Filozofia - Novovek Phileo - Sophia == Milovat múdrost

  • hladá podstatu za kvalitatívnou rozmanitostou vecí a javou

Základné filozofické disciplíny:

Ontológia - podstata bytia (súcna) Gnozeológia - poznatelnost bytia Antropológia - existencia cloveka Estetika - estetické osvojenie si sveta clovekom: krásno, komicno, ošklivost Etika - konanie cloveka a jeho hodnotenie z morálneho hladiska Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení Francúzska filozofia 18.storocia J.D. De La Mettrie Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnost hmoty líši sa v kvalite (napr. clovek má viac rozumu), telo = hodinový stroj Etika: relatívnost a menlivost morálnych hodnôt od vzdelania závisí úroven cloveka uprednostnuje spolocenský záujem D.Diderot Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnost hmoty  redigoval velkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied, umení a remesiel” (22 rokov) mala osvetový charakter (proti nevedomosti a predsudkom) P.H.D. von Holbach  “Náboženstvo existuje vdaka nevedomosti, je brzdou rozvoja vedy.”  prezývka “osobný nepriatel Boha” Ontológia: podstaty: voda, ohen, zem, vzduch; pohyb - vlastnost hmoty, prícinou všetkych zmien Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, odmieta vrodené idey Etika: zaoberal sa prírodnými vedami - treba konat v súlade s prírodou túžba po štastí je prirodzená, vyviera z pudu sebazáchovy úloha spolocnosti: urobit cloveka dobrým a štastným výchova je hlavným prostriedkom charakteru cloveka myšlienka zladenia osobných a spolocenských záujmov názory vládnu svetom, zákonodárci majú rozhodujúcu úlohu v dejinách

C.H.

Helvetius Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom pri poznávaní Etika: užitocnost - morálne hodnotenie vzájomná tolerancia zákonodárstvo je pramenom mravnosti Klasická nemecká filozofia  Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty  filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa verejne vydávali, boli profesori na univerzitách Friedrich Wilhelm Joseph Schelling  clen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok: mytológia a zjavenie Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha = neuvedomelý stav svetového ducha, z ktorého vzniká príroda a spolocnost protiklady: zdroj všetkých zmien Ludwig Feuerbach  zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite pocúval Heglove prednášky Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor, cas “Myšlienky o smrti a nesmrtelnosti” - odmietol nesmrtelnost antropologický charakter filozofie - clovek je prirodzená bytost Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojit empirizmus s racionalizmom uznáva abstraktné myslenie Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb + láskavý prístup k ludom

kritizuje krestanstvo a náboženstvo, chce ho menit osvetou:

“Nie Boh stvoril cloveka, ale clovek stvoril Boha” “Clovek sa modlí, lebo má rád sám seba” Georg Wilhelm Friedrich Hegel  protestant, najvýznamnejší novoveký filozof Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je absolútna idea stupne vývoja ideí : 1. cisté myslenie (logika)

  • 2. príroda
  • 3. ludské myslenie (filozofia ducha)
  • 4. najvyššie formy: náboženská, filozofická, umelecká
príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey idea sa mení, vyvíja, jej cinnost sa prejavuje v myslení  svet je odrazom sveta ideí aktívny princíp, chápe svet ako proces, hladá vnútorné súvislosti

všeobecné zákony dilektiky:

  • 1. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien v kvalitatívne zmeny

2. Zákon jednoty a boja protikladov

3. Zákon negácie negácie

venoval sa kategóriám: bytie, nic, kvantita, kvalita, miera, podstata, totoznost, rozdiel, náhoda,.. kategórie vzájomne súvisia, sú v pohybe Immanuel Kant  s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke Gnozeológia: agnosticizmus Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne) antinomický charakter vecí (má ho rozum, antinómia = protirecenie) svet vecí existuje objektívne, nezávisle od ludského vedomia k životu pristupoval ako k povinnosti Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba verit, lebo si to žiada náš každodenný život kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania, mohli stat všeobecnými pravidlami” Teória štátu: obcianska sloboda = právo jednotlivca, aby sa riadil zákonmi, ktoré schválil hlása rovnost pred zákonom mier - ideálny stav spolocnosti Johann Gottlieb Fichte  študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja (všeludské vedomie): empirické JA - skúsenost zvláštne JA - príroda odmieta existenciu náhody  sloboda = poznanie nevyhnutnosti Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát štát by sa mal vyvíjat izolovane od cudzích vplyvov, uchovat si cistotu národa Poklasické obdobie (2.polovica 19.storocia)  pluralizmus vo filozofii  hladanie zmyslu života  filozofia má spolupracovat s vedou  scientistická, antropologická (Schopenhauer, Nietche) Pozitivizmus August Comte  zakladatel Pozitivizmu Gnozeológia: zakladatel empirickej sociológie: poznanie prírody i spolocnosti  filozofia má odmietnut otázky, ktoré presahujú skúsenost - nedajú sa overit  klasifikácia vied: základ chémia (matematika, astronómia, fyzika, biológia, sociológia,...)  autor zákona Troch štádií vývoja ludského ducha

