Etnicita a rasa
ETNICITA
Pojem etnicita oznacuje kultúrne praktiky a názory urcitej skupiny ludí, ktoré ju odlišujú od ostatných. Existuje množstvo charakteristík, ktorými sa etnické skupiny môžu vzájomne odlišovat. Najcastejšie však ide o jazyk, dejiny pôvod, náboženstvo, štýl obliekania. Zdalo by sa úplne zbytocné zdôraznovat, že etnické rozdiely sú vždy naucené, dokial si však nespomenieme, ako casto boli niektoré etnické skupiny považované za ,,predurcené k vládnutiu”, alebo naopak za neinteligentné, lenivé a podobne. Mnohé spolocnosti v súcasnom svete sú pluralitné: vyskytuje sa v nich niekolko etnických skupín, ktoré spolocne vytvárajú jeden politický a ekonomický celok, ale pritom sú vzájomne oddelené. Etnické rozdiely sú len zriedka ,,neutrálne”. Velakrát sú spojené s výraznou majetkovou a mocenskou nerovnostou medzi jednotlivými skupinami.
MENŠINY
V sociológii sa casto používa pojem menšina alebo menšinové etnikum, ktoré nie je založené len na císlach. Menšín sa v statickom zmysle nachádza mnoho, napr. všetci ryšaví alebo osoby s hmotnostou nad 100 kg; nie sú to však menšiny v sociologickom zmysle. Za tie považujeme len skupiny, ktorých príslušníci sú v nevýhode oproti clenom väcšinovej populácie a majú urcitý pocit skupinovej solidarity. Príslušníci menšiny sa sami casto považujú za vyclenených. Obvykle sú do urcitej miery fyzicky a sociálne izolovaní od spolocnosti ako celku. Len zriedka dochádza ku svadbám s príslušníkom väcšiny alebo iných menšín. Príslušníci menšiny aktívne presadzujú endogamiu.
POJEM RASA A BIOLÓGIA
Medzi ludmi existujú zretelné fyzické odlišnosti a niektoré z nich majú dedicnú povahu. Urcité rozdiely sa však stávajú zdrojom diskriminácie a predsudkov, zatial co iné nie, a prícina tohoto javu nemá nic spolocné s biológiou. Tzv. rasovú odlišnost je preto treba chápat ako tie prejavy fyzickej varialibity, ktoré si príslušníci danej komunity alebo spolocnosti vyberajú za etnicky významné. V tomto zmysle bývajú rozdiely vo farbe pleti významné a farba vlasov nie. Rasizmus sa dá definovat ako predsudok založený na sociálne významných fyzických rozdieloch. Rasista je clovek, ktorý je presvedcený, že niektorý jedinci sú v dôsledku takto definovaných rasových rozdieloch nadradení alebo menejcenní.
PREDSUDKY A DISKRIMINÁCIA
Predsudky sú názory alebo postoje jednej skupiny voci druhej, zatial co diskriminácia spocíva v skutocnom jednaní s druhými. Predsudky sú predstavy o jedincovi alebo skupine založené len na informáciách, ktoré niekto niekde zacul. Ich typickou crtou je odolnost voci zmene názoru, nové informácie predsudkom neotrasú. Kto má voci niekomu predsudky, nie je ochotný vypocut si toho niekoho. Okrem negatívnych predsudkov máme aj pozitívne predsudky. A to o tých skupinách, s ktorými sa stotožnujeme. Za diskrimináciu považujeme stav, kedy sú ludom upierané práva a príležitosti, ktorými disponujú druhí. Prícinou diskriminácie bývajú casto práve predsudky.
PSYCHOLOGICKÉ VÝKLADY
Existujú dva psychologické pohlady. Jeden využíva pri analýze predsudkov pojem stereotypné uvažovanie. Podla druhého existuje urcitý typ osobnosti, ktorý je náchylný k predsudkom voci menšinám. Predsudky sa uplatnujú na základe stereotypov v uvažovaní. Beloch môže mat urcitý názor na cernochov, ktorý vychádza z niekolkých presvedcení a všetky nové poznatky a informácie potom interpretuje vo svetle tohto predsudku. Stereotypné predstavy môžu byt neškodné, pokial je ich emotívny náboj neutrálny a pokial sa nedotýkajú záujmov jedinca. Stereotypy sa casto úzko spoja s psychologickým prenosom, pri ktorom sa pocity nepriatelstva alebo hnevu obracajú proti niecomu, co nie je ich skutocným pôvodcom. Ludia prenášajú svoj hnev na obetné baránky. Obvyklými obetnými baránkami bývajú skupiny, ktoré sa výrazne odlišujú a majú pomerne malú moc, sú lahkým tercom. Známa americká štúdia vedená Theodorom Adornom v 40. rokoch diagnostikovala typ oznacený ako autoritatívna osobnost. Takýto ludia sú netolerantní voci odlišným názorom v zmysle náboženskom i sexuálnom. Andormo a spol. hladali vysvetlenie tohto javu v spôsobe výchovy. Podla nich sú to ludia, ktorým rodicia nedokázali priamo prejavit lásku, boli neprístupní a kládli dôraz na kázen. PRECO DOŠLO K RASIZMU? Jedna z prícin bola skutocnost, že v európskej kultúre má hlboké korene protiklad ciernej a bielej. Biela bola spojená s cistotou a nevinnostou, cierna so zlom. Tieto symbolické významy ovplyvnili prvé reakcie na cernochov. Utvrdzovali v Európanoch pocit, že Africania sú úplne odlišní ludia, naviac šlo o pohanov. Druhým faktorom bolo rozšírenie pojmu rasa. Za otca ,,moderného rasizmu” býva oznacovaný Joseph Arthur de Gobineau. Jeho myšlienky sa stretli v rôznych kruhoch s rôznymi ohlasmi. Podla Gobineau sú na svete tri rasy: biela, cierna a žltá. Biela je obdarená vyššou inteligenciou, mravnostou a vôlou. Najmenej schopnou rasou sú cernosi. Myšlienky Gobineaua ovplyvnili i Adolfa Hitlera, ktorý ich zaradil do nacistickej ideológie. Tretia prícina spocíva vo vykoristovatelskej povahe vztahov, ktorú Európania vnútili mimoeurópskym národom. Obchod s otrokmi by nikdy nebol existoval, keby Európania nepovažovali cernochov za príslušníkov ,,nižšej” rasy, ktorí ani nie sú ludmi.