Európska únia (seminárna práca)

Európska únia (seminárna práca)

1. Co je Európska únia?

Európska únia (EÚ) je jedinecné zoskupenie 15 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovolne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spolocných cielov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahranicnej a vnútornej politiky zvrchovaných clenských štátov. Európska únia je aj spolocenstvom hodnôt – clenské štáty sa zaviazali dodržiavat základné ludské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmus. Európska únia je tiež spolocenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú slabšie. Európska únia je spolocenstvo riadené právom – clenské štáty preniesli cast svojej národnej suverenity na EÚ. Inštitúcie EÚ vykonávajú svoje úlohy v rámci jasne stanovenej právnej štruktúry. 2. Poslanie a ciele EÚ ·Zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvatelov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti ·Podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny euro ·Stabilné a vyvážené obchodné vztahy a zarucenie volnej sútaže ·Postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi ·Ochrana práv a záujmov clenských štátov zavedením rucenia Únie ·Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky ·Rozširovanie EÚ o nových clenov, predovšetkým o štáty strednej a východnej Európy ·Pomoc rozvojovým štátom ·Zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou

3. Vznik a história EÚ

3.1. História EÚ v dátach Celkom prvý impulz dal na zjednotenie vo svojom vystúpení 19. septembra 1946 Winston Churchill, ked vyzval na založenie Spojených štátov európskych. Zaciatocný impulz pre integracné procesy v Európe mal tzv. Marshallov plán, oficiálne nazvaný Program európskej obnovy, vyhlásený v roku 1947, ktorým sa USA zaviazali poskytnút pomoc pri obnove Európskeho kontinentu, zdevastovaného 2. sv. vojnou. Pomohla to realizovat založená Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá zabezpecovala plnenie Marshallovho plánu. Poskytnutie financnej pomoci však bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby Európske štáty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Európy. Nemenej dôležitou udalostou bol vznik Severoatlantickej aliancie NATO v tom istom roku, orientovanej na spolocný postup krajín vo vojnovej oblasti.

• 9. máj 1950 sa považuje za prvý kamen zjednotenej Európy.

Francúzsky minister zahranicných vecí Robert Schuman a ekonóm Jean Monnet vypracovali plán Európskeho spolocenstva uhlia a ocele, známy ako Schumanov plán alebo plán Montánnej únie. Na základe tejto aktivity podpísalo 18. apríla 1951 šest štátov, tzv. Šestka - Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Spolková republika Nemecko a Taliansko - zmluvu o založení Európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel (ESUO). Jej cielom bolo prispievat k ekonomickému rozvoju, rastu zamestnanosti a životnej úrovne clenských štátov, racionalizácia výroby a tiež kontrola priemyselných odvetví, ktoré boli v tej dobe najvýznamnejším sektorom pre vojnové hospodárstvo.

• 25. marca 1957 tie isté štáty, ktoré založili uvedené spolocenstvo podpísali Zmluvu o

založení Európskeho spolocenstva pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spolocenstvo (EHS). Predmetom záujmu Európskeho spolocenstva pre atómovú energiu bola jadrová energetika, podpora atómového výskumu, nadnárodná kontrola zaobchádzania so štiepnymi materiálmi, mierové využívanie jadrovej energie, ako aj jadrová bezpecnost. Európske hospodárske spolocenstvo si kládlo za ciel postupné zbližovanie národných hospodárskych politík clenských štátov, ktoré by následne vytvorili spolocný trh. V roku 1967 dochádza k zlúceniu EUSO, EHS, EURATOM na ES (Európske spolocenstvo) so sídlom v Bruseli, ktorého hlavným cielom je posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti jeho clenov.

• 1. augusta 1968 bola dobudovaná colná únia, medzi šiestimi štátmi ES sa rušia všetky

dovozné tarify.

• 1. januára 1973 nastalo prvé rozšírenie ES - jej novými clenmi sa stali Dánsko, Írsko a

Velká Británia. O štyri roky neskôr - 1. januára 1981 nasleduje druhé rozšírenie ES - desiatym clenom sa stalo Grécko, najchudobnejšia clenská krajina. Tretím rozšírením ES bol vstup Španielska a Portugalska 1. januára 1986. Po páde Berlínskeho múru roku 1990 sa zaclenila do ES aj bývala NDR ako cast SRN. V decembri 1991 sa rozhodli zastupitelia vlád clenských štátov ES na zasadnutí rady v Maastrichte založit Európsku úniu. Vo februári 1992 bola v Maastrichte podpísaná Zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal dalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti, kde sa stal rovnoprávnym partnerom Rady EÚ. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana. Doposial posledné rozšírenie EÚ nastalo 1. januára 1995 vstupom Rakúska, Fínska a Švédska. Referendum v Nórsku skoncilo s negatívnym výsledkom a Nórske královstvo sa clenom EÚ nestalo. Do platnosti vstupuje Schengenská dohoda o odstránení všetkých hranicných kontrol.

• 15. júna 1997 Komisia predkladá "Agendu 2000" - návrhy na rozšírenie a reformy.

13. decembra 1997 Luxemburský summit rozhoduje o zacatí rokovania o rozšírení so 6 krajinami. 5 dalších krajín sa takisto zúcastnuje na prístupovom procese. 17. decembra 1999 sa konalo prvé zasadnutie Konventu o budúcnosti EÚ. 15. februára 2000 sa zacali prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. l. januára 2002 sa stalo Euro jedinou menou v 12 štátoch Európskej únie. 21. novembra 2002 Slovensko dostalo oficiálnu pozvánku do NATO 12. - 13. decembra 2002 Európska rada v Kodani ukoncila prístupové rokovania s kandidátmi, aj so Slovenskom. 16. apríla 2003 podpísanie prístupovej zmluvy v Aténach, co bol zaciatok ratifikacného procesu. 16.