  • 1. teologícké: nadprirodzeno
2. metafyzické: abstraktné filozofické pojmy vysvetlujúce skutocnost

  • 3. pozitívne: ludstvo sa sústreduje na prísne vedecké poznanie
Empiriokriticizmus Ernest Mach  rakúsky filozof  samotné skúmanie pojmu skúsenost  našu skúsenost tvoria zmyslové pocity  zástanca princípu ekonomického myslenia (vedecké pojmy sa neriadia odhalovaním pravdy, ale najjednoduchším spôsobom vysvetlenia) Novopozitivizmus  objasnenie pouciek vedy, logická analýza jazyka vedy - filozofické problémy sú jazykové problémy  predstavitelia: Viedenský krúžok (Rudolf Carnap, Neurath, Frank), Ludwig Wittgenstein,  vedecký smer - problémy modernej logiky, jazyka, štruktúra vedeckého poznávania, problémy perspektívy budúcnosti, otázky prírody - ekológia  20. roky 20. storocia - logický pozitivizmus Pragmatizmus  pragma = cinnost, filozofia cinnosti  antropologický smer: clovek, jeho vnútro  subjektívnoidealistický smer: “Od môjho vnútra závisí existencia sveta”  vznik USA, 70-te roky 19. Storocia - rozšírenie do Európy  princípy sformuloval Charles XXX Peirce (dielo: Ako vyjadrit naše idey)  koncom 19. storocia nadobúda ucelenú podobu v diele Williama Jamesa  vrcholí zaciatkom 20. Storocia v diele Johna Deweya  prívrženci: cs.: Karel Capek, tal.: prívrženec Papine Wiliam James  dielo Pragmatizmus  užitocnost je základom filozofického postoja Gnozeológia - agnosticizmus - popiera poznatelnost sveta, vláda náhody

  • celý svet objektívny, skutocnost = skúsenost - empirizmus
  • teória je pravdivá, ked sa osvedcuje v praxi
Etika: náboženstvo prináša uspokojenie John Dewey  filozofia inštrumentalizmu  poznanie a myslenie umožnujú orientovanie sa vo svete  ciel nášho života je zdokonalovanie prostredníctvom výchovy Existencionalizmus Nemecko - vznik v 20. rokoch 20. storocia, predstavitelia: Martin Heidegger, Karl Jaspers Nemecko porazené, neistota, nepokoj  otázky zmyslu života Francúzsko - 40. roky, predstavitelia: Gabriel Honoré Marcel, Jean Paul Sartre  otázky postavenia cloveka vo svete, témy strachu a smrti  existencia sa chápe ako konecná  veda nemôže dat odpoved, nemôže byt návodom na konanie cloveka  význam má len vlastné jestvovanie - silný individualizmus  hranicné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu - priblíženie vlastnej existencie  vonkajší svet neexistuje nezávisle od ludí, je nepriatelský, vnocuje názory, morálku, vkus  “Nikto nemôže umriet namiesto iného, každý umiera sám”

Základné pojmy:

Monizmus - jednotnost, nedelitelnost prírody Dualizmus - duchovná a hmotná podstata Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta Hylozoizmus - viera v živost hmoty, jej myslenie, cítenie Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach Determinizmus - ucenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a prícinnej podmienenosti všetkých javov Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznatelnosti sveta a jeho javov Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spolocenských, mravných Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovost Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutocne existujú len slová Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie Apatia - chorobná nevšímavost, lahostajnost, necitlivost, otupenost Empirizmus - filozofické ucenie, ktoré zmyslovú skúsenost považuje za jediné východisko poznania Racionalizmus - filozofické ucenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania.