Deviácia a soc. kontrola, organizácie, byrokracia Deviácia a sociálna kontrola

  • ak je socializácia proces osvojenia si noriem správania sa v sociálnej skupine, do
ktorej clovek patrí, tak deviáciou vláme také správanie, ktoré spolocnost alebo sociálne skupiny považujú za porušenie spolocenských alebo skupinových noriem

- v deviácii rozlišujeme tri zložky:

  • 1. osoba, ktorá sa urcitým spôsobom správa
  • 2. pravidlá, normy správania sa
  • 3. osoba, ktorá reprezentuje spolocnost a reaguje na správanie
  • deviácia je relatívna a to, co považujeme za deviantné, závisí od miesta, casu,
okolností

  • poznáme i nonkonformné správanie – odchyluje sa od spolocenských noriem, ale
spolocnost ho toleruje (napr. bohémsky život umelcov, oblecenie,...)

- deviácia môže byt:

a) funkcná – má zmysel, nové postoje, napr. ženy nosia rifle b) disfunkcná – vedie k rozvratu až k protizákonnému životu

  • ostat konformný je niekedy tažké, ale tieto normy nie sú presne definované
Teórie deviácie Prvé teórie o deviáciách

  • 1. biologické a psychologické teórie deviácie
  • sústredovali sa na deviantné osoby, skúmali ich fyziologické odlišnosti a hladali
súvislosti medzi vonkajšími znakmi

  • 2. sociologické teórie deviácie
  • sociologické a kultúrne faktory spôsobujúce deviáciu – dôvody vnímania niektorých
ludí ako deviantov

  • individuálna deviácia je dôsledkom sociálnej deviácie
  • teória anómie (autor Émile Durkheim) – teória lubovôle, bezzákonnosti
  • narúšajú existujúce normy správania sa, staré normy neplatia a nové ešte nie sú
sformované

  • chýbajú pravidlá správania sa, a to vedie k deviáciám niektorých ludí (korupcia,
kriminalita)

  • 3. teória sociálneho napätia
  • autorom je Merton – deviácia vzniká ako dôsledok rozdielnosti a nezlúcitelnosti
spolocenských cielov a platných noriem správania sa (mafia, korupcia, úplatkárstvo, kriminalita, podvody,...)

  • každá spolocnost stanovuje všeobecné ciele, napr. byt úspešný, bohatý
  • spolocnost stanovuje aj pravidlá a cesty ako dosiahnut tento ciel, napr. vzdelanost,
pracovitost...

  • nie pre všetkých sú tieto cesty použitelné, a preto sa rozhodnú dosiahnut tento ciel
deviantným správaním

  • 4. kultúrne teórie deviácie
  • každá kultúra má svoje normy správania, normy urcitých sociálnych skupín s
osobitnou kultúrou prispievajú k deviácii (Rómovia, pre ktorých je dovolené okradnút, oklamat gadža - neróma)

  • 5. teória nálepkovania
  • zaujíma ju proces ako niektoré sociálne skupiny vytvárajú pravidlá, podla ktorých sú
iní oznacovaní ako devianti (fajciari – nefajciari)

  • zdôraznuje relativitu deviácie (homo- a heterosexuáli)
Sociálna kontrola

  • tvorená všetkými sociálnymi mechanizmami, ktoré majú zabezpecit poriadok a
bezpecnost spolocnosti

  • je to proces, prostredníctvom ktorého si spolocnost ako celok alebo jednotlivé soc.
skupiny (škola, nemocnica...) vynucujú konformné správanie

  • patria sem aj sankcie, prostredníctvom ktorých sa správanie vynucuje
  • väcšina populácie sa správa konformne, ciže prijíma za svoje tieto normy
  • v takomto prípade platí sebakontrola; tí, ktorí neprijali soc. normy – uplatnuje sa voci

nim soc. kontrola:

a) formálna – oficiálny tlak na dodržiavanie noriem správania sa, je typická pre velké soc. skupiny, dohliada sa na dodržiavanie noriem prostredníctvom nariadení, zákazov, príkazov a zákonov

  • zároven sú sformované orgány, ktoré dohliadajú na dodržiavanie poriadku (polícia) a
sú vypracované formy, ktoré vynucujú dodržiavanie poriadku b) neformálna – neoficiálny tlak zo strany skupiny, ktorá nás núti dodržiavat normy

  • najvýraznejšie je to vidiet na tlaku verejnej mienky
  • tlak vo forme sankcii – odmeny, ocenenia, pochvaly a tresty, zahanbenia, výsmech,
odsudzovanie, pokarhanie Organizácie

  • velké sekundárne formálne soc. skupiny
  • formálne soc. skupiny vznikajú za urcitým cielom, majú presne vymedzenú štruktúru,
hierarchické usporiadanie statusov a rolí, vztahy sú tu viac neosobné, komunikácia je sprostredkovaná

  • neformálne soc. skupiny nemajú presne vymedzené statusy a role, vztahy sú
osobnejšie, bližšie, komunikácia je bezprostredná