• 17. mája sa na Slovensku konalo referendum o vstupe do EÚ. Väcšina volicov sa

vyslovila za vstup krajiny do únie. V júni 2003 Konvent o budúcnosti EÚ predložil návrh Ústavnej zmluvy o EÚ. Ocakávané udalosti: l. máj 2004 - vstup Slovenska a dalších deviatich krajín do EÚ. 3.2. Zakladajúci "otcovia" Európskej únie Konrad Adenauer Sir Winston Churchill Alcide de Gasperi Walter Hallstein Jean Monnet Robert Schuman Paul-Henri Spaak Altiero Spinelli Konrad Adenauer (1876-1967) Prvý kancelár Spolkovej republiky Nemecko, ktorý stál na cele novoutvoreného štátu v rokoch 1949 - 1963, zmenil viac ako ktokolvek iný podobu povojnovej nemeckej a európskej histórie. Adenauer - podobne ako mnohí politici jeho generácie - dospel už po prvej svetovej vojne k záveru, že trvalý mier možno dosiahnut len prostredníctvom zjednotenej Európy. Jeho skúsenosti z obdobia tretej ríše (nacisti ho odvolali z funkcie starostu Kolína) tento jeho názor potvrdili. Adenauerovi sa v období šiestich rokov (1949 - 1955) podarilo presadit dalekosiahle zahranicnopolitické ciele. Nemecko sa v rámci západnej aliancie stalo clenom Rady Európy (1951), prispelo k založeniu Európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel (1952) a vstúpilo do NATO (1955). Základom Adenauerovej zahranicnej politiky bolo zmierenie s Francúzskom. Spolu s francúzskym prezidentom Charlesom de Gaullom dosiahol v roku 1963 historický obrat: tradicní nepriatelia - Nemecko a Francúzsko podpísali Zmluvu o priatelstve, ktorá sa stala jedným z mílnikov na ceste k európskej integrácii. Sir Winston Churchill (1874-1965) Churchill, najskôr armádny dôstojník, potom vojnový reportér a napokon britský ministerský predseda (1940 - 1945 a 1951 - 1955) bol jeden z prvých, ktorí vyzvali k utvoreniu "Spojených štátov európskych". Skúsenosti z druhej svetovej vojny ho priviedli k presvedceniu, že zarucit mier môže len zjednotená Európa. Jeho cielom bolo vylúcit také európske zlá, ako sú nacionalizmus a vojna, a to raz a navždy. Svoje závery opierajúce sa o poucenia z histórie formuloval vo svojom slávnom Prejave k univerzitnej mládeži na univerzite v Zurichu v roku 1946: "Existuje liek, ktorý by za niekolko málo rokov mohol urobit Európu.. slobodnou a.. štastnou. Je ním opätovné založenie európskej rodiny alebo jej pretvorenie do takej miery, ako to budeme vediet, a poskytnutie štruktúry, pomocou ktorej bude môct žit v mieri, v bezpecnosti a slobode. Musíme vybudovat akési "Spojené štáty európske". Takto sa z hnacej sily antihitlerovskej koalície stal aktívnym bojovníkom v európskych záležitostiach. Sir Winston Churchill bol aj maliarom a spisovatelom. V roku 1953 mu udelili Nobelovu cenu za literatúru. Alcide de Gasperi (1881-1954) V rokoch 1945 - 1953 Alcide de Gasperi ako ministerský predseda a minister zahranicných vecí udal smer talianskej vnútornej a zahranicnej politike v povojnovom období. Narodil sa v regióne Trentino-Alto Adigo (Južné Tirolsko), ktorý od roku 1918 patril Rakúsku. Podobne ako iní výnimocní štátnici tých cias aktívne bojoval za európsku jednotu. Jeho skúsenosti z fašizmu a vojny - v období medzi rokmi 1926 a 1929, ešte predtým, ako našiel azyl vo Vatikáne, ho uväznili - ho viedli k presvedceniu, že len zjednotenie Európy by mohlo zabránit ich opakovaniu. Znova a znova podporoval iniciatívy smerujúce k zjednoteniu západnej Európy, podielal sa na realizácii Marshallovho plánu a na budovaní úzkych hospodárskych zväzkov s ostatnými európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. Dalej podporoval Schumanov plán, ktorý inicioval založenie Európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel, a pomohol rozvinút myšlienku na utvorenie spolocnej európskej obrannej politiky. Alcide de Gasperi sa podielal na mnohých iniciatívach, ktoré podporovali európsku integráciu. Walter Hallstein (1901-1982) Walter Hallstein bol prvým predsedom Európskej komisie v rokoch 1958 - 1969. Bol oddaným Európanom a rozhodným zástancom európskej integrácie. Podla jeho názoru najdôležitejším predpokladom úspešnej politickej integrácie v Európe je zriadenie spolocných ekonomických inštitúcií. Hallstein ako predseda Európskej komisie vyvinul úsilie o rýchlu realizáciu spolocného trhu. Jeho obrovské nadšenie a schopnost presviedcat podporili vývoj integrácie i po ukoncení jeho predsedníctva. Rýchlost unifikácie pocas takzvaného Hallsteinovho obdobia bola legendárna. Ako nemecký minister zahranicných vecí, ktorým bol v istom case, dosiahol medzinárodné uznanie prostredníctvom tzv. Hallsteinovej doktríny z 50-tych rokov, ktorá formovala nemeckú zahranicnú politiku na nadchádzajúce roky; jej jadrom bolo zaclenenie mladej demokracie do západnej Európy. Hallstein bol v istom case aj profesorom práva na univerzite v Rostocku a na univerzite vo Frankfurte. Walter Hallstein ako prvý predseda Európskej komisie podpisuje dohodu s rozvojovými krajinami. Jean Monnet (1888-1979) Francúzsky ekonomický poradca a politik Jean Monnet sa venoval problematike európskej integrácie. Jeho myšlienky sa premietli do "Schumanovho plánu", ktorý predvídal fúziu západoeurópskeho tažkého priemyslu. Monnet pochádzal z