Filozofia Phileo - Sophia == Milovať múdrosť
- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a
Základné pojmy :
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody Dualizmus - duchovná a hmotná podstata Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Základné filozofické disciplíny :
Ontológia - podstata bytia (súcna) Gnozeológia - poznateľnosť bytia Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom :
krásno, komično, ošklivosť Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení Príklady filozofických škôl Novopozitivisti - logická analýza poznania vedy Existencialisti - zmysel života Fenomenologická škola - poznanie, mechanizmy poznania
Filozofia v Antike Konflikt s mytológiou (Bohom prislúchala múdrosť, ľudom len láska k nej) Grécky ideál - harmónia tela a ducha Grécka definícia múdrosti - jednať v súlade s prirodzenosťou vecí, jej prameň je v poznaní Predpoklady pre vzink matematických a astronomických poznatkov - rozvoj výroby, obchodu, poľnohospodárstva, oddelenie rem. od poľn. a kolonizácia Vznik filozofie ( vplyv Babylónie, Perzie, Egyptu, Fenície… ) Ústredné boli otázky ontologického charakteru I. 7. - 6. Milétska záp.pobrežie Malej etapa st. škola Ázie p.n.l. II. 6. Elejská juž. Pobrežie etapa st. škola Talianska p.n.l. III. 5. Klasické Atény etapa st. obdobie p.n.l. IV. 4. - 3. Helenistic vláda Alexandra etapa st. ká doba Macedónskeho p.n.l. V. 5. - 6. Rímske impérium etapa st. n.l.
Milétska škola · hylozoizmus, monizmus, živelná dialektika Táles - obchodník, matematik, astronóm, základ voda Anaximandros - Tálesov žiak,vynašiel slnečné hodiny, myšlienka evolúcie, základ apeiron Anaximenes - Anaximandrosov žiak, meteorológ, základ vzduch
Herakleitos z Efezu · podobné učenie ako Milétska škola · svet je proces prispôsobovania sa (boj protikladov == Taoizmus, Jing - Jang), jednota Logos · základ oheň oheň je najprispôsobivejší živel · patril do rodovej aristokracie
Pytagoras · ostrov Samos ostrov Krotón, založil intelektuálny spolok · veľa cestoval (vplyv iných kultúr) · náuka o správaní a stravovaní · základ číslo (najmúdrejšie je číslo) · filozofia - má morálne povznášať a zdokonaľovať človeka · harmónia - jednota spájajúca mnohosť · svet - ohnivé guľaté teleso
Elejská škola · kritika Milétskej školy, nemenná podstata skutočného bytia · zaviedla Božský princíp stojaci nad všetkými ľudmi a bohmi, najskôr stotožňovaný s jednotou sveta, neskôr však považovaný za rozumného a osobného Boha, ktorý je nad svetom a riadi ho predpoklad pre vzink dualistického myslenia Xenofanes - básnik, hlásal striedmosť v živote, kritik antropomorfizmu Parmenides - svet je hmotná guľa v ktorej niet prázdneho priestoru a teda nie je možný ani pohyb mylná predstava nezničiteľnej hmoty ako substancie meniacich sa vlastnosí Zenón - písal apórie (Aichilles a korytnačka, Letiaci šíp,…), filozofia = pohŕdanie smrťou
Atomistická filozofia · centrum filozofie a kultúry Grécko · snaha o zlúčenie predstavy nemenného bytia (Parmenides) s p. ustavičnej zmeny (Herakleitos) Leukippos - základ prázdno a atómy
Demokritos z Abdér - syn bohatého občana veľa cestoval · súčasník Sofistov, pedagóg, psychológ, matematik, fyzik, kozmológ · Atómy - večné, nedeliteľné, nemenné, pohyblivé, líšia sa kvalitou, duša je hmotná a smrteľná · hlásal determinizmus · uznáva existenciu viacerých svetov · dva stupne poznania - zmyslové (informuje pravdivo, ale nie je schopné spoznať podstatu) rozumové · etické názory: “Každý je strojcom svojho štastia” · pohoda - vnútorný stav duše · hlásal mieru - spokojnosť je spojená so striedmosťou Epikuros zo Samu - filozof helenistického obdobia · rozvinul atomistickú filozofiu o myšlienku náhodného odchýlenia atómu zo svojej dráhy · Ataraxia - stav vnútorného pokoja, vyrovnanosti
