Drogy v histórii ludstva V histórii boli clovek a droga vždy úzko spätý a preto som sa zameral priblížit túto tému trocha viac. V prvom rade si musíme vysvetlit, co to vlastne droga je. Na túto otázku existuje vela odpovedí, ale povieme si len tri. Prvé dve sú vybrané zo slovníka cudzích slov a tretie je definícia Svetovej zdravotníckej organizácie.
- 1. usušená, upravená i neupravená surovina rastlinného alebo živocíšneho pôvodu,
slúžiaca na výrobu lieciv alebo technicky dôležitých látok
- 2. omamný prostriedok
- 3. každá substancia, ktorá po vpravení do živého organizmu môže zmenit jednu alebo
viacero jeho funkcií. Pri užívaní drogy vzniká tkz. drogová závislost, ktorú charakterizuje podla troch bodov:
- 1. silné nutkanie pokracovat v užívaní drogy a snaha bezpodmienecne si zabezpecit
prísun dalšej dávky
- 2. tendencia zvyšovat dávky alebo skracovat interval užívania alebo obidvoje súcastne
- 3. vznik fyzickej alebo psychickej závislosti
- fyzická závislost - definuje sa bud v súvislosti s poškodením zdravia alebo ako
alternatíva psychickej závislosti
- psychická závislost - stav, ked úcinok drogy uspokojuje urcitú psychickú potrebu
cloveka, naplna ho pôžitkom alebo iným želaným pocitom, pricom vzniká unho potreba dalej užívat drogu Dejiny drog sú neobycajne dlhé a pestré. Spájajú sa s pociatkom ludstva, aj ked prvé zmienky o užívaní drog máme až z približne roku 60 000 p.n.l. Ludia však pravdepodobne objavili drogy už ovela skôr, pretože clovek si urcite všimol úcinok niektorých rastlín na psychiku a zacal ich vedome exploatovat už niekde na zaciatku svojho vzniku. My sa o týchto ludských nerestiach dozvedáme z troch druhov
pramenov a to sú:
a) archeologické pramene - sošky, rytiny, kresby, keramika, nástroje používané pri príprave drogy a iné b) pôvodné písomnosti - v dobách, ked už staroveké civilizácie poznali rôzne písma a zanechali dostatocný pocet zápiskov c) záznamy pozorovatelov - novodobé etnografické pozorovania, denníky a kroniky starovekých cestovatelov a pozorovatelov Ako prvú som si položil otázku, ako sa clovek dostal k drogám, kto ho prinútil ich brat. V terajšej dobe, ale aj dobe minulej clovek sa ucí a spoznáva veci okolo seba, prispôsobuje sa hlavne sociálnemu prostrediu okolo seba. Napríklad taký mladý indián Kecua nemá racionálny dôvod odmietat listy koky, ked celé jeho okolie uctieva túto posvätnú rastlinu. Ale v dávnej minulosti sa clovek dostal k drogám a psychotropným rastlinám postupným skúmaním, pretože ako sa clovek vyvíjal, skúmal prostredie okolo seba, skúšal rôzne rastliny a ich úcinky na cloveka. Týmto pádom sa dostal aj k psychotropným látkam, ktoré spociatku asi nezneužíval, používal ich na liecenie a až postupom casu sa ludská márnotratná povaha preukázala a zacala tieto rastliny využívat aj inak ako na liecitelské úcely. Už neandertálec (približne okolo roku 60 000) pravdepodobne poznal úcinky rastlín, ktoré zmiernovali bolest, uspokojili jeho psychické potreby, priviedli ho k pocitu dobrej pohody, štastia - jednoducho k navodeniu pozitívneho efektu. Mladí paleotickí lovci pravdepodobne tvorili svoje jaskynné kresby pod vplyvom muchotrávky - pri tomto tvrdení vychádzame z rôznych zdeformovaných ženských tvarov na týchto kresbách. Ludia sa vtedy pravdepodobne snažili prekonat strach z úcinkov neznámych rastlín a postupne zistovali, kde sú hranice bezpecnej konzumácie a ktorá rastlina prináša so sebou najmenšie riziko. Seriózne dôkazy tejto hypotézy sa našli v pri archeologickom výskume jaskynných lokalít v povodí rieky Rio Pecos v americkom Texase a severovýchodnom