regiónu Cognac vo Francúzsku. Ked ako šestnástrocný opustil školu, cestoval po zahranicí ako díler konaku, a neskoršie pôsobil ako bankár. Pocas obidvoch svetových vojen zastával vysoké postavenie, v ktorom sa zaoberal koordináciou priemyselnej produkcie vo Francúzsku a vo Velkej Británii. Ako hlavný poradca francúzskej vlády bol hlavným iniciátorom slávnej "Schumanovej deklarácie" z 9. mája 1950, ktorá viedla k utvoreniu Európskeho spolocenstva pre uhlie a ocel a ako taká sa považuje za zrod Európskej únie. V rokoch 1952 - 1955 bol prvým prezidentom jej výkonného orgánu. Nebolo by však spravodlivé obmedzovat Monnetov vplyv len na ekonomickú oblast. Slávnou a casto citovanou sa stala jeho veta: "Zjednocujeme ludí, nie štáty." Programy na kultúrnu a vzdelávaciu výmenu pokracujú v dnešnej EÚ v tejto tradícii. Monnet spolu so Schumanom navrhol zmluvu, ktorá viedla k Európskemu spolocenstvu pre uhlie a ocel, a zvolili ho za jeho prvého prezidenta. Robert Schuman (1886-1963) Politik Robert Schuman, kvalifikovaný právnik a francúzsky minister zahranicných vecí v rokoch 1948 - 1962, sa považuje za jedného zo zakladajúcich otcov zjednotenej Európy. Pochádzal z francúzsko - nemeckého hranicného regiónu - z Alsaska, napriek tomu, alebo práve v dôsledku skúseností z nacistického Nemecka, prišiel k poznaniu, že len trvalé zmierenie s Nemeckom môže položit základ zjednotenej Európy. V roku 1940 ho deportovali do Nemecka. Po úteku o dva roky neskôr sa pripojil k francúzskemu hnutiu odporu. Po vojne sa stal ministrom zahranicných vecí. V spolupráci s Jeanom Monnetom pripravil medzinárodne uznávaný Schumanov plán, ktorý zverejnil 9. mája 1950; tento den sa považuje za zrod Európskej únie. Navrhol spolocnú kontrolu výroby uhlia a ocele, najdôležitejších surovín pre zbrojársky priemysel. Základná myšlienka spocívala v tom, že ak niekto nemá kontrolu nad výrobou uhlia a ocele, nie je schopný viest vojnu. Schuman informoval nemeckého kancelára Adenauera o pláne, ktorý v nom okamžite videl príležitost pre mierovú Európu a schválil ho. Krátko potom zareagovali aj vlády Talianska, Belgicka, Luxemburska a Holandska. Šest štátov podpísalo dohodu o Európskom spolocenstve pre uhlie a ocel v Paríži v apríli 1951. Takýmto spôsobom Európska únia zacala mierovú iniciatívu. Schuman podporoval aj utvorenie spolocnej európskej obrannej politiky a v rokoch 1958 - 1960 bol prezidentom Európskeho parlamentu. Zohral významnú úlohu pri zrode európskej jednoty. Paul-Henri Spaak (1899-1972) Európsky politik. Dlhú politickú kariéru Belgicana Paula-Henriho Spaaka možno strucne opísat takto: Vdaka tomu, že tajil svoj skutocný vek, prijali ho pocas prvej svetovej vojny do belgickej armády a v nasledujúcom období bol dva roky v Nemecku ako vojnový zajatec. V druhej svetovej vojne sa ako minister zahranicných vecí márne usiloval o zachovanie belgickej neutrality. Spolu s vládou odišiel do exilu, najskôr do Paríža a neskoršie do Londýna. Po oslobodení Belgicka Spaak vstúpil do vlády a vykonával v nej funkciu ministra zahranicných vecí, ako aj ministerského predsedu. Už pocas druhej svetovej vojny formuloval plány na spojenie krajín Beneluxu a hned po vojne pristúpil k organizovaniu európskeho zjednocovania. Podporoval Európske spolocenstvo pre uhlie a ocel a Európske obranné spolocenstvo. Pre Spaaka bolo zjednotenie krajín na základe záväzkov zakotvených v zmluve najúcinnejším prostriedkom na zabezpecenie mieru a stability. Tieto ciele presadzoval ako predseda prvého riadneho zasadania Organizácie Spojených národov (1946) a ako generálny tajomník NATO (1957 - 1961). Spaak bol vedúcou osobnostou pri príprave obsahu Rímskej zmluvy. Na takzvanej Messinskej konferencii v roku 1955 ho zúcastnené vlády ustanovili za predsedu pracovného výboru, ktorý zmluvu pripravoval. Paula-Henriho Spaaka zvolili za vedúceho skupiny expertov, ktorá mala pripravi správu o hospodárskom spolocenstve. Altiero Spinelli (1907-1986) Taliansky politik Altiero Spinelli bol jedným z "otcov" Európskej únie. Bol poprednou osobnostou, ktorá sa zúcastnila na dokoncení návrhu na Zmluvu o federálnej Európskej únii v Európskom parlamente - takzvaným Spinelliho plánom. Návrh v roku 1982 prijal prevažujúcou väcšinou Parlament a v 80. a 90. rokoch znamenal významnú inšpiráciu pre posilnenie Zmlúv o EÚ. Ako sedemnástrocný vstúpil do komunistickej strany. Tak reagoval na svoje uväznenie fašistickým režimom v období rokov 1927 a 1943. Na konferencii európskeho odporu zaciatkom roku 1944 bol jedným z iniciátorov návrhu Európskeho manifestu. Na konci vojny založil federálne Európske hnutie v Taliansku. V úlohe poradcu takých osobností, ako boli de Gasperi, Spaak a Monnet, pracoval na európskom zjednotení. Ako vzdelaný právnik posunul európsku problematiku aj na akademickú pôdu a založil Ústav pre medzinárodné záležitosti v Ríme. Ako clen Európskej komisie v rokoch 1970 - 1976 riadil oblast vnútornej politiky. Tri roky bol clenom Európskeho parlamentu za Taliansku komunistickú stranu pred svojím zvolením do Európskeho parlamentu v roku 1979. "Spinelliho plán" bol v 80. a 90. rokoch inšpiráciou na posilnenie zmlúv o EÚ.

