Delenie ludských práv

  • niektorí autori delia ludské práva na 2 skupiny
a) prirodzené - práva nezávislé od št. moci, kt. št. neposkytuje, ale môže ich zarucit a uzákonit b) obcianske - práva, kt. dostávajú obcania od št. a uplatnujú sa vo verejnom živote

- iní autori hovoria o 3 skupinách ludských práv:

a) osobné práva a slobody b) polit. práva a slobody c) sociálne, ekonomické a kult. práva

k nim sa v posl. dobe pridáva aj štvrtý typ:

d) práva solidarity

  • za najvhodnejšie clenenie a typológiu ludských práv sa však považujú 3 vývojové

stupne, kt. sa oznacujú ako generácie ludských práv:

  • 1. obcianske a politické práva - práva prvej generácie
  • 2. hospodárske, sociálne a kultúrne práva - práva druhej generácie
  • 3. práva solidarity - práva tretej generácie
práva prvej generácie

  • tie, kt. boli ako prvé formulované a zakotvené v ústavách národných št. pocas
buržoáznych revolúcií v 18. st. - zahrnajú obcianske (základné, nezávislé od št. - clovek ako autonómna bytost) a politické práva (predpokladajú aktívnu úcast obcanov a na polit. rozhodovaní) práva druhej generácie

  • práva vyššieho vývojového stupna, kt. naplnenie závisí od konkrétnej vlády danej
krajiny, od jej možností

  • v rámci OSN to bolo prijatie Všeobecnej deklarácie ludských práv, ale najmä
Medzinárodného paktu o hospod., soc. a kult. právach, a v rámci Rady Európy Európsky dohovor o ochrane ludských práv a zákl. slobôd a Európska sociálna charta

  • ked predstavitelia št. ratifikujú tieto zákl. dokumenty, št. je povinný prijat potrebné
právne a faktické opatrenia, zodpovedajúce jeho ekonomickej a financnej výkonnosti , zamerané na postupné uskutocnovanie týchto práv

  • popri individuálnych právach sa vymedzuje aj kolektívne právo (napr. právo národov
na sebaurcenie)

  • práva národnostných menšín sa realizujú ako individuálne práva, aby to nenarušovalo
suverenitu št. a neohrozovalo jeho integritu

  • syntéza práv prvej a druhej generácie
práva tretej generácie

  • syntéza práv prvej, druhej a tretej generácie, kt. vyplýva z ich vzájomnej
prepojenosti

  • prejavujú sa na medzištátnej úrovni ako snaha o spolocné riešenie globálnych
problémov

  • tento nový vývojový stupen iniciovalo predovš. sociálnodemokratické hnutie Z
Európy, niekt. krestanské doktríny a potreby krajín 3. sveta, kt. zaostávajú a trpia biedu následkami kolonializmu a drancovania prír. bohatstva; na zákl. toho tieto krajiny požadujú spravodlivý svetový hosp. poriadok

  • sú sem zaradené nové práva, napr.
právo na zdravé životné prostredie, právo na život v mieri, slobodné disponovanie národov s ich prír. bohatstvom…

  • problémy, ako predchádzanie jadrovému konfliktu, riešenie ekologickej krízy,
zväcšovanie ozónovej diery, hrozba preludnenia planéty, nedostatok potravín, znecistovanie ovzdušia, pôdy, riek, možno riešit iba spolocným úsilím celého medzinárodného spolocenstva, pretože už nejde iba o zákl. ludské práva, ale o existenciu civilizácie vôbec

  • s touto koncepciou ludských práv úzko súvisí Deklarácia o medzinárodnoprávnych
zásadách priatelských vztahov medzi národmi a štátmi, prijatá Valným zhromaždením OSN v r. 1970

  • v teórii existuje viacero rozdielnych názorov na problematiku definovania jednotlivých
práv

  • všeobecne je za ludské práva považovaný súbor zákonov, princípov a požiadaviek, kt.
vyjadrujú postavenie cloveka v spolocnosti zákl. ludské práva

  • zabezpecujú ochranu ludského života, ochranu ludskej dôstojnosti a slobodného
rozvoja osobnosti

  • medzi najdôležitejšie patria: právo na život, nedotknutelnost osoby, zachovanie
dôstojnosti, právo vlastnit majetok, sloboda pohybu a pobytu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania obcianske práva

  • sú formulované št., kt. ich schvaluje prostredníctvom zákonodarného orgánu
  • uplatnujú sa v rámci verejného života, pri realizácii polit. záujmov, tvorbe a kontrole
polit. reprezentácie

  • medzi najdôležitejšie patria: sloboda prejavu a právo na informácie, sloboda
zhromaždovania a spolcovania, sloboda vedeckého bádania, peticné právo…

  • št. má za úlohu vytv. právne podm. na ich realizáciu
hospodárske, sociálne a kultúrne práva

  • vymedzujú práva v uvedených spoloc. oblastiach
  • najvýznamnejšie z nich sú právo na slobodnú volbu povolania, zakladat odborové
organizácie, právo na spravodlivú odmenu za prácu, na primerané hmotné zabezpecenie v starobe, na ochranu zdravia, na vzdelanie…

  • praktiky vš. uvedené práva sú právami individuálnymi
  • okrem nich poznáme aj kolektívne práva, kt. sú poskytované urcitým špecifickým
skupinám (ženy, deti…)

  • zákl. predpokladom uplatnovania ludských práv je rovnost vš. ludí bez ohladu na
rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, polit. al. iné zmýšlanie, národnostný al. sociálny pôvod, rod, majetok al. iné postavenie

  • zároven je neprípustné robit akékolvek rozdiely na zákl. polit., právneho al.
medzinárodného postavenia krajiny al. územiu ku kt. clovek patrí.