Mexiku. V suchom polopúštnom prostredí sa tam uchovalo mnoho rastlinných zvyškov v identifikovatelnom stave. Našli sa tu stopy po pestovaných plodoch bôbov, tráv a semien, ktoré majú psychotropné úcinky. Po skúmaní vzišlo najavo, že psychotropné látky sú zo staršieho obdobia a postupne ich nahrádzajú menej toxické rastliny. Ak chceme uvažovat o postavení drog v živote paleotických lovcov alebo neolitických rolníkov, musíme si pomôct súcastnými etnografickými poznatkami. Dnešné zaostalé národy síce presne neodrážajú vtedajšie spolocenské usporiadanie, ale niektoré spolocné javy sa dajú nájst. Napríklad každý kmen vyclenil zo svojho stredu jedného predstavitela duchovného života - šamana, medicinmana, bruja, kúzelníka, curandera - ktorý si prisvojil schopnost komunikovat s duchmi a tlmocil skupine ich odkazy a želania. Spojenie sa zvycajne nadväzovalo vo zvláštnom psychickom stave - tranze, ktorý si šaman casto podnecoval drogami. Tranz si mohol šaman podnecovat rôznym sebatríznením, rituálnym tancom až do úplného vycerpania alebo rôznymi cvikmi (jogíni), ale nie vždy sa šamanom podarilo takýmto prirodzeným stavom dostat do tranzu, co znižovalo šamanovu autoritu a azda preto šamani odhalili ríšu rastlín, ktoré ovplyvnovali vedomie a uvolnovali svet fantázie a preludov. Drogy úcinkovali spolahlivo a na rozdiel od úmorného tanca aj rýchlo a bezpracne. Na každom kontinente sa objavujú rozlicné psychotropné látky, co však skôr spocíva v etnografickom ako botanickom základe. Pri kolonizácii Ameriky Európania spoznali - objavili u indiánov mnoho dovtedy neznámych drog. Najmenej drog objavených na kontinentoch bolo na území Austrálie, aj ked ani tu nie sú úplne bez nich. Dalo by sa povedat, že každý kmen mal svoju zaužívanú drogu, akú to záviselo na geografických podmienkach a znalostiach toho urcitého kmena. V staroveku sa stavali grandiózne stavebné diela, velké chrámy, pyramídy, zavlažovacie systémy, co si vyžadovalo koordinovanú prácu velkého poctu ludí a je nepravdepodobné, že by dokázali usmernovat prácu stovák intoxikovaných. Panovníci si vydržiavali velké pocty služobníctva, vojska a museli zabránit tomu aby sa vojaci navzájom zabíjali, co vyžadovalo mat istotu, že ich priania a príkazy budú správne plnené - tým pádom bolo obmedzené užívanie drog, ktoré znižovali koncentráciu. Individuálne zneužívanie drog sa obmedzilo na urcitú tolerovanú mieru a nahradilo sa úcelovým používaním, ktoré kontrolovali vyclenené skupiny ludí prostredníctvom zákonov. Miera obmedzenia konzumu jednotlivých drog sa líšila v závislosti od nebezpecenstva alebo prospechu, ktoré príslušná droga prinášala spolocenstvu. Vlastnosti niektorých dovolovali, aby ich ludia využívali bez výraznejšieho obmedzenia (napr. alkohol, ktorý poznali takmer všetky civilizácie). Niektoré drogy sa vtedy stali božstvami, napr. sóma u Árijcov, koka u Inkov, peyotl v Strednej Amerike. Hašiš našiel uplatnenie v niektorých gréckych veštiarniach, marihuana sa stala afrodiziakom, ópium úcinným liekom. V histórii Ríma a Grécka, t.j. antiky, sa môžeme stretnút hlavne s alkoholom, však víno bolo lahodným nápojom a bolo všade. Homér vo svojich veršoch dalej spomína akési tajomné bylinky, ktoré môžu mat psychotropné úcinky. Príkladom sú známe eposy Ilias a Odysea, kde carodejnica Kirké ponúkla Odyseovi carovný nápoj a on po nom stratil súdnost a ostal v erotickom opojení celý rok. A jeho druhovia dokonca stratili ludskú podobu, co mohlo byt následkom po užití psychotropných látok a následných
halucináciách. Dalšie príklad bude priamo citát z eposu:
"Do vína v kráteri, z ktorého pili, naliala štavu
- tíšila bolest i hnev a dávala zabudnút na zlo,
Ten, kto preglgol štavu, ked bola zmiešaná s vínom, nemusel za celý den ni slzu vyronit z ocí, ani ak by mu zomreli vlastná matka a otec, ani ak by mu vlastného brata, ci malého syna vraždili bronzovým mecom a sám by sa pozeral na to" Homéros: Odysseia, 4. spev, 220 - 226 Medzi vedcami koluje názor, že pridaná štava do nápoja bolo podla opísaných vlastností ópium. V celej gréckej mytológii sa môžeme stretnút s rôznymi druhmi drog, rôznych vlastností a zloženia. Na miestach, kde dakedy dávno stáli veštiarne dnes vedci a archeológovia nachádzajú zvyšky hašišu, ktoré miestny knazi pravdepodobne používali na navodenie posvätného spánku a zlepšenie antického potenciálu, ako aj profesionálnej povesti veštiarne. Podrobnosti antického postupu zostali neobjasnené, ale viaceré indície nasvedcujú, že knazi povzniesli na veštenie na takmer vedecky prepracovanú úroven. Dalšími príkladmi by mohli byt výroky Rétora Demokritosa, ktorý pokladal nápoj z vína, konopy a mandragory za prícinu morálnej skazy svojich spoluobcanov, pretože vyvolával snové stavy a halucinácie. Dioscorides vo svojom diele "De Materia Medica" uvádzal dokonca dávkovanie rôznych drog. Úsilie objavovat psychotropné rastliny neobišlo ani staroveký Egypt, kde však etnobotanici narážali na dve prekážky. Po prvé - suché egyptské podnebie je mimoriadne priaznivé na uchovanie rastlinných a biologických zvyškov a archeológovia objavili velké množstvo identifikovatelných rastlín, ale ani jednu psychotropnú bylinu. Po druhé - zo starého Egypta sa zachovala záplava papyrusov, nápisov na budovách, chrámoch, stenách hrobiek, pocetné medicínske ucebnice, ale zo žiadneho textu nevyplýva, že by "Synovia Ciernej zeme" zneužívali drogy. Poznáme len niektoré náznaky využitia niektorých drog, ale aj tu sa názory jednotlivých vedcov líšia. Napríklad v jednej medicínskej knihe je vyše 900 receptov a medzi nimi aj návod na utíšenie kriku detí pomocou maku, t.j. ópia. Medzi Inkami bola rastlina koka dokonca posvätná, aj ked zoznam drog, ktoré používali a poznali je ovela väcší, pocnúc alkoholom a konciac halucinogénni. Koka bola všadeprítomná, bola nepostrádatelná v kultúrnom i sakrálnom živote. Bola posvätná i zneužívaná, platidlo ludu i platidlo bohom. Do života Juhoamericanov zasahovala tisícrocia, no v Inkskej ríši dosiahla vrchol. Kecuovia verili, že posvätná Mama Cuca (Matka koka), je dar Manco Capaca (Syna Slnka), svojim ludom. Jej podlhovasté listy boli emblémom vládcu - Inku, ktorý zosobnoval Slnko na zemi. Kecuovia pristupovali k vykonaniu obety v Chráme Slnka v Cuzcu jedine s kokou v ústach. Okrem týchto obradov sa koka využívala v cisto praktických a racionálnych odvetviach, lekári ju prikladali na rany a tlmili bolest, zahánali nou únavu pri behu v riedkom vysokohorskom vzduchu. Koku žuvali aj vojaci, aby vydržali dlhé vojenské výboje. V Mexiku boli drogy používané hlavne na zajatcoch, ktorých obetovávali bohom. Zajatci omámený drogou sa poslušne dali obetovat, nekladúc pri tom skoro žiadny odpor, dokonca to pod vplyvom drogy - poväcšinou durmanu, považovali za poctu. Starý Aztékovia boli taktiež vášniví bojovníci a na dlhých pochodoch a výbojoch sa dopovali peyotlom. V Indii uctievali Árijci sómu, trblietavá rastlina, ktorú básnici prirovnávajú k slnecným lúcom i samotnému Slnku, ohnu, považovali sómu za pilier nebies, pupok sveta, blesk, hrom. Sóma symbolizuje plodnost a prosperitu, je pánom ci panou sily, zdravia, potravy. Sóma je nesmrtelná a prináša nesmrtelnost, volá