4. Krajiny Európskej únie

Pri založení mala Európska únia 6 clenov.Ich pocet sa postupne zvyšoval na 9, 12 až dnešných 15 clenov. K 1. máju 2004 sa ocakáva rozšírenie EÚ na 25 clenov.

Clenské krajiny EÚ:

Clenom od roku 1951: Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko Clenom od roku 1973: Velká Británia, Dánsko, Írsko Clenom od roku 1981: Grécko

Clenom od roku 1986:

Španielsko, Portugalsko

Clenom od roku 1995:

Švédsko, Fínsko, Rakúsko Pristupujúce krajiny: Cyprus, Ceská republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Madarsko, Malta, Polsko, Slovinsko a Slovensko. Kandidátske krajiny: Rumunsko, Bulharsko a Turecko. 5. Orgány, inštitúcie a organizácie EÚ 5.1. Orgány EÚ Európsky parlament Európsky parlament (European Parliament) je zastupitelský orgán Európskej únie a zastupuje záujmy asi 373 milónov obyvatelov EÚ a je ich priamym sprostredkovatelom v európskych záležitostiach. Každý obcan sa vždy môže obrátit priamo na poslanca. Európsky parlament má kancelárie vo všetkých clenských krajinách, ktoré poskytujú podrobnejšie informácie o jeho cinnosti. Európsky parlament sa priamo zúcastnuje na legislatívnych procedúrach a v mnohých oblastiach prijíma rozhodnutia spolu s Radou EÚ. Má dôležité právomoci vo vztahu k rozpoctu, musí dat svoj súhlas pri podpísaní medzinárodných zmlúv a zohráva rozhodujúcu úlohu pri vymenovaní Európskej komisie (EK). Preskúmava prácu EK. Parlament nemá právomoc predkladat vlastné legislatívne návrhy, pretože právom iniciatívy disponuje iba EK. Môže ju však požiadat, aby vypracovala legislatívny návrh, ktorý pokladá za potrebný. Parlament prerokúva spolu s Radou ministrov EÚ návrh rozpoctu predložený EK a schvaluje ho. Dalšími významnými právomocami EP sú jeho kontrolné funkcie. Každých 5 rokov menuje prezidenta a clenov Európskej komisie (European Commission). Komisia predkladá EP mesacné a rocné správy o cinnosti a poslanci môžu Komisii predkladat písomné alebo ústne otázky. EP môže Komisii vyslovit nedôveru a donútit ju k rezignácii. Co sa týka Rady EÚ, predseda Rady predkladá EP program cinnosti na zaciatku svojho predsedníctva a správu o cinnosti Rady na záver. Informuje EP o vývoji zahranicnej a bezpecnostnej politiky EÚ. Ministri Rady sa zúcastnujú na plenárnych zasadaniach. Clenovia Európskeho parlamentu sú volení priamo obcanmi clenských štátov EÚ každých pät rokov pomerným zastúpením. V súcasnom štádiu rozširovania EÚ má Európsky parlament 626 clenov. Pocet zástupcov clenských krajín v Európskom parlamente závisí od velkosti krajiny. Na cele parlamentu stojí predsedníctvo parlamentu, ktoré sa skladá z predsedu a 14 podpredsedov. Sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxembursku. Pocas parlamentného roku sa konajú raz za mesiac týždnové plenárne zasadania v Štrasburgu. Parlament na rokovaniach prijíma stanoviská a rezolúcie. Predsedom Európskeho parlamentu je Pat Cox. Spravodajcom EP pre Slovensko je Jan Marinus Wiersma. Rada Európskej únie Rada Európskej únie je najvyšším právnym a rozhodovacím orgánom EÚ. Skladá sa zo zástupcov vlád 15 clenských štátov. Rada koordinuje presadzovanie záujmov a cielov EÚ medzi jednotlivými štátmi. Dalej zodpovedá rada za spolupráciu vlád clenských štátov EÚ v oblasti zahranicnej i vnútornej politiky, najmä pri právnej spolupráci v otázkach poskytovania azylu, kriminality, drogovej problematiky, boja proti terorizmu atd. Jednotliví ministri sa usilujú nájst spolocnú dohodu o návrhoch Európskej komisie v spleti rozlicných národných záujmov clenských krajín a dosiahnut kompromis prijatelný pre všetky clenské krajiny. Kompromis však nemusí byt prijatelný pre všetky clenské krajiny, preto Rada väcšinou nerozhoduje konsenzom. Rada Európskej únie prijíma legislatívu alebo právne akty EÚ vo väcšine prípadov spolocne s Európskym parlamentom. Táto inštitúcia sa casto oznacuje ako Rada ministrov. Sídlo Rady Európskej únie v Bruseli, budova Justusa Lipsiusa.

Rada EÚ vykonáva svoju cinnost na 3 úrovniach:

• na úrovni pracovných skupín (skupina odborníkov z jednotlivých štátov)
• na úrovni výboru stálych zástupcov (výbor velvyslancov)
• na úrovni rady (stretnutia ministrov jednotlivých štátov)

Rada EÚ prijíma legislatívne opatrenia štvorakého druhu:

• nariadenia so všeobecnou platnostou, ktoré sú pre adresátov záväzné. Právnu

úcinnost majú i pre clenské štáty

• direktívy (smernice) sú záväzné pre clenské štáty, ktoré však

rozhodujú o spôsobe ich realizácie samostatne

• rozhodnutia sú reakciou na konkrétne prípady
• odporúcania (memorandá) nemajú záväzný len odporúcací charakter

Predsedníctvo v Rade EÚ urcuje formu a problematiku práce rady. Hlavnou úlohou predsedajúceho štátu je organizovanie a vedenie zasadnutí rady, vypracovanie kompromisov na riešenú problematiku. Predsedníctvo v Rade EÚ sa vykonáva v presne urcenom poradí na cas 6 mesiacov (od januára do júna a od júla do decembra). Európska rada Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, urcuje však spolocné ciele európskej politiky. Na summitoch Európskej rady sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád, aby urcili smery európskej politiky. Výraz „summit EÚ“ sa casto používa, ked sa hovorí o stretnutiach Európskej rady. Na nich sa stretávajú hlavy štátov alebo vlád clenských štátov, aby urcili hlavné smery politiky Únie alebo prijali rozhodnutia o sporných otázkach. Úloha a zodpovednost Hoci Európska rada nie je inštitúciou Európskej únie, v uplynulých rokoch v nej hrala dôležitú úlohu ako stimul pokroku. Urcuje smery politiky Únie. Jej zodpovednost bola jasne vymedzená v Zmluve o Európskej únii, podla ktorej má byt stimulom a urcovat všeobecné politické smery dalšieho rozvoja Únie.V mnohých prípadoch má Európska rada vydávat politické smernice Rade Európskej únie alebo Európskej komisii, aby sa niektoré myšlienky preniesli do praxe. Európsku radu si ludia casto mýlia s Radou Európy. V skutocnosti je Rada Európy úplne odlišnou organizáciou, ktorá je plne právne nezávislá od Európskej únie. Kto zasadá v Európskej rade? Európska rada sa skladá z najvyšších politických predstavitelov všetkých clenských štátov. Zvycajne sú to šéfovia vlád, ci ich už nazývajú ministerskými predsedami, kancelármi alebo inými titulmi. Ale v krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, zúcastnuje sa na summitoch on. V praxi je to prípad Francúzska a Fínska. Preto sa o úcastníkoch hovorí ako o „hlavách štátov alebo vlád“. Clenom Európskej rady je rovnakou mierou aj prezident Európskej komisie. Clenom asistujú ministri zahranicných vecí a další clen Komisie. Na zaciatku každého summitu prezident Európskeho parlamentu predkladá názor parlamentu na záležitosti, ktoré sú predmetom rokovania. Summity Európskej rady sa konajú aspon dva razy do roka. Ako Európska rada pracuje? Európska rada sa schádza dva razy do roka, a to vždy v tej krajine, ktorá v tom case zaujíma v Rade predsedníctvo. Predsedníctvo zastáva postupne každý clenský štát na obdobie šiestich mesiacov. Mimoriadné summity sa zvolávajú k záležitostiam mimoriadnej dôležitosti. Európska rada predkladá po každom stretnutí správu Európskemu parlamentu a každorocne mu predkladá aj písomnú správu o pokroku v Únii. Európska komisia Európska komisia zaujíma v inštitucionálnej štruktúre EÚ klúcové postavenie.Komisia je nezávislou strážkynou európskej integrácie. Bola vytvorená v roku 1967 a reprezentuje záujmy EÚ a inštitucionálnej štruktúry EÚ. Je to jediný orgán, ktorý má v EÚ právo navrhovat legislatívu. Od roku 1995 sa Európska komisia skladá z 20 clenov. Úloha a

zodpovednost EK :

