Diplomacia - Charakteristika

Úvod:

V antickom Grécku sa oficiálne posolstvá a dokumenty, ktoré si vladári navzájom vymienali prostredníctvom osobitných poslov, vyhotovovali vo forme dvoch zložených voskových došticiek nazývaných diploma. Názov prevzali i starí Rimania a stal sa napokon oznacením oficiálneho dokumentu, vystaveného hlavou štátu. Dokument bol nielen posolstvom, ale zároven dokladom zarucujúcim nositelovi urcité privilégiá a práva. Inšpirovaní antikou sme pojem diplomacia, diplomat zacali používat na oznacenie predmetnej cinnosti a jej nositelov v priebehu 18. storocia. V Anglicku sa toto oznacenie po prvý raz použilo v roku 1645. Prvú zbierku oficiálnych dokumentov a zmlúv pod názvom Codex Juris Gentium Diplomaticus publikoval Leibnitz v roku 1693.

Definícia:

Co je diplomacia? Existuje viac definícií a charakteristík, ktoré sú však skôr reflexiou mnohoznacnosti pojmu a cinností s ním súvisiacich než jednoznacnou a exktnou definíciou pojmu samotného. Oxfordský výkladový slovník ponúka niekolko variantov výkladu slova.

Diplomacia je:

  • Spravovanie medzinárodných vztahov rokovaním.
  • Metóda, pomocou ktorej tieto vztahy spravujú a usporadúvajú velvyslanci a poverení
zástupcovia.

  • Remeslo alebo umenie diplomatov.
  • Šikovnost alebo spôsoby pri vedení medzinárodných kontaktov a rokovaní.
Dalšia definícia hovorí, že diplomacia je uplatnenie inteligencie a taktu pri udržiavaní oficiálnych vztahov medzi vládami suverénnych štátov, alebo zjednodušene, udržiavanie záujmov medzi štátmi mierovými prostriedkami. Diplomacia je umenie presadzovat vlastné záujmy prijatelným spôsobom. Diplomacia je najlepší prostriedok vynájdený civilizáciou na zabránenie tomu, aby boli medzinárodné vztahy ovládané iba silou. Dalšiu definíciu diplomacie mal na svojej šálke od kávy napísaný dokonca Warren Christopher, bývalý americký minister zahranicných vecí USA : "Diplomacy is the art of sending someone to the hell in such a way that he enjoys the trip." Vo volnom preklade: "Diplomacia je umenie poslat niekoho do pekla tak, že sa na ten výlet zacne tešit." Možno však jednoznacne konštatovat, že diplomacia je civilizacný výdobytok. Asi najvýstižnejšia je nasledujúca charakteristika: Diplomacia je oficiálna cinnost usmernená na uskutocnovanie cielov a úloh zahranicnej politiky štátu, vykonávaná na to poverenými orgánmi, najmä hlavou štátu alebo vlády, ministerstvom zahranicných vecí a diplomatickými zástupcami. Takto chápaná definícia je príkladom v praxi castého stierania hraníc medzi poslaním a cinnostou profesionálnych štátnych úradníkov - diplomatov a cinnostou oficiálnych politických predstavitelov štátu. Ak je vo všeobecnosti hlavným poslaním diplomacie systematické a úspešné presadzovanie cielov a zámerov zahranicnej politiky štátu, pri naplnovaní jeho národnoštátnych záujmov, nevyhnutnou podmienkou úspešnosti diplomacie je minimálna, všeobecne prijatelná miera konzistentnosti medzi cielmi zahranicnej politiky, z nich vyplývajúcimi praktickými krokmi prezentovanými oficiálnymi predstavitelmi štátu a nadväznou cinnostou diplomatov - pracovníkov diplomatickej služby. Súhrn zahranicných politík jednotlivých štátov, ich vzájomné pôsobenie a interakcie vytvárajú medzinárodnú politiku. Jej charakter, prejavy a formy sú súcastou historického procesu vývoja spolocnosti a podliehajú dobovým zmenám. Vývojové trendy v minulom storocí, a najmä v jeho druhej polovici smerujú ku globalizácii medzinárodnej politiky. Tradicné formy vytvárania sfér vplyvov jednotlivých velmocí zacínajú coraz viac nahradzovat formujúce sa regionálne a integracné zoskupenia. Ich vnútorná súdržnost je podmienená vyvažovaním individuálnych záujmov v prostredí multilaterálnych vztahov, s trendmi k vytváraniu rovnováhy medzi prirodzenou snahou po dominancii velkých, a rovnako prirodzeným úsilím malých takúto snahu obmedzovat. V dynamicky sa formujúcom prostredí medzinárodnej politiky konca 20. storocia získava aj diplomacia nové dimenzie. Vznik univerzálnych medzinárodných organizácií, akými sú napr. OSN, ale aj mnohé regionálne a nadregionálne integracné zoskupenia (RE, EÚ, OBSE, NATO, ASEAN, MERCOSUR, NAFTA, OECD), ponúka aj malým štátom nové možnosti presadzovat sa na medzinárodnej politickej scéne.

Verejná diplomacia:

V modernej obcianskej spolocnosti vyspelých krajín, smerujúcich k uplatnovaniu modelu otvorenej spolocnosti, získava na význame verejná diplomacia. Tento pojem zahrna uvedomelú cinnost v prospech záujmov štátu alebo medzinárodného spolocenstva, ktorú vykonávajú významné osobnosti, predstavitelia verejného, spolocenského, kultúrneho, športového ci vedeckého života, prípadne bývalí význacní predstavitelia politického života ako súcast dobrovolných obcianskych aktivít.

Právne prostredie diplomacie:

Právny priestor, v ktorom sa diplomacia pohybuje, vytvára medzinárodné právo, ktoré sa podla oblasti rozdeluje na medzinárodné právo verejné a medzinárodné právo súkromné. Medzinárodné právo verejné tvorí súbor právnych noriem upravujúcich vztahy medzi suverénnymi štátmi navzájom, vzájomné vztahy medzi medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, t. j. organizáciami, ktorých clenmi sú suverénne štáty, ako aj vztahy medzi týmito organizáciami a ich jednotlivými clenmi. K medzinárodnému verejnému právu patria aj právne normy upravujúce pravidlá dohadovania medzinárodných zmlúv, spôsoby vedenia diplomatických rokovaní a v neposlednom rade aj právne postavenie diplomatov ako predstavitelov suverénnych štátov, ich práva a povinnosti, výsady a imunity, spôsob nadväzovania, udržiavania a ukoncenia diplomatických stykov, zriadovania zastupitelských úradov a misií. Medzinárodné právo súkromné tvorí súbor právnych noriem upravujúcich obcianskoprávne vztahy, kde sú zainteresovanými stranami obcania rôznych štátov.