sa "Nicitel útocníkov". Básnici opisovali úcinok drogy nadšenými slovami. Pod vplyvom tejto drogy sa dostávali do extázy, vstupovali do sveta nesmrtelnosti, upadali do bezvedomia. Prežili záchvaty hektického opojenia a nepochopitelných emócií. Psychotropný efekt sa prejavoval eufóriou, nekonecným sebavedomím, pocitom sily a duševnej pohody. Po botanickej stránke ostala sóma záhadou, vedci len sa len domnievajú ako táto rastlina vyzerala. Podla niektorých záchytných bodov jej opis vyzerá asi takto: nemala listy, vetvy ani konáre, korene, kvety ale iba stopku ci "hlavu", alebo plod cervenej farby. Farba vylisovanej štavy pripomínala zlato a aktívna droga sa vylucovala mocom, lebo po jej vypití sa dostavovali príznaky opojenia. Najcastejším kandidátom na sómu bol alkohol, lenže ten Védy nielen poznali ale dokonca odlišovali od sómy - "Sóma je pravda, rozkvet a svetlo, alkohol je lož, bieda a tma". Dalšími drogami spomínanými v Indii bolo samozrejme konope a hašiš. Tieto dve boli údajne už od prvého tisícrocia p.n.l. úcinnými liekmi. O Cíne sa dlho tradovalo, že to bola dokonalá ríša a preto v nej ludia nemohli klesnút k niecomu takému ako sú drogy. Preto sa tvrdilo, že Cínania síce psychotropné látky poznali ale vraj ich vládnuca vrstva držala v tajnosti, aby pred nimi uchránila národ. Toto ale tvrdil historický romantizmus, realita však bola iná. Najstaršie dôkazy týkajúce sa drog sa datujú do obdobia asi 4200 p.n.l. Vtedajšie kusy oblecenia sa totiž vyrábali z konope, ci ju Cínania zneužívali známe nie je, ale máme dôkaz, že ju poznali. V neskorších knihách sa uvádzajú už aj poznatky hovoriace o psychotvornosti tejto látky. V jednej knihe ju opisujú takto: "Konopa má ostrú chut, je jedovatá a používa sa pri tažkých chorobách a ochoreniach. Cistí krv a znižuje teplotu, zastavuje hnacku a pomáha znášat reumatizmus, uvolnuje hnis. Ak sa používa nadmerne, vyvoláva halucinácie a vrávoravú chôdzu". Velmi oblúbené boli v Cíne aj huby a alkohol. Ak sa zamyslíme nad výberom psychotropných látok v Cíne, musíme priznat, že sa velmi neodlišuje od výberu v iných civilizáciách. V stredoveku boli drogy vytlacené na okraj spolocenského záujmu, ale toxikomani existovali aj v tých casoch, aj ked ich bytie bolo neisté, kedže proklamovaná tolerancia voci blížnemu sa rýchle koncila pri podozrení na "pakty s diablom". V Islame napríklad hašiš narušoval štátnu stabilitu, prosperitu a v niektorých obdobiach dokonca i existenciu tých-ktorých štátov. Mocenské štruktúry obidvoch velkých náboženstiev sa usilovali vedome i nevedome, viac i menej úspešne zatlacit drogy do takých hraníc, spoza ktorých by neohrozovali spolocnost. Obdobie rýchlej mocenskej expanzie islamu sa skoncilo rovnako bleskovo, ako sa zacalo. Jednotná ríša sa rozpadla na súperiace kalifáty, sultanáty a emiráty. Pôvodne chudobní kocovníci objavili slasti pohodlného života a rafinovane ich pestovali. Jedným z príjemných pôžitkov sa stalo fajcenie konope a hašiša. Drogy sa úspešne presadzovali oproti alkoholu, ktorý prorok Mohamed veriacim výslovne zakázal a urcil prísne tresty za porušenie zákazu. V tomto období prekvitala arabská medicína a vtedajší lekári už v tých casoch varovali pred drogovou závislostou. Lekár Al Badrí povedal: ".... tí ktorí užívajú hašiš sa ho sami nemôžu vzdat". Vtedajší panovníci sa snažili zakázat užívanie drog, pretože vojaci tažko odolávali odporcom z vonku. Konope sa vtedy hovorilo "hashichat-oul-fouquar'a&qu ot;, (v preklade tráva bedárov). Tí ju užívali aby zabudli na nedostatok potravy. Boháci zase nachádzali v hašiši