1.kontrolná 2.legislatívna 3.výkonná ·Navrhuje politické rozhodnutia a monitoruje ich plnenie; má výhradné právo navrhovat legislatívu EÚ a predkladat ju ostatným inštitúciám. Komisia však nemá právo rozhodovat o svojich vlastných návrhoch. Len Rada EÚ a Európsky parlament majú právo premenit takéto návrhy na skutocné zákony.Komisia však má právo prijímat sekundárnu legislatívu. ·Sleduje dodržiavanie opatrení zakotvených v zmluvách o EÚ a legislatívu prijatú inštitúciami EÚ. Komisia pri porušení európskeho práva v prípade potreby intervenuje predložením záležitosti Súdnemu dvoru. ·Je výkonným orgánom a dozerá nad implementáciou všetkých rozhodnutí a zabezpecuje, aby sa rozhodnutia EÚ preniesli do praxe. Zodpovedá napríklad za plánovanie a implementáciu spolocnej polnohospodárskej politiky, za regionálnu rozvojovú politiku, spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy a rozvojovú spoluprácu s krajinami Afriky, Karibskej oblasti a Tichomoria. Komisia tiež dozerá na výskumné a technologické rozvojové programy. ·Zodpovedá za riadenie rozpoctu EÚ – navrhuje rozpocet a kontroluje výdavky EÚ, riadi zdroje štrukturálnych fondov a bráni ich zneužívaniu. 5.2. Inštitúcie a organizácie EÚ Súdny dvor Podobne, ako každý právny systém, aj EÚ potrebuje systém právnej ochrany. Jeho efektívnost zabezpecuje nezávislé súdnictvo. V Európskej únii túto úlohu plní Súdny dvor. Súdny dvor zabezpecuje, aby sa právo Spolocenstva neinterpretovalo rozdielne v rôznych clenských krajinách, a takisto aby clenské krajiny a inštitúcie EÚ plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv. Aby Súdny dvor mohol plnit svoju úlohu, má právomoc riešit spory medzi clenskými krajinami, inštitúciami EÚ, podnikmi alebo jednotlivcami. Rozhoduje o tom, ci clenská krajina dodržala svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ci inštitúcia prekrocila svoje právomoci alebo nedodržala správne postupy. Takisto musí zabezpecit, aby národné orgány a súdy clenských krajín jednotne vykladali a aplikovali právo Spolocenstva. Súdny dvor sa skladá z 15 sudcov, ktorým pomáha 9 generálnych advokátov. Sudcovia aj generálni advokáti sú menovaní na základe spolocnej dohody vlád clenských krajín na obdobie 6 rokov, pricom je možné ich opätovné zvolenie. Každé 3 roky dochádza k ciastocnému novému obsadzovaniu mandátov. Podobne aj sudcovia volia zo svojho stredu každé tri roky predsedu Súdneho dvora. Dvor audítorov Dvor audítorov, ktorý zastupuje záujmy danovníkov EÚ, je akýmsi „financným svedomím“ Európskej únie. Dvor audítorov kontroluje, ci EÚ vynakladá zverené prostriedky cestne a hospodárne. Strážca financií EÚ Každé euro, ktoré EÚ prijala alebo vydala, Dvor audítorov starostlivo preskúma, bez ohladu na to, ci je použité na pomoc znevýhodneným regiónom Únie alebo na program EÚ na odbornú prípravu. Právomoci Dvora audítorov siahajú nielen po inštitúcie EÚ, ale aj po národné, regionálne a miestne agentúry, ktoré spravujú financie EÚ ako napr. prostriedky štruktúrneho fondu alebo subvencie EÚ. Všetky tieto agentúry sú povinné na žiadost Dvora audítorov predložit potrebné dokumenty a informácie. Dvor audítorov kontroluje, ci boli príjmy a výdavky použité zákonným spôsobom, hospodárne a na tie úcely, na ktoré boli urcené. Ak je to nevyhnutné, Dvor audítorov vykonáva kontroly priamo na mieste, teda v priestoroch inštitúcií EÚ, v clenských krajinách alebo dokonca v tretích krajinách, ktoré dostali od EÚ financnú pomoc. Ak Dvor audítorov zistí chyby a nezrovnalosti alebo má podozrenie, že došlo k podvodu, informuje o tom inštitúciu alebo orgán, ktorého sa to týka, aby tak mohol prijat protiopatrenia. Poukazuje na nedostatky v systéme alebo v procedúrach, ktoré môžu spôsobit výskyt takýchto problémov. Týmto spôsobom prispieva k co najhospodárnejšiemu vynakladaniu penazí danovníkov. Európsky dvor audítorov je úplne nezávislá inštitúcia. Má 15 clenov menovaných clenskými krajinami na obdobie 6 rokov. Aby sa aj v praxi zabezpecila úplná nezávislost, clenovia nesmú pocas výkonu svojej funkcie vykonávat žiadne iné platené ani neplatené povolanie. Dvor audítorov zamestnáva asi 400 pracovníkov. Sídli v Luxembursku. Hospodársky a sociálny výbor Clenská základna Hospodárskeho a sociálneho výboru EÚ (Economic and Social Commitee - ESC) zastupuje všetky najdôležitejšie záujmové skupiny v Európskej únii: od zamestnávatelov po odborové zväzy, od spotrebitelov po ekológov. Je poradným orgánom a má vyjadrovat svoj názor na dôležité návrhy Európskej komisie. Clenstvo: 222 clenov vymenovaných na štyri roky. Výbor regiónov Clenmi Výboru pre regióny sú predstavitelia regionálnych a miestnych orgánov EÚ.Výbor pre regióny reprezentuje v európskom legislatívnom procese záujmy miestnych a regionálnych orgánov. Pozostáva z 222 clenov, ktorí zastupujú regionálne a miestne orgány Európskej únie a sú menovaní na obdobie štyroch rokov. Clenmi sú casto zástupcovia regiónov, primátori miest a predsedovia mestských a krajinských rád. Európsky Ombudsman Každý obcan Európskej únie sa môže stažovat ombudsmanovi, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu jeho práv alebo inštitúcie a orgány únie postupovali v jeho prípade nesprávne. Inštitúcia európskeho ombudsmana ciže verejného ochrancu práv bola zriadená na základe Maastrichtskej zmluvy z roku 1992. Európsky ombudsman vyšetruje prípady nesprávnych administratívnych postupov v inštitúciách a orgánoch Európskej únie a referuje o nich. Pod jeho jurisdikciu vzhladom na svoju nestrannú jurisdikciu nepatria iba Európsky súdny dvor a Súd prvej inštancie. Ombudsman obycajne iniciuje vyšetrovanie na základe individuálnych stažností, ale zacat ho môže aj z vlastnej iniciatívy. Európska centrálna banka ECB vznikla 1. júna 1998, je jednou z najmladších centrálnych bánk a je centrálnou bankou pre 12 krajín eurozóny. Prvou základnou úlohou ktorú plnila s centrálnymi bankami clenských krajín eurozóny bolo vytvorenie Eurosystému a zavedenie novej spolocnej meny. Prvoradou úlohu ECB je zabezpecenie stability eura, predovšetkým z hladiska jeho kúpnej sily.ECB zabezpecuje stabilitu spolocnej meny v 12 krajinách s rôznou históriou, kultúrou a ekonomickým zázemím. Centrála ECB je vo Frankfurte nad Mohanom. Guvernérom ECB je Holandan Jean Claude Trichet. Európska investicná banka Európska investicná banka (EIB) v Luxembursku je jedna z najväcších financných inštitúcií na svete. Je to jeden z orgánov EÚ, ktorý podporuje prácu únie. EIB nie je obycajná banka, v ktorej si môžete otvorit úcet a vložit peniaze. Bola založená v roku 1957 ako úverová banka s úlohou podporovat hospodárske a sociálne väzby a harmonický rozvoj v EÚ.