Sofisti · účasť ľudu na verejnom živote potreba vzdelávať a vychovávať obyvateľstvo · ontológia, kozmológia antopológia · platení učitelia, zväčša nie hlavným povolaním · filozofovia sa zaoberali - problematikov poznania, právom, etikou, politikou · boli dobrí v gramatike a rétorike, zaviedli relatívnosť (noriem, rozhodnutí, …) I. skupina - mladší · nadäzovali na Iónsku filozofiu Protagoras z Abdér - stúpenec Herakleita (jeho dialektiky) · napísal dielo o pravde a dielo o bohoch spálené, on vyhostený z Atén “Človek je mierou všetkých vecí”, kritérum pravdivosti je prospešnosť a užitočnosť Hippias z Elidy - zákon je dôsledkom dohovoru, konvencie, nemal by byť v rozpore s prírodou Prodikos z Key- snaha o vysvetlenie podstaty náboženstva, jeho korene hľadá vo fetišizme, prenášanie pocitu vďačnosti na nadprirodzené bytosti II. skupina - starší - Agnosticizmus a nihilizmus Gorgias z Leontín - “Nič nejestvuje, ak aj niečo jestvuje je to nepoznateľné, ak aj je to poznateľné nedá sa to vyjadriť a vysvetliť” · vzniká eristická dialektika - umenie vedenia sporu Likoforón a Alkimadas - “Všetci ľudia sú si rovní, urodzenosť je výmysel” Trasymachos - relatívnosť poznatkov, etických noriem · “Spravodlivé je to čo je prospešné silnejšiemu”
Klasické obdobie Sokrates - * Atény, syn sochára a babice Frinarety, sochár, rybár, moc sa nestaral o rodinu · dialektika - umenie vedenia sporu · filozifia prírody, matematik, politik, moralista, súčasník sofistov · neskôr vyhlasoval že skúmať prírodu je bezbožné · každý má poznávať seba samého, “Viem, že nič neviem” · racionalistická etika - človek musí žiť cnostne musí poznať cnosť, zlo pramení z nevedomosti · bol nepohodlný 3 reči na súde - proti obvineniu, po uznaní viny, po uznesení rozsudku chcel byť doživotne hostený na štátne trovy, bol odsúdený na smrť, odmietol újsť, bol popravený Platón (pôvodne Aristokles) - vzdelaný, cestoval, ovplyvnený Sokratom, Pytagorom, bol otrok
- dialektika - umenie vedenia sporu
1) pravé bytie - svet ideí - duchovný charakter:
večný, nemý, dokonalý, hierarchický charakter: idea dobra 2) hmotné bytie - hmotný svet, druhotný, obraz, tieň 1) · duša - 3 časti : rozumová (múdrost, cnosť; vládci, filozofi), vášnivá (mužnosť; vojaci), žiadostivá (stiedmosť; remeselníci) · poznanie - zmyslové (mienka), abstraktné (podstata) · idea - spomínanie duše na svet ideí · etika - cieľ: dosiahnuť štastie, priblížiť sa idei dobra · cnosť- harmónia jednotlivých častí duše · rozhodjúca cnosť- múdrosť · spravodlivosť - dodržiavať poriadok Arisoteles zo Stageiry - žiak Platóna (Platón je mi priateľom, ale väčším mi je pravda) · hmotný svet existuje, ale nie je odrazom žiadnych ideí · ideje existujú vo svete samom - tvar, farba · 4 druhy príčiny :1. Látka - materiálna
2. Forma - duchovný princíp
3. Pôsobiaca príčina
4. Vnútorná príčina
· “Každá jedinečná vec je jednota látky a formy, je nezničiteľná, skutočnou sa stáva spojením s formou (látka je pasívna, forma je aktívna) “ duchovný princíp · možnosť spojenia látky s formou spôsobuje pôsobiaca príčina · Vnútorná príčina pohyb je neoddeliteľnou súčasťou hmoty, nekonečný, vznik, zanik, prechod z jedného do druhého, rast druhy pohybov · gnozeológia - obecné nemôže byť oddelené od zvláštneho (ovocie odbanánov, hrozna, …) · základ poznania - zmyslové poznanie, na ňom je založené rozumové poznanie · hodnotenie činu záleží od cieľa, konečným cieľom je dobro, ktoré je najväčším šťastím - cnosť · cnosti - intelektuálne (múdrosť), etické (rozvaha) · názory na štát - je najlepšie usporiadaný, aby mohol človeka vychovávať a viesť ho k štastiu · základom je rodina, súkromné vlastníctvo, otroctvo · vládne len zákon, ktorý má zaručiť dobro · 3 dobré formy vlády (moc slúži celej spoločnosti) - monarchia, aristokracia, polythea · 3 zlé formy vlády - tyrania, oligarchia, krajná demokracia
· kozmologická teória - geocentrická, 4 zákl.prvky:
voda, oheň, vzduch, zem + éter · zosimetrizoval a utriedil vedecké poznanie, stredoveká filozofia z neho vychádza · “Rozjímanie o božej dokonalosti je oveľa dôležitejšie, ako skúmanie materiálneho sveta”