rozptýlenie a zvýraznenie slasti nudy. Napokon si drogy podmanili aj panovnícky dvor. Tisíce ludí sa oddávali blaženým, ale prázdnym snom a postupne upadala cinorodost obyvatelstva. Hašiš na dlhé stárocia negatívne ovplyvnil spolocnost v takmer celej sfére arabského vplyvu. Ešte aj v novovekej Otomanskej ríši sa prejavil jeho deštruujúci úcinok a následkom chybnej politiky voci tabaku vláda sama zhoršila situáciu. Zákaz fajcenia tabaku zaciatkom 17. storocia viedol k dalšiemu posilneniu konopy. Ludia sa oddávali príjemným snom, ale zároven sa objavil aj amotivacný syndróm - nechut pracovat, tvorit. Pod dojmom masového rozšírenia konope v arabských krajinách niektorí odborníci tvrdili, že droga utlmila vojenskú rozpínavost islamu, ktorý v 8.-9. storocí hrozil pohltit Európu. V tejto rozprave nesmiem zabudnút na Vikingov. Niektorí z týchto krvilacných bojovníkov dostávali záchvaty bojového amoku - berserku. Nazývame ich preto aj berserkovia. Takýto clovek - berserk zacínal triaškou, drkotaním zubov, pocitom chladu v koncatinách a konecným zbrutálnením a výbuchom zúrivosti. Formulácia tamojších zákonov (berserkovia - rušivý moment spolocnosti, boli stavaní mimo zákona kvôli ich brutálnosti - ak sa niekto bude robit berserkom, bude potrestaný trojrocným vyhnanstvom) nasvedcovala tomu, že bojovníci sa dostávali do takýchto stavov sami, prispením nejakej bližšej neurcenej látky alebo praktiky a tento stav sa po case spontánne koncil. V 18. storocí prevládal názor, že tieto stavy boli vyvolané rastlinou z celade lulkovitých. Pozdnejšie vedci podozrievali posvätnú muchotrávku, ktorú Severania poznali už tisícrocia. Svedcia o tom rytiny v Škandinávii z praveku. S históriou stredovekých drog sa spája sa úzko spája lov na carodejnice a bosorky. Drogy však nemožno pripisovat k všetkým carodejníckym procesom, skôr naopak, drogy stáli na pokraji pozornosti vtedajšej justície. Vtedajší mocný však všetky kúzla prisudzovali drogám, aj ked v skutocnosti však šlo cisto o teologický ci mocenský boj. Novovek sa datuje od objavenia Ameriky, t.j. roku 1492, ale v mojom rozprávaní dám prednost staršiemu datovaniu. S exploatáciou zámorských teritórií sa totiž objavuje nová dimenzia drog - tie sa stávajú nástrojom ekonomického nátlaku a výhodným obchodným artiklom. S kolonizáciou prišli mimoriadne velké zisky, a tie priniesli orientáciu na psychotropné látky. V Cíne uspelo ópium, v Južnej Amerike Španieli šikovne manipulovali s kokou, na celom svete sa presadil destilovaný alkohol, Starý svet prepadol tabaku. Za drogy i hladní ludia boli ochotný dat aj posledné peniaze. Stretnutie dvoch svetou prinieslo vymienanie darov oboch svetov, medzi ktorými boli samozrejme aj drogy. Európania prevzali tabak, Juhoamericania dostali od Európanov alkohol. Zrazili sa dva svety, ale lepšie psychicky pripravený bol Starý svet. Dobyvatelia sa vtedy dostávali do kontaktu s novými drogami pri obetných slávnostiach. Rozvášnení indiáni vtedy vo svetle ohnov zvíjali pod pyramídami v nekonecných tancoch. Rozvášnení muži v extáze obetovali svoju krv alebo sa dokonca navzájom zabíjali. Staromexicania poznali desiatky drog a hojne ich požívali. Profesor José Luis Díaz z Mexickej univerzity po výskume v roku 1979 narátal 81 rastlín s jasným alebo možným psychotropným úcinkom. Drogy mali byt zámienkou "prevýchovy" Indiánov, aj ked hlavnou zámienkou bola kolonizácia a zavedenie krestanstva. Drogy však boli jednou z prekážkou pri šírení katolicizmu, dôkazom správnosti starej viery. Drogy napokon neboli neprijatelné iba z náboženského hladiska, ich používanie