6. Oficiálne jazyky EÚ

Podla nariadenia Rady EÚ, ktoré bolo prijaté jednomyselne, má EÚ v súcasnosti 11 oficiálnych jazykov s rovnocenným postavením: anglictinu, dáncinu, fíncinu, francúzštinu, gréctinu, holandcinu, nemcinu, portugalcinu, španielcinu, švédcinu a taliancinu. Žiadna z clenských krajín sa nechce zriect používania svojho vlastného jazyka, pretože ide o záležitost, ktorá má dôležitý symbolický význam. Každý oficiálny dokument EÚ sa prekladá do všetkých oficiálnych jazykov. Viac ako jeden z piatich zamestnancov EÚ pracuje v tlmocníckych službách. Na ministerskej úrovni sú pracovnými jazykmi anglictina, francúzština, a coraz väcšmi nemcina. Administratívny aparát Európskej komisie tvorí takmer 20 tisíc úradníkov, z coho je asi 15 percent prekladatelov a tlmocníkov. Po vstupe dalších krajín do Európskej únie sa pocet oficiálnych jazykov rozšíri aj o pocet oficiálnych jazykov novopristupujúcich krajín a zvýši sa celkovo na 20. Adekvátne tomu stúpne i potreba tlmocníkov a prekladatelov.

7. Symboly EÚ

Európsku úniu ako politickú entitu identifikujú jej symboly:

• 1. Od roku 1986 sa používa zástava Európskej únie, ktorú prijala Európska rada. Na

pozadí modrej oblohy dvanást zlatých hviezd tvorí kruh a predstavuje jednotu národov Európy. Pocet hviezd je stály - dvanástka je symbol dokonalosti a jednoty. V roku 1986 Európska rada prijala zástavu, ktorá sa stala emblémom Európskej únie.

• 2. Hymnou Európskej únie je Óda na radost z Beethovenovej Deviatej symfónie s

textom od Friedricha Schillera.

• 3. Znak je písmeno C s dvoma ciarami uprostred €, je to symbol stability. Inšpiráciou

pre to bolo Grécke písmeno EPSILON a aj prvé písmeno slova „Európa“

• 4. Dnom Európy je 9. máj. Tento den pripomína vyhlásenie Roberta Schumana z roku

1950, ktoré sa považuje za zaciatok vytvárania Európskej únie.

8. Mena Európskej únie - Euro

Klúcovým okamihom pre zavedenie spolocnej meny bol podpis Maastrichtskej zmluvy, ktorá okrem iného obsahovala kritériá, ktoré musia clenské štáty zaujímajúce sa o vstup do Európskej menovej únie splnat. Od 1. januára 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie zacali postupne zavádzat bankovky a mince novej jednotnej meny - euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa zacali postupne stahovat z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a velké obchodné spolocnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutocnujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dna výlucne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva. Aj vklady všetkých štátov sa prekonvertovali na túto novú spolocnú menu. Od 1. januára 2002 je možné vyberat eurá aj z automatov. Výmena národných mien za euro však nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo samozrejme možné vymenit aj po skoncení trvania ich platnosti, ktorú si väcšina štátov stanovila na 28. február 2002. Zavedenie spolocnej meny zjednotilo financné trhy clenských štátov EÚ a postupne sa vytvára spolocný financný trh únie. Euro bude vzhladom na dôveryhodnost rozsiahleho európskeho financného trhu stabilnejšie a odolnejšie voci špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých clenských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spolocnej meny pri obchodovaní na financných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúcenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z clenských štátov EMÚ. Zavedením spolocnej meny vznikol aj jeden z najväcších akciových trhov sveta.

Výhody eura pre podnikatelov:

• zníženie nákladov pri konvertovaní eura
• odstránenie kurzového rizika
• možnost vedenia jedného úctu pre všetkých partnerov eurozóny
• vyjadrenie cien aj v eure - jednoduché porovnanie

Výhody eura pre spotrebitelov Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny menit peniaze, a strácat tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci clenských krajín EÚ sú rýchlejšie, spolahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebitelom priniesol prechod na euro viac istoty aj co sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu. Podoba bankoviek Bankovky euro boli navrhnuté rakúskym umelcom Robertom Kalinom v celoeurópskej sútaži vypísanej všetkými európskymi centrálnymi bankami. Vítazné výtvarné návrhy boli inšpirované témou Európske obdobia a štýly. Bankovky zachytávajú architektonické štýly siedmich období európskej kultúrnej histórie – klasicizmus (5 eur), románsky štýl (10 eur), gotiku (20 eur), renesanciu (50 eur), barok a rokoko (100 eur), vek ocele a skla (200 eur) a modernú architektúru 20. storocia (500 eur). Štýly zdôraznujú tri architektonické prvky - okná, brány a mosty. Okná a brány na prednej strane bankoviek symbolizujú duch otvorenosti a spolupráce v Európskej únii. Zadná strana bankoviek zobrazuje most typický pre dané obdobie kultúrneho vývoja v Európe; mosty sú metaforou vztahov medzi národmi v Európe a ich vztahov k zvyšku

sveta. fixné konverzné hodnoty:

