Empirizmus a racionalizmus -nový kapitalistický výrobný spôsob -buržoázia sa mení na samostatnú triedu – opozícia proti feudálnej triede -buržoázie v Holansku, Anglicku – podmienky pre rozvoj vedy i F -revolúcia aj v spolocenskom poriadku i duchovnom živote -vo F: ucenci sa zaoberali aktuálnymi problémami – skúmanie prírody poznávanie a odhalovanie hmotného sveta – nie poznanie pre poznanie , ale poznanie pre praktické využitie -klúcovou disciplínou – teória poznania -ideálom poznania – matematika – vdaka nej vzniká nový F a metafyzický pohlad na svet – celý vesmír od atómov po planéty tvorí uzavretý mechanický systém, nemenný, pohyb urcujú zákony klasickej mechaniky -nové metódy – dedukcia – indukcia/empirická metóda/

-dve línie vývoja F:

1 .racionalizmus – filozofický prístup, ktorý vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie cloveka. Clovek je schopný postihnút celú skutocnost /prárodu, spolocnost, i seba samého/ predstavitelmi – Descartes, Spinoza, Leibniz

  • 2. empirizmus – filoz. Prístup, ktorý považuje pocitovanie a zmyslovú skúsenost za
najpodstatnejšie východisko poznatkov o skutocnosti. Zmyslová skúsenost – základ všetkého poznania. Predstavitelia – Bacon, Locke, Berkeley, Hume

EMPIRIZMUS

Francis BACON – zakladatel novovekého empirizmu, praotec anglického materializmu a modernej experimentálnej vedy. -celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Anglicka -zažil vzostupy i pády – po obvinení z úplatkárstva bol odsúdený na strátu všetkých úradov , penažný trest a krátke väzenie /3 dni/ -pri jednom z experimentov , ked zistoval konzervacné úcinky snehu na mäso prechladol a onedlho zomrel -dielo – Velké obnovenie vied -Bacon sa orientoval hlavne na skúmanie prírody a správnej metódy bádania -Za najsprávnejšiu považoval metodu – indukciu skúmanie od jednotlivého ku všeobecnému /od jednotlivého faktu- vnímaného zmyslami- ku všeobecnému/ -Nie je to len opisovanie zmyslových dát, ale je to pozorovanie a porovnávanie a experimentovanie

Chápanie idolov:

-Meradlom pravdivosti výsledkov je skúsenost, ale len za urcitých predpokladov

  • Z procesu poznania treba vylúcit falošné predsudky, ilúzie, omyly. Ktoré nazval –
idoly -idoly –sú prekážky, ktoré bránia rozumu prístup k pravde

-4 druhy idolov – omylov:

idoly kmena – prekážky spôsobené príslušnostou cloveka k ludskému rodu idoly jaskyne – sú omyly cloveka nadobudnuté výchovou, vzdelaním a záujmami idoly trhu – vznikajú zo vzájomného dorozumievania sa medzi ludmi idoly divadla - spocívajú v nekritickom preberaní názorov autorit ,/nie sú vrodené / -dielo – Nová Atlantída – je utopistický ideál spravodlivej spolocnosti, kde sa majú racionálne využívat vedecké poznatky a technické vymoženosti -veda môže pomáhat pri rozširovaní produkcie výroby – a tým zvyšovat blahobyt obcanov -Nová Atlantída je obraz hospodársky rozkvitnutej spolocnosti, v ktorej je život organizovaný Šalamunovým domom /predobraz akademii vied/ -Hoci projekt Velkého obnovenia vied Bacon nedokoncil, jeho význam je v tom, že zdôvodnil potrebu novej metódy a chápania vedy John LOCKE - predstavitel anglickej F, zaoberal sa teóriou poznania -hlavné diela – Rozprava o ludskom rozume, Dve rozpravy o vláde -hladal odpovede na otázky – odkial ludia získavajú svoje myšlienky a predstavy a ci sa môžeme spolahnút na to, co vnímame zmyslami -študoval otázky teórie štátu a práva -bol presvedcený, že všetky poznatky získavame zmyslovou skúsenostou – ludské vedomie je nepopísaná tabula – tabula rasa, na ktorú píše poznatky až naša skúsenost -skúsenost – vnútorná – získaná reflexiou vonkajšia – skúsenost získaná zmyslamy -vnímanie a myslenie – hlavná téma teorie poznania – zmyslové vnímanie vonkajšieho sveta je najdôležitejšie, lebo je pôvodcom celého vedenia – týmto vytvoril princíp materialistického senzualizmu – v rozume nie je nic, co by predtým nebolo v zmysloch -obsah vnemu – idea

-vztah ideí a vonk. Sveta rieši v ucení o dvoch kvalitách :

primárne – velkost, tvar, pevnost sekundárne – farba, svetlo, vôna, chut, zvuk Vypracoval ucenie o štát. moci a práve – je to najvýznamnejšia teória prirodzeného práva 17.st. -štát vzniká tam, kde sa ludia vzdajú prirodzeného práva na sebaobranu, práva potrestat násilníkov a prepožicajú toto právo spolocnosti -št. moc nemôže byt svojvolná, jej úlohou je vydávat zákony, chránit obcana, trestat tých, co právo porušujú -št. moc rozdelil : zákonodarná výkonná federatívna-vyhlasenie vojny -bol deista – uznával Boha ako prvoprícinu, ale nespájal ju s konkrétnym náboženstvom George BERKELEY – diela: Rozprava o novej teórii videnia, O základoch ludského poznania, Tri dialógy medzi Hilasom a Filonom -cielom jeho filoz. Cinnosti bolo vyvrátit materializmus ako zdroj ateizmu -pojem hmoty pokladal za prázdnu abstrakciu, ktorú nemožno vnímat, preto neexistuje, -zmyslami vnímame iba jednotlive -poprel existenciu hmoty – podla neho existuje iba obsah našej skúsenosti – to, comu hovoríme veci al. telesá sú v skutocnosti len komplex našich pocitov Solipcizmus – existujem iba ja, nic iné objektívne neexistuje Berkeley si uvedomil ten problém a tak uznal „univerzálneho Vnímatels“ – Boha, ktorí vníma veci aj vtedy, ak ich práve my nevnímame David HUME – diela: Úvahy o ludskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Polirické rozpravy, Dejiny Anglicka -završil obdobie empirizmu -pozornost venoval skôr na poznanie duševného sveta ako fyzického

-obsah vedomia rozdelil na:

a/ dojmy – impresie – ktoré získavame zmyslami b/ idey - - predstavy – ako napodobeniny nášich dojmov a vznikajú kel´d sa rozpamätávame na nejaký zmyslový dojem -zdrojom poznania je s k ú s e n o s t -dospel k agnocistizmu – tvrdenie, že svet nie je poznatelný / lebo existenciu vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázat ani vyvrátit -bol skeptik – vyhlásil, že nemožno nic poznat, ani seba samého ani svet