovaní za kacírov Augustínus Aurélius teória štátu - cirkev = štát boží, vývoj dejín = boj medzi svetským a božím štátom svetský štát má len zmysel, ak nie je v rozpore s božským štátom ontológia - filozofia = má byt oporou viere, dualizmus, determinizmus clovek (telo a nesmrtelná duša) - odraz boha etika - duša - je obdarená vôlou a zameraná na najvyššie dobro cnost je rozhodujúca, najvyššia cnost - láska k bohu zlo (nedostatok dobra)  vina, hriech, trest = odnatie najvysšieho dobra Scholastika ( 9. st. n.l. - 15. st. n.l. ) Tomáš Akvínsky ontológia - objektívny idealizmus: “boh stvoril svet z nicoho podla svojej vôle a hierarchicky ho usporiadal”, látka - pasívny, forma - aktívny princíp gnozeológia - poznanie - zmyslové - základ všetkého poznania rozumové - umožnuje hlbšie pochopenie zjavením - doplna pravdu rozumu  ciel = poznat pravdu (boha) etika - hovorí o dobre a slobode sloboda = clovek môže na základe svojej vôle volit medzi viacerími dobrami “morálny clovek - je zameraný na to najvyššie dobro” (=boh) “morálne hodnotenie závisí od ciela” cnost - prostriedok na dosiahnutie najvyššieho dobra cnosti - prirodzené (rozvaha, múdrost, spravodlivost…) dané bohom (viera, láska, nádej…) viera = vrchol morálky Renesancná filozofia vznik: severné Taliansko  15. a 16. st.

  • ekonomické a kultúrne zmeny v Európe
 vzniká uzol obchodných a námorných ciest, objav kníhtlace  rýchlejšie šírenie myšlienok  obdiv antiky, štúdium latinciny, gréctiny,  rozvoj prírodných vied, vypracovanie metódy poznania na základe zmyslových skúseností  viera v cloveka a jeho schopnosti  snaha o úspech, štastie, bohatstvo  popretie stredovekého ideálu (asketizmu) Bernardo Telesio  nadväzoval na hylozoizmus Milétskej školy a Herakleitovu dialektiku = materializmus  prícina všetkých zmien : boj tepla a chladu  existenciu boha chápe deisticky (boh stvoril svet a ponechal ho vlastným zákonom)  pre poznanie prírody je potrebné experimentovanie s nou Mikuláš Kopernik  heliocentrický systém (slnko je v klude, vesmír je konecný, ideálne kruhové dráhy obehu planét) Giordano Bruno (Filip Bruno, rád dominikánov  Giordano) veda a filozofia - predmet poznania - vonkajší svet ┐ teológia - predmet poznania - viera ┴─> nemal by nastat žiadny konflikt ontológia - rovnorodost všetkých planét,všetko pozostáva z vody, ohna, zeme, vzuchu a éteru panteizmus, vesmír je nekonecný, Zem nie je vínimocná  iné svety gnozeológia - pravdivost je založená len na pozorovaní etika - pravda = najvyššia cnost, sebazdokonalovanie! “svet je dobrý a všetko vedie k dobru” Galileo Galilei  poznanie = nekonecný proces  pravda nepoznatelná  vychádzal z metódy indukcie a dedukcie  farba, zvuk, chut - subjektívne vlastnosti, vznikajúce na základe konvencie (vid Demokritos: vlastnosti: primárne - objektívne, sekundárne - subjektívne)  položil základy pre mechanistické chápanie sveta  zamienanie sociálnych zákonov za mechanické Klasická novoveká filozofia ( 16. st. n.l. - 18. st. n.l. )  nová spolocnost má záujem o vedu a filozofiu, ktorej poznatky vychádzajú zo skúsenosti a rozumu

 v gnozeológii vznikajú 2 smery:

Empirizmus  filozofické ucenie, ktoré zmyslovú skúsenost považuje za jediné východisko poznania Francis Bacon gnozeológia - úloha vedy - aktívne skúmat prírodu  zlepšenie a zdokonalenie luds. života “poznanie je sila”, 2 druhy poznatkov a) prinášajú bezprostredný úžitok b) prinášajú svetlo, poznanie zákonov zamýšla sa nad nepresnostami vedy, vyzýva k reformácii

hovorí o 4 idoloch (nepresnostiach):