1 euro = 13,7603 ATS (rakúsky šiling) 1 euro = 40,3399 BEF (belgický frank) 1 euro = 1,95583 DEM (nemecká marka) 1 euro = 166,386 ESP (španielska peseta) 1 euro = 6,55957 FRF (francúzsky frank) 1 euro = 0,787564 IEP (írska libra) 1 euro = 1936,27 ITL (talianska líra) 1 euro = 40,3399 LUF (luxemburský frank) 1 euro = 2,20371 NLG (holandský gulden) 1 euro = 200,482 PTE (portugalské eskudo) 1 euro = 5,94573 FIM (fínska marka) 1 euro = 340,750 GRD (grécka drachma)

9. Slovensko a EÚ

9.1. Vztahy Slovenskej republiky a Európskej únie Vztahy SR-EÚ sú založené na Európskej dohode o pridružení, ktorá bola podpísaná 4.10.1993 a vstúpila do platnosti 1. 2. 1995. Slovensko je spolu s dalšími asociovanými krajinami zo strednej a východnej Európy zapojená do rozširovacieho procesu EÚ. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 patrí vstup do Európskej únie medzi priority slovenskej zahranicnej politiky. Vztahy Slovenska a Európskej únie majú v súcasnosti stabilnú právnu a inštitucionálnu základnu, dynamicky sa rozvíjajú v politickej, hospodárskej a dalších oblastiach. Zacali sa rozvíjat na základe vztahov, ktoré už predtým nadviazalo ešte CSFR s ES. Medzi CSFR a ES bola podpísaná aj asociacná dohoda, ktorá však nestihla vstúpit do platnosti. Prihlášku Slovenskej republiky do EÚ odovzdal predseda vlády SR Vladimír Meciar 27. júna 1995 na zasadaní Európskej rady v Cannes. Žiadost bola doplnená Memorandom vlády SR, v ktorom sa hovorilo, že strategickým cielom SR je získat plné clenstvo v EÚ okolo roku 2000. Prístupová zmluva Slovenskej republiky s EÚ bola podpísaná 16. apríla 2003 a 1. júla 2003 ju schválilo aj plénum NR SR. Slovensko podobne ako ostatné kandidátske krajiny po ukoncení rokovaní o vstupe do EÚ vyhlásilo 16. - 17. mája 2003 referendum, v ktorom mali obcania možnost vyjadrit sa priamo k otázke nášho vstupu do Európskej únie. Referendum na Slovensku sa konalo 16. a 17. mája 2003 a väcšina oprávnených volicov vyjadrila svoj súhlas so vstupom krajiny do Európskej únie. Po úspešnej ratifikácii Prístupovej zmluvy sa Slovenská republika stane od 1. mája 2004 clenom Európskej únie. 9.2. Prínosy a riziká clenstva v Európskej únii

Výhody:

Z clenstva v EÚ pre obcanov SR jednoznacne vyplýva bezpecnejší a spokojnejší život v únii, založenej na princípoch slobody, demokracie a ochrany ludských práv a slobôd. SR bude v inštitúciách EÚ zastúpená rovnoprávne s ostatnými clenskými štátmi, bude mat komisára, 14 poslancov v Európskom parlamente (EP), 7 hlasov v Rade EÚ, úradníkov v európskych inštitúciách. Všetky dôležité dokumenty budú prekladané aj do slovenciny ako jedného z oficiálnych jazykov EÚ. Každý obcan SR sa stane plnoprávnym obcanom EÚ a európske obcianstvo doplní jeho slovenské. Bude mat právo volne sa pohybovat, žit, pracovat a študovat v ktoromkolvek inom clenskom štáte, volit a byt volený v komunálnych volbách i vo volbách do EP. V krajinách, kde SR nemá konzulárne ani diplomatické zastúpenie, sa bude môct obrátit na velvyslanectvo ci konzulát iného clenského štátu. So stažnostou administratívneho charakteru sa bude môct obrátit priamo na európskeho ombudsmana. Všeobecný systém uznávania akademických a odborných kvalifikácií sa rozšíri aj na SR. Slovenské diplomy budú automaticky uznané v iných štátoch EÚ, pricom pri niektorých profesiách (napr. právnik, lekár, psychológ, ucitel) bude musiet uchádzac o prácu požiadat o overenie diplomu. Na výkon niektorých profesií však môže iný clenský štát vyžadovat aj znalost cudzieho jazyka. SR bude síce prispievat do spolocného rozpoctu EÚ, ale bude mat prístup k nástrojom financnej pomoci pre regionálny rozvoj, polnohospodárstvo a sociálnu oblast. V praxi teda bude môct získavat z rozpoctu viac prostriedkov, ako do nich bude odvádzat. Cistý zisk SR za roky 2004 – 2006 môže predstavovat spolu až 831 miliónov eúr (154 eur na každého Slováka). SR sa stane dôveryhodnou krajinou, co prispeje k prílevu investícií, k vytváraniu nových a dobre platených pracovných miest. To sa pozitívne odrazí na hospodárskom raste ekonomiky, na zvyšovaní zamestnanosti a životnej úrovne slovenských obyvatelov. Slovenské výrobky a služby sa dostanú na obrovský spolocný trh. To sa odrazí na efektívnejšom využívaní výrobných faktorov najmä v oblastiach, kde má SR komparatívne výhody. Zároven sa rozšíri ponuka kvalitných výrobkov a služieb pre bežných slovenských spotrebitelov. Dátum zavedenia eura sa urcí až spolocným rozhodnutím SR a EÚ. Pred vstupom do menovej únie bude musiet SR splnit stanovené podmienky, spolocné pre všetky krajiny eurozóny. Klúcovou bude najmä kontrola inflácie, schodku štátneho rozpoctu a úrokových mier. Prijatím eura sa znížia úrokové miery a inflácia, co sa prejaví vo zvýšenom investovaní a hospodárskom raste.