  • sociológia rozlišuje niekolko druhov organizácii podla oblastí života, v ktorých
pôsobia: politické (politické strany a združenia), ekonomické (banky, akciové spolocnosti, firmy), vzdelávacie (škola), náboženské (cirkvi a sekty), mládežnícke (skauting)

  • podla spôsobu získavania clenstva a podla spôsobu uplatnovania kontrolnej cinnosti

je rozdelenie organizácii:

a) dobrovolné

  • ludia sa dobrovolne združujú do týchto organizácii, uspokojujú si svoje potreby,
sebarealizujú sa

  • silný pocit spolupatricnosti, bezprostredná komunikácia, postací tu sebakontrola
  • cirkevné organizácie, záujmové organizácie
b) donucovacie - nedobrovolné

  • clenmi sa ludia stávajú bud z nevyhnutnosti alebo z donútenia
  • psychiatrické, protialkoholické liecebne, väznice, armáda, nápravno-výchovné
zariadenia (polepšovne)

  • kontrolná cinnost sa realizuje formálne, opiera sa o sankcie
c) utilitárne

  • tvoria medzistupen medzi dobrovolnými a donucovacími organizáciami
  • ludia sa stávajú ich clenmi, lebo je to pre nich prospešné
  • školy, univerzity, zamestnanie, obchodné komory
  • clovek má z ich clenstva zväcša materiálny úžitok
Byrokracia

  • každá organizácia je usporiadaná byrokraticky – sú v nej presne vymedzené statusy a
roly, delba práce a koordinácie, cinnosti

  • v sociológii pojem byrokracia oznacuje štruktúru organizácie, jej hierarchické
usporiadanie

  • sú v nej presne stanovené pravidlá, predpisy, cinnosti, delba práce, kariérny postup,
je to spôsob fungovania organizácie

  • Max Weber hovoril o tom, že byrokracia vzniká v dôsledku racionalizácie sociálneho
konania s cielom sprehladnit cinnost

  • sformuloval typ ideálnej byrokratickej organizácie, v ktorej je vymedzená delba
práce, špecializácia tak, aby každý clen organizácie zastával funkciu, ktorá zodpovedá jeho kvalifikácii, sú presne vymedzené práva a povinnosti

  • hierarchické usporiadanie organizácie – súvisia s ním kompetencie a zodpovednost
  • kompetencie sú urcené presne pravidlami a predpismi
  • dôležitým znakom je aj odborná kompetentnost, ktorá zohráva rozhodujúcu úlohu pri
obsadzovaní pozícii, je spojená s kvalifikáciou

  • v organizácii dominujú pravidlá a predpisy nad osobnými vztahmi, názormi
  • kariéra, odmenovanie a povyšovanie, by sa malo realizovat na princípe zásluhovosti a
kvalifikácie

  • formalizovaná komunikácia znamená, že info aj komunikácia medzi clenmi sa
realizuje prostredníctvom záznamov, zápisníc, oznamov

  • Weber zdôraznoval formálne usporiadanie organizácie, ale v skutocnosti v nej
vznikajú neformálne osobné vztahy

  • kedže je organizácia soc, skupinou inou ako ostatné soc. skupiny, tak aj ona je
výsledkom soc. interakcie, preto v nej nie je možná úplná formalizácia Nedostatky byrokracie

  • 1. dehumanizácia
  • clenovia organizácie sa odcudzujú cielom a poslaniu, pre ktoré vznikla
  • hrozí jej, že bude samoúcelnou, hrozí zákon oligarchie (vláda jednej skupiny ludí)
  • niekedy si táto skupina vytvára vlastné neformálne pravidlá, ktoré môžu mat
negatívny charakter (korupcia, úplatkárstvo...)

  • 2. nadbytocnost – plytvanie
  • sformuloval Parkinson - pocet úradníkov a množstvo práce navzájom vôbec nesúvisí,
poukazuje na rast podriadených organizácii

  • Parkinsonov zákon znie, že práca sa rozrastá do takej miery, aby vyplnila cas, ktorý
je k dispozícii na jej plnenie

  • v konecnom dôsledku organizácia dospeje do štádia, kedy nie je schopná plnit ciele,
pre ktoré vznikla

  • 3. trénovaná neschopnost
  • poukázal na nu Merton – ciele organizácie sa nedosahujú, existujú pravidlá a
predpisy, ktoré treba bezmyšlienkovite dodržiavat a ak chýba predpis, treba nekonat

  • pravidlá ako prostriedok na plnenie cielov sa menia na ciel samotný
  • takáto zmena cinnosti na samoúcelný rituál (obrad), ktorý stratil svoj pôvodný
zmysel, sa nazýva byrokratický ritualizmus

  • 4. nekompetentnost
  • Lawrence J. Peter – organizácie nie sú schopné zabezpecit výber osôb do jednotlivých
pozícii na základe ich schopností

  • Peterov princíp – zbyrokratizovanú organizáciu povyšuje svojich clenov na základe ich
výkonu v nižších pozíciách

  • 5. invencia byrokracie
  • tendencia pretrvávat v nezmenenej podobe aj po zmenách príslušného sociálneho
prostredia