a) idoly rodu - predstavy pochádzajúce od cloveka, prenos l. vlastností na prír. b) idoly jaskyne - predstavy sú podmienené prostredím výchovou c) idoly trhu - vyplývajú zo vztahov medzi ludmi a najmä zlým chápaním reci d) idoly divadla - vznikajú pri nekritickom preberaní názorov autorít vypracoval metódu indukcie ontológia - materializmus, príroda je hmota, atómy mechanický pohyb hmoty a jej kvalitatívna rozmanitost zaviedol umelú klasifikáciu pohybov teória 2-akej pravdy a) veda, b) teológia Thomas Hobbes ontológia - podstata - príroda, hmota = materializmus, obj.atribúty: len rozmer a velkost pohyb - vedlajšia, vonkajšia, náhodná vlastnost hmoty (vid. Bacon) absolutizuje mechanický pohyb (duša a telo fungujú mechanicky) teória štátu - “všetko je determinované zákonom sebazáchovy” štát - prirodzená inštitúcia, vysvetluje ho na základe dohody, zmluvy 2 ludské motívy: pud sebazáchovy, snaha o vlastný prospech clovek od prírody nemá vztah k spolocenskému životu, v štáte hladá len výhody boj všetkých proti všetkým pud sebazáchovy  vznik štátu t.j. prenos prirodzeného individuálneho práva na spolocnost ako celok 2 stupne vo vývoji spolocnosti 1) prirodzený stav (pred štátom)  prechod na 2) obciansky stav (štát)  základe dohody John Locke gnozeológia - kritika Descarta: “Nic nie je v rozume, co predtým nebolo v zmysloch” = senzualizmus, “Vedomie novorodenca je nepopísaná doska” = empirizmus; materializmus vlastnosti: prvotné - objektívne (tvrdost, rozmer, tvar, pohyb, kvantita) druhotné - subjektívne (schpnost vecí na nás pôsobit) etika - kritérium morálneho dobra a zla je verejná mienka “príroda je harmónia tela a ducha” teória štátu - preberá Hobbesove názory prirodzený stav - ludia mali vlastníctvo, ktoré však nebolo chránené zákonom George Barkley ontológia - “pocity sú jediná skutocnost, ktorú clovek vníma” = senzualizmus vnímame vždy len konkrétne veci (napr. predstava vždy konkrétneho trojuholníka) “pojmy sú len slová vytvorené na lepšie dorozumenie sa” = nominalizmus “byt znamená byt vnímaný” = empirizmus, solipsizmus David Hume ontológia - “predmetom filozofie má byt clovek”, skutocnost = tok dojmov, prícinná súvislost - je nepoznatelná = agnosticizmus

  • nie je prírodný zákon, ale zvyk,
výsledok casovej následnosti dojmov Racionalizmus  filozofické ucenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania Benedictus Spinoza (pôvodne Baruch Spinoza) ontológia - kritika Descartovho dualizmu: “Okrem prírody nic neexistuje” = materializmus ciel filozofie = sebazdokonalovanie; monizmus, panteizmus, hylozoizmus: atribúty hmoty: rozmer, myslenie, “príroda nepozná náhodu” = prísny determ. “sloboda vyplýva z poznania nevyhnutnosti” náboženstvo - etická funkcia, cloveka ani vedu nemá obmedzovat etika - clovek je súcastou prírody, správanie cloveka je ovplyvnené sebazáchovou teória štátu - preberá Hobbesove názory, najlepšia je demokracia René Descartes ontológia - dualizmus (hmotný princíp - rozmer, duchovný princíp - myslenie), hylozoizmus mechanistický pohlad na svet, clovek (boh spojil telo s dušou)  zviera, “duša sídli v hypofýze a rozlieva sa kanálikmi po tele”, filozofia prírody východisko poznania - pochybovanie o všetkom, “myslím teda som” - nemožno pochybovat o tom že myslíme gnozeológia - rozum + metódy indukcie a dedukcie  hodnoverné poznanie = rationalizmus

1) Za pravdivé považovat len to, co clovek chápe

2) Zložitý problém rozdelit na ciastkové problémy

3) Postupovat od známeho k neznámemu

4) V retazi poznania nepripustit žiadne medzeri

teória vrodených ideí (vid Lockeho kritika) Gottfried Wilhelm Leibniz ontológia - tvorca monadologického a pluralistického systému monády (=jednotky, podstata) - najmenšie, duchovné, je ich nekonecné množstvo, vecné, neznicitelné, kvalitatívne odlišné, s podstatnou vlastnostou - pohyb sú hierarchicky usporiadané: božia, ludské, zvieracie, rastlinné, neorganické-holé monády majú predstavy: temné, nejasné … božské, vedomie - iba ludské monády = hylozoizmus gnozeológia - rationalizmus, myšlienka vrodených ideí etika - najvyššia monáda - boh - snaha uskutocnit najvysšie dobro

Základné pojmy:

Monizmus - jednotnost, nedelitelnost prírody Dualizmus - duchovná a hmotná podstata Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta Hylozoizmus - viera v živost hmoty, jej myslenie, cítenie Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach Determinizmus - ucenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a prícinnej podmienenosti všetkých javov Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznatelnosti sveta a jeho javov Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spolocenských, mravných Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovost Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutocne existujú len slová Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie Apatia - chorobná nevšímavost, lahostajnost, necitlivost, otupenost.