Nevýhody:

SR sa po vstupe do EÚ dobrovolne vzdá casti svojej suverenity v prospech inštitúcií ako Európska komisia, Rada Európskej únie a Európsky súdny dvor. Samotná EÚ však môže vplývat aj na život v SR len do tej miery, na akej sa dohodli clenské štáty. Všetky rozhodnutia sú teda prijímané na úrovni EÚ vtedy a tam, kde štáty nie sú v pozícii samostatne dosiahnut stanovené ciele. Štatistiky hovoria jasnou recou: dnes je iba asi 40 percent rozhodnutí prijímaných v Bruseli a 60 percent v clenských štátoch. Na plné zavedenie volného pohybu pracovníkov je medzi SR a EÚ dohodnuté prechodné obdobie, ktoré nebude dlhšie ako 7 rokov. Holandsko, Írsko, Švédsko, Dánsko a Velká Británia už oznámili, že v nich obcania SR budú môct pracovat ihned po vstupe bez akýchkolvek obmedzení a za rovnakých podmienok ako ich obcania. Zrejme všetci malí a strední podnikatelia v SR zaznamenajú nárast konkurencie. Bude teda záležat len na nich, ci dokážu obstát v konkurencnom prostredí a ci budú rozvíjat moderné technológie, zvyšovat kvalitu výrobkov, aby sa presadili. Slovenskí polnohospodári po vstupe v prvom roku získajú 25 %, resp. 50% z úrovne priamych platieb, ktoré dostávajú ich kolegovia v súcasných clenských štátoch. Vzhladom na reálne ceny za prenájom pôdy v súcasnej EÚ a v SR im aj táto výška zabezpecí konkurencieschopnost a stabilitu príjmov. Plná výška by spôsobila nadmerný príjmový efekt, znížil by sa tým ich záujem o reštrukturalizáciu, ale vyvolalo by to aj sociálne nerovnosti v SR. EÚ v tejto súvislosti ponúka polnohospodárom až o 50 % viac prostriedkov na vidiecky rozvoj ako v súcasných clenských štátoch. V prípade predloženia kvalitného projektu takto EÚ môže slovenskému polnohospodárstvu financovat napr. nákup polnohospodárskej techniky až do výšky 75-80 %. Vnútorné hranice medzi súcasnými a novými clenskými krajinami nebudú hned odstránené. Zachovanie hraníc sa vyžaduje až dovtedy, kým SR bude schopná garantovat bezpecnú budúcu vonkajšiu hranicu s EÚ a Ukrajinou, na co EÚ poskytla SR 48 miliónov eúr. Po vybudovaní efektívnej hranice už nebudú viac medzi SR a súcasnými clenskými štátmi nijaké hranice a kontroly. 9.3. Vplyv EÚ na Slovenskú republiku Zvlášt po vstupe Slovenska do Európskej únie bude musiet SR akceptovat ako riadny clen súhrn zákonov a ustanovení, ktoré boli prijaté v priebehu jednotlivých etáp integrácie a vytvárania spolocného trhu – aquis communautaire. To znamená, že SR ako nová clenská krajina prijme existujúce aj budúce práva a povinnosti spojené so systémom a inštitucionálnym rámcom EÚ, vrátane práv a povinností plynúcich z multilaterálnych a bilaterálnych dokumentov, ktoré EÚ a jej clenské krajiny podpísali.

V rámci ekonomickej integrácie SR do EÚ završime proces:

·v oblasti volného obchodu, to znamená, že úplne odstránime všetky prekážky vzájomného obchodovania a ponecháme iba vlastný prístup k obchodu s neclenskými štátmi ·v rámci colnej únie, de facto volného obchodu bude SR rešpektovat spolocnú obchodnú politiku voci neclenským krajinám na spolocnom trhu, co je de facto colná únia, bude SR akceptovat uvolnenie pohybu výrobných faktorov ·v rámci vnútorného trhu bude SR presadzovat bez akýchkolvek fyzických, technických ci danových obmedzení volný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb ·SR bude po vstupe postupne implementovat konvergencné kritériá Hospodárskej a menovej únie – spolocnej hospodárskej politiky clenských štátov s konecným cielom nahradit národnú menu – slovenskú korunu spolocnou menou – eurom. V rámci Európskej politickej spolupráce (EPS) bude základnou úlohou SR po vstupe do EÚ koordinovat svoju zahranicnú politiku so zahranicnou politikou clenských štátov. 9.4. Co prinesie vstup Slovenska do EÚ samotnej Európskej únii? Vstup Slovenska do Európskej únie bude pre úniu prínosom hned v niekolkých hlavných

rovinách:

Prvá rovina je politická: vstup krajín strednej a východnej Európy do únie bude znakom zmierenia a zjednotenia Európy rozdelenej po druhej svetovej vojne. Víziou, ktorou sa riadi rozšírenie, je Európa "celá a slobodná". Jedným z hlavných cielov pri zakladaní Európskeho spolocenstva bolo zabránit konfliktom alebo dokonca vojne prostredníctvom ekonomickej a politickej integrácie. Rozšírenie tohto priestoru stability, slobody a mieru aj na zvyšok Európy je nepochybne významnou hodnotou nielen pre kandidátske krajiny, ale aj pre súcasných clenov EÚ. Dalšia rovina je ekonomická. Aj ked sú ekonomiky kandidátskych krajím ovela menšie ako ekonomika EÚ a prínos z rozšírenia v hospodárskej oblasti budú mat preto najmä kandidátske krajiny, aj Európskej únii prinesie ich vstup urcitý dodatocný hospodársky rast, ktorý sa podla odhadov expertov približuje zhruba 1% dodatocného rastu HDP rocne. Faktory, ktoré podporia hospodársky rast v Európe, súvisia s prílevom novej, vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá zacína starnúcej EÚ chýbat, a so zvýšením domáceho dopytu v EÚ v dôsledku zvýšenia poctu obyvatelstva. V rovine bezpecnosti bude znamenat rozšírenie Európskej únie zvýšenie efektivity v boji proti organizovanému zlocinu, lepšiu kontrolu a reguláciu prílevu imigrantov a žiadatelov o azyl z tretích krajín, zlepšenie ochrany životného prostredia a potravinovej bezpecnosti harmonizáciou požadovaných štandardov. Rozšírenie posunie hranice EÚ smerom na východ, cím sa výrazne zväcší rozloha a EÚ získa novú geografickú rôznorodost. Turisti z EÚ iste ocenia krásu Tatier alebo liecivost slovenských kúpelov. Poslednou rovinou, avšak nie menej dôležitou, v ktorej bude vstup kandidátskych krajín prínosom Európskej únii, je rovina kultúrna. Prvý raz v histórii sa EÚ rozširuje aj o slovanské štáty, ktorých kultúrne dedicstvo bude uprostred súcasných kultúr EÚ úplne novým prvkom. Rozmanitost a bohatost kultúr kandidátskych krajín obohatí spektrum kultúr súcasnej EÚ o nové myšlienky a nové hodnoty. Kultúrna diverzita prispeje k dalšiemu duchovnému rozvoju Európy a k pokroku vo vede a kultúre.