/p>

  • nar. sa v Nem.
  • začal študovať teológiu, ale čoskoro prešiel na filozofiu
  • po štúdiách pôsobil ako asistent Edmunda Husserla, neskôr sa stal jeho uni nástupcom
  • po nástupe nacionálneho socializmu pôsobil ako rektor na uni - no len krátko, odstúpil a utiahol sa do ústrania - jeho počiatočné sympatie k nacionálnemu socializmu sa stali diskutabilnou ?
  • po 2. SV nemohol z polit dôvodov prednášať, neskôr sa k pedagogickej a verejnej činnosti vrátil
  • najvýznam. dielo: Bytie a čas (1927) - stal sa ním slávnym a uznávaným
  • hl. diela: Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961)
  • od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, kt. má zahrnovať 80 zväzkov

  • prístup k jeho dielu sťažuje jeho osobitý jazyk - pracuje s pôvodom slov a pátra po ich pôvodných významoch (to spôs. ťažkosti najmä pri prekladoch)

Bytie a čas

  • ? bytia = zákl. ? celej fil.
  • tvrdí, že doterajšia fil sa odohrávala v „zabudnutosti bytia"
  • preto sv. fil koncepciu nazýva fundamentálnou ontológiou
  • nezaujíma ho, že súcno je; bytie je najvšeobecnejší pojem, a preto je nedefinovateľný
  • on sa pýta, čo je vlastne zmysel bytia - na to sa môžeme pýtať len prostredníctvom súcna, kt. vie o sv. bytí - takéto konečné súcno nazýva pobyt

človek

  • jediné súcno, kt. o sv. bytí vie, je človek - poznávať vlastné bytie = existovať
  • ľudské bytie je existencia, kým vš. ostatné veci iba jednoducho sú
  • iba človek je existenciálne schopný pochopiť bytie
  • svojím zmyslom svet závisí od človeka a človek sv. existenciou závisí od sveta

autentické bytie

  • človek o sebe vie, že je, a že je konečný - jeho bytie je „bytím k smrti"
  • človek má pred smrťou úzkosť, preto je jeho existencia sústavná starosť
  • človek vie, že v okamihu smrti sa ocitá sám, v opustenosti a osamelosti
  • človek prikladá existencii nesmiernu cenu (je krátka a konečná)
  • človek nikdy nie je úplne v prítomnosti, ale obzerá sa do minulosti a hľadí do budúcnosti
  • autentické bytie = starosť o existenciu

neautentické bytie

  • človek sa pred ním utieka z úzkosti pred konečnoťou
  • označuje ho neosobným, neurčitým „man"
  • „man" - existenciál, kt. ontologicky určuje ľudskú existenciu v jej „každodennom bytí", keď vlastne stráca sv. vlastné bytie, sv. autenticitu
  • v „man" ľudská existencia stráca samu seba, žije, myslí, koná, verí tak, ako sa žije, ako sa myslí, ako sa koná, ako sa verí; aj problém sv. konečnosti kladie neosobne: musí sa zomrieť

človek v autentickom bytí

  • má starosť o vlastnú existenciu, zaujíma taký postoj k svetu, kt. je výlučne existenciálny
  • sv. existenciu môže človek uchopiť al. premeškať
  • jeho vzťah ku skutočnosti je „praktický": vytvára svet s ohľadom na vlastnú existenciu
  • človek veci vôkol seba napĺňa zmyslom, vedie ho k tomu starosť o existenciu
  • starosť je pre Heideggera „matka sveta"

čas a priestor - človek ich vymedzuje z hľadiska sv. existencie

  • čas - to, čo sa rozprestiera medzi narodením a smrťou
  • priestor - to, kam umiestňujem sv. „náčinie", teda to, čím udržujem sv. existenciu
  • iba v neautentickom bytí môžeme hovoriť o čase a priestore vo fyzikálnom zmysle, t. j. vtedy, keď nám nejde o porozumenie nášho bytia, ale keď skúmame veci
  • vedecké skúmanie nemá pre existenciu „praktický" zmysel, v skut. veci nepoznáva, len na sa na en zvonku pozerá

poznanie

  • poznanie = napĺňanie zmyslom, tvorenie zmyslu
  • nie je to len pasívne prijímanie poznatkov, ale tvorivý akt
  • v skut. autentickom bytí, v starosti o existenciu nie je nepravda, kým v prepadnutosti svetu zase nie je pravda
  • „bytie v pravde" je bytím starosti o existenciu a v neunikaní do „neautenticity"

  • v neskoršom obd. sa sústredil najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prosterdia, v kt. sa nám „vyjavuje" bytie