narúšalo aj zákony, vyvolávali násilie, hranicilo s travicstvom. Vo velkých mestách a populacných centrách sa feudálnej i cirkevnej špicke sa podarilo potlacit dokonca i spomienku na drogy. Koncom 19. storocia dosiahlo fajcenie ópia v Cíne taký rozsah, že pre väcšinu Európanov sa krajina stala synonymom tejto drogy. A predsa to nebola pravda. Pestovanie maku sa v Ríši stredu udomácnilo až v 19. storocí. Fajcenie sa síce objavilo už o storocia skôr, ale ku skutocnému zakoreneniu zlozvyku dopomohlo niekolko prehratých vojen. Až tieto porážky spôsobili, že cínska ústredná moc kapitulovala a útrpne prihliadala na šírenie tejto drogy. Táto droga spôsobovala dokonca vojny medzi ópiovými gangmi Cíny a Velkej Británie. Obchody s týmito drogami totiž už vtedy predstavovali velké peniaze a bohatstvo. Drogy nás sprevádzajú od nepamäti a súcastné znalosti nás smutne ubezpecujú, že sa ich neželaného tiena len tak lahko nezbavíme. Drogy sú velmi lahko prístupné, no o ich presadení medzi ludmi nerozhoduje prístupnost drogy ale urcitá spolocenská situácia, pripravenost spolocnosti prijat alebo odmietnut ju. Dôležitá je schopnost civilizácie vybrat si pozitívne alebo negatívne vlastnosti drog. Sú to lieky ale aj jedy. Poskytujú neopakovatelné nebeské opojenie ale aj kruté vytriezvenie. Drogy poznali takmer všetky súcastné ale aj predošlé národy. Niektoré národy drogy využívali vo svoj prospech, ale castejšie dochádzalo k pohromám zaprícineným práve drogami.
Postoj k drogám môžeme rozdelit na:
- 1. volná konzumácia
- 2. úcelová konzumácia
- 3. ilegálna konzumácia
Obdobie volnej konzumácie prevládalo asi v praveku (dodnes ho možno pozorovat na niektorých prírodných národoch). Jeho hlavnou crtou je asi to, že ludia rozhodujú, ci drogu budú brat alebo nie. Mohli ich prímat bez toho aby prestupovali nejaký zákon alebo zvyk. Jednoducho robia to, co patrí k životu. Obdobie úcelovej konzumácie pravdepodobne zacalo s delbou práce a procesom špecializácie. V prostredí, kde jeden clovek závisí od druhého, nesmie byt táto väzba porušená neovplyvnitelnými faktormi. A drogy so sebou niesli necakané reakcie toxikomanov. Psychotropné látky poškodzujú duševné i fyzické zdravie cloveka a teda i celej spolocnosti. Obdobie ilegálnej konzumácie sa zaiste zacína rozvíjat súcastne s úcelovou. Tam, kde sú zákony, sú aj ludia, ktorí ich porušujú. Jednotlivci zacínali konzumovat alebo rozširovat drogy zo súkromných dôvodov, ktoré obvykle neboli totožné so záujmami celku. Drogy sa premenili z posvätného ci aspon váženého princípu na kontraband. O tom, ktorý spôsob konzumácie prevláda, rozhoduje väcšina. Regulácia konzumu drog už v staroveku predstavovala pre administrátorov tažký problém. Stále narastajúca komplexnost spolocnosti sa spája so stále nižšou toleranciou odchýlok od duševnej i právnej normy. V našom prostredí velkých miest i vyspelej technológie drogy jednoznacne vedú k protispolocenskej a nerozumnej cinnosti. Odmietame ich a usilujeme sa ich zatlacit do úzadia. A tu sa stretávame s urcitým paradoxom. Niektoré drogy sme ochotný tolerovat, ako napríklad alkohol a tabak, v Oriente je to hašiš, ale iné nie. Ale preco nie. Darí sa nám aj tie tolerované skutocne udržat v urcitých hraniciach? Možno vôbec urcit túto hranicu tolerancie? Znášala nejaká civilizácia v minulosti drogy bez škôd? Nie je dobrá znášanlivost drogy iba odrazom prísnej sebaobrany spolocnosti? Alebo je užívanie drogy dôkaz zlyhania tej urcitej kultúry. Potencionálny toxikoman je v každom z nás a je len na nás, aká bude naša civilizácia.
_____________ _________
Zdroje: