Bola Panna Mária pannou po celý život? Pre Máriu, matku Ježiša Krista, je popri iných všeobecne používané oznacenie "Panna Mária". Je to jeden z mnohých atribútov pripisovaný Katolíckou cirkvou (dalej iba cirkev) Márii a zároven je to jedna z dogiem, ktorá je síce velmi rozšírená, ale i spochybnovaná, pretože nie je potvrdená vierohodnými faktami, ale zakladá sa prevažne na domnienkach. Podobne bola bez adekvátneho odôvodnenia prijímaná dogma o Zemi ako o "plochej doske", ktorá sa však na základe skutocností ukázala ako neopodstatnená. Co viedlo k vzniku pojmu "Panna Mária" a jeho súcasnému chápaniu? Tento proces sa môže zjednodušene priblížit ako súbor urcitých udalostí a od nich sa
odvíjajúcich domnienok:
- narodil sa Ježiš Nazaretský, krestanmi akceptovaný ako mesiáš
- aby Ježiš, ako spasitel, mohol spasit cloveka, ciže oslobodit od hriechu, hlavne od
- dedicný hriech, ako následok prvotného hriechu Adama a Evy, má každé narodené
- ak by bol Ježiš splodený touto klasickou cestou, tak v tom prípade je neprípustné aby
- avšak další problém bol, že Mária, ktorá by mala mat dedicný hriech, ako môže
- preto sa ujala dogma Nepoškrvneného pocatia (Immaculate conception), ktorá
- bezhriešnost mala zabezpecit Máriiné správne rozhodovanie, pretože keby Mária
- toto malo taktiež zabezpecit, že Mária ostane pannou naveky, lebo v prípadnom
- táto dogma panenstva sa postupne rozvíjala až do takého extrému, že i pocas pôrodu
Márine celoživotné panenstvo:
"Ak niekto .. oddane a náležite nevyzná, že Mária, navždy panna a nepoškvrnená, je matka Boha a že vskutku pocala z Ducha svätého, bez ludského semena, Boha - Slovo samotné, ktoré sa pred vekmi narodilo z Boha Otca a umožnilo mu narodenie sa bez poškvrnenia, a že jej panenstvo zostalo rovnako nepoškvrnené po pôrode, nech je zatratený." Takéto prehlásenie velmi nepodporovalo slobodu názorov a pojem trvalého panenstva sa v Cirkvi ešte viac upevnil. Oponenti panenského pocatia Súcasná moderná teológia, pridržiavajúca sa princípov historického rozvoja a popierajúca možnost nejakých zázracných zásahov v procese histórie, nepripúšta existenciu panenského pocatia. Podla súcasných názorov bol Ježiš synom nejakého konkrétneho muža a Márie a bol obdarený obdivuhodnými schopnostami s nádychom božskosti, pricom príbeh panenského pocatia sa prepájal s mýtmi týkajúcimi sa neobycajných zrodení hrdinov iných národov. Moderní teológovia usudzujú, že pisatelia evanjelíi preberali materiál z rannej krestanskej tradícii, ktorá mohla byt poznacená vplyvmi mytológie mimožidovského a mimokrestanského prostredia, teda bez hodnoverného historického základu. Napríklad v gréckej mytológii sa hovorí o pocetných detoch najvyšieho boha Dia (Zeus) splodených so ženami ako Danae, Melanipe a Antiope. Takto argumentujú, že ranní krestania zacali pripisovat Ježišovi také vlastnosti, aké pohania pripisovali svojim hrdinom, napríklad panenské pocatie Ježiša a jeho boží pôvod alebo panenstvo Márie ako aspekt egyptskej bohyne Isis ci kanaánskych bohýn prírody a plodnosti Ašéry, Aštarty a Anaty. Samotní apoštoli a Ježišovi súcasníci netvrdili, že Mária panensky pocala, pre nich bol Ježiš Jozefov syn (Ján 1:46). Je pravdepodobné, že ako sa krestanstvo zacalo postupne šírit, tak nasledovníci zacali pripisovat Márii titul "panna" v zmysle jej vynímocnosti, kedže Ježiš bol mesiáš, preto jeho matka musela byt výnimocná žena. Neskôr však cirkev zacala pojem "panna" interpretovat doslovne. Co hovorí zato, že v prípade Márie to bolo v súlade s Božími zákonmi? Najslabšou castou dogmy trvalého panenstva je panenstvo pocas pôrodu. Co sa týka nepoškodenia panenskej blany pocas pôrodu (ked k tomu predtým z nejakých dôvodov nedošlo), to by bolo možné jedine vtedy, ak by sa pôrod Ježiša realizoval cisárskym rezom, co je síce teoreticky možné, ale nepravdepodobné a nicím nepodložené. Podla slov gynekológov, v prípade klasického pôrodu nie je možné, aby sa zachovala panenská blana neporušená a takto Mária nemohla z tohto hladiska zostat pannou. (Avšak ak sa aj pocas pôrodu poškodí panenská blana, na tom nie je nic hriešne alebo zlé, lebo takto Boh stvoril ženy a ani v najmenšom to neznevažuje Máriu.) Avšak Mária nielenže nebola pannou pocas pôrodu, ale i pocatie Ježiša bolo klasickou sexuálnou cestou. Prvou indikáciou je samotný historický vývin tejto dogmy, ktorej chýba jediný pevný bod o ktorý sa dá opriet a ktorá bola presadzovaná hlavne mocou a nie rozumom. Navyše, pôvodný text evanjelíi sa nezmienuje o panenskom pôrode ci už v Máriinom alebo Ježišovom podaní. Oplatí sa tu spomenút i teoretickú hypotézu prípadu, že ak by Mária pocala spôsobom "in vitro", co je síce teoreticky možné ale nepodložené, v tom prípade by kludne mohla povedat "Som síce tehotná, ale som stále pannou", lebo naozaj by nemala sexuálny vztah. Je zrejmé, že bez poznania podstaty by sa o tom hovorilo ako o panenskom pocatí a je velmi pravdepodobné, že by z toho neskôr vzniklo "nadprirodzené" pocatie, co by ale nebolo pravdou. Cirkev však takúto možnost nepripúšta, lebo vzhladom nato, že takto splodené deti sa tiež rodia s dedicným hriechom, tak by sa i Ježiš narodil s dedicným hiechom. Navyše cirkev vníma oplodnenie "in vitro" prinajmenšom ako nemorálne. Dôležitý aspekt dogmy "panenského pocatia" nebol len v spôsobe oplodnenia, ale i v tom že oplodnovací materiál nemal byt z muža, ale mal byt "božského" pôvodu. Druhou indikáciou je samotná dogma Nepoškvrneného pocatia. Ak je pravdivá a Mária sa narodila bez dedicného hriechu od rodicov, ktorí ho mali, tak potom Ježiš mohol byt zrodený tak isto. Nebolo by teda nutné, aby sa hovorilo o pocatí z Ducha svätého, lebo ten istý princíp ako u Márie by sa mohol uplatnit v prípade Ježiša a teda keby sa narodil z Márie, ktorá by mala dedicný hriech, tak on by ho podla dogmy Nepoškvrneného pocatia nemal. (Mimochodom táto dogma vedúca k tomu, aby Mária v každom prípade súhlasila s Božím návrhom porodit mesiáša odporuje slobodnej vôli danej Bohom cloveku a zároven je v rozpore s tým, že Mária nehrešila, lebo ona tým, že prijala Boží návrh, spáchala hriech smilstva s Bohom, pretože už bola podla židovských zákonov zákonitou manželkou Jozefa.) Tretou indikáciou je samotný židovský koncept mesiáša, ktorý rozhodne nekladie ako jednu z podmienok panenské pocatie. Jediné pasáže, ktoré sa vztahujú na mesianistický koncept sú Izaiáš 2, 11, 42, 59:20, nie je medzi nimi Izaiáš 7:14, kde sa hovorí "Hla, panna pocne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel". Z casovej postupnosti popisovanej v citáte je však jasné, že panna môže pocat, ale potom už nie je pannou a nemôže íst tak o panenský pôrod. Napríklad židia o samotnom Jánovi Krstitelovi, ktorý bol pocatý Zachariášom a Alžbetou, uvažovali, ci nie je mesiáš (Ján 1:20) a nadôvažok Ježiš nikdy nepoužíval argumentáciu, že je mesiášom preto, lebo by bol panensky pocatý. Štvrtou indikáciou je princíp, podla ktorého Boh nemôže porušit svoje zákony vychádzajúce z Neho a podla ktorých tvoril kozmos, lebo by tým dával najavo, že to co tvoril, bolo nesprávne. Jedným z týchto princípov je, že na splodenie dietata je potrebné oplodnit ženské vajícko mužskou spermiou. Ak sa teda predpokladá, že pocatie Ježiša muselo byt práve skrze Ducha svätého, aké mal Boh dôvody nato, aby použil na jednej strane ženu a na druhej strane takýto zázracný spôsob oplodnenia, ked jednoducho mohol mesiáša stvorit práve tak ako Adama, kedže Ježiš je všeobecne uznávaný ako druhý Adam? Ak by toto mala byt cesta pocatia mesiáša, preco Boh vlastne na zaciatku stvoril muža - Adama? Preco takýto spôsob rozširovania ludského rodu neuplatnil od zaciatku u Evy, ktorá bola stvorená bezhriešna a mala teda na to najlepšie predpoklady? Poprvé, Boh to nemohol použit u Márie preto, lebo stvoril ludí ako mužov a ženy s tým, že ich vzájomný sexuálny vztah je cestou pokracovania ludského rodu. Z genetického hladiska je zrejmé, že aby vznikol ludský zárodok, musí splynút pohlavná bunka muža s pohlavnou bunkou ženy. Ak sa teda hovorí o nadprirodzenom pocatí, kolko mal potom Ježiš chromozómov alebo akú DNA má Duch svätý respektíve Boh? Podruhé, i po príchode Ježiša a predpokladaného naplnenia jeho misie sa ludia stále rodia s dedicným hriechom, co nie v súlade s Božou vôlou práve tak, ako nestvoril Adama a Evu aby sa ich deti rodili s dedicným hriechom. Aby sa zabránilo tomu, že sa deti budú rodit s dedicným hriechom, tak by sa po takom nadprirodzenom oplodnení Márie mali rodit iba ženy, ktoré by neustále pocali z Ducha svätého a tak by sa rodili iba dievcatá a boli by bez dedicného hriechu. Potom by ale museli nejak vyhynút už existujúci muži alebo ich pohlavne nesfunkcit. Lenže narodil sa Ježiš ako muž a to malo svoj dôvod i význam a zároven to vyvracia dogmu pocatia bez muža prostredníctvom Ducha svätého. Ako to bolo v skutocnosti Je takmer nemožné presne faktograficky zdokumentovat všetko to, co sa dialo s Máriou a okolo nej, ale na základe poskladania rôznych criepkov informácii je možné priblížit vtedajšie udalosti. Vždy je dobré si uvedomit, že Alžbeta, Zachariáš, Mária, Jozef a Ježiš boli židmi a nasledovali židovské zákony pokial im Boh nepovedal inak. Rozhodne neboli krestanmi a nenasledovali krestanské dogmy, pretože vtedy žiadne krestanstvo neexistovalo. V case Jozefa a Márie manželstvá bývali zvycajne dohodnuté rodicmi. Samotné manželstvo sa skladalo z dvoch castí - "zasnúbenia" a "plného manželstva". Zasnúbenie znamenalo, že žena legálne patrí iba svojmu manželovi a nikomu inému a mohlo byt zrušené jedine rozvodom (prepustením). Po zásnubách pár žil oddelene asi rok a potom dievca prichádza do domu svojho manžela, co znamená realizáciu "plného manželstva". Bývalo zvykom, že sa pár zasnúbil ked malo dievca okolo 14 rokov a mladík v rozmedzí 16 až 24 rokov a tak to pravdepodobne bolo i v prípade Jozefa a Márie, ktorí žili v malom meste Nazaret s pár stovák ludmi. V case, ked Mária mohla mat asi 16 rokov a bola "zasnúbená" s Jozefom, ale ešte žijúc v dome svojich rodicov, udialo sa zvestovanie anjela Gabriela. Toto zvestovanie znamenalo klúcový zlom nielen v Márinom živote, ale i v ludskej histórii a jeho pochopenie pomôže priblížit podstatu udalostí, ktoré nasledovali. Mária na anjelovo posolstvo, že porodí mesiáša, reaguje tým, že "Jako sa to stane, ked neznám muža?" (Lukáš 1:34) Cirkev usudzujúc, že zložila slub vecného panenstva, to interpretuje tak, že Mária bola prekvapená, ako sa to zrealizuje. V skutocnosti to vhladom na židovskú terminológiu znamenalo, "Ako sa to stane, ked nemávam sexuálny vztah?" Anjelova odpoved "Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volat Syn Boží." (Lukáš 1:35) Výraz "zatônit" znamená mat sexuálny vztah. Je zrejmé, že nie priamo ani s Duchom svätým, pretože na mnohých prišiel Duch svätý a neotehotneli, ani s Bohom samotným, lebo aj ked v Ezekielovi 16:7-8 Boh rozprestrel svoj plást (co znamená mat sexuálny vztah) nad Jeruzalemom, nešlo doslovne o sexuálny vztah Boha s Jeruzalemom. Výraz "Duch svätý" v judaizme znamená všeobecne existujúcu Božiu prítomnost v univerze, v špecifických prípadoch zjavnú napríklad v reciach prorokov alebo ako viditelný symbol v Božom stánku a neskôr v chráme v Jeruzaleme. V súvislosti s knazmi sa hovorilo, že majú vztah s Duchom svätým, ktorému sa pripisuje ženský aspekt Boha akým je miernost, pokora, trpezlivost. Následne anjel Márii oznamuje akým spôsobom sa to zrealizuje, ked jej hovorí o Alžbetinom tehotenstve "A hla, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona pocala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac (židovský mesiac má 29 eventuálne 30 dní) tej, ktorú volajú neplodnou, lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo" (Lukáš 1:36-37). Preco jej anjel povedal práve o Alžbete a nie napríklad o Sáre, ktorá porodila syna Izáka vo vysokom veku po Božom príslube (Gen. 17:19), malo svoj dôvod. Mária to pochopila a hoci si uvedomovala nebezpecenstvo, ktoré jej hrozí, keby sa o tom dozvedeli ludia, súhlasí s Božou vôlou práve tak, ako sa to stalo v prípade Támar, ktorá sa prezliekla za prostitútku, aby zviedla svojho svokra a po zistení tehotenstva mala byt za smilstvo upálená (Gen 38:6-26). Mária ku koncu anjelovho zvestovania reaguje ".. nech sa mi tedy stane podla tvojho slova" (Lukáš 1:38). To znamená, že obsah zvestovania vztahujúci sa na splodenie Ježiša, sa nenaplnil práve v tom okamžiku zvestovania, ale má sa naplnit niekedy v budúcnosti, inak by Mária mohla namiesto "nech sa mi tedy stane" reagovat "nech tak je" alebo podobne. Taktiež výraz z Lukáša 1:35 "Svätý Duch prijde na teba" hovorí o budúcom case. Avšak od zvestovania po odchod k Alžbete nie je žiadna zmienka, že by Duch svätý prišiel na Máriu a ona by následne pocala. Preto sa Mária, aby sa obsah zjavenia naplnil, chvatom poberie navštívit Alžbetu, manželku Zachariáša. Dom Zachariáša je spomínaný v Lukášovi 1:39 ako "mesto v Júdey v kopcovitej krajine". Predpokladá sa, že názov Juda bol nesprávne napísaný a malo to byt mesto Jutta v susedstve mesta Maon, co bolo knažské mesto 11 km na juh od Hebronu (asi 160 km od Nazaretu). Avšak knazi nie vždy prebývali v knažských mestách a tak sa podla tradície usudzuje, že miesto pôsobenia Zachariáša bolo Ain-Karim, malé mestecko asi 7 km juhozápadne od Jeruzalema (asi 120 km južne od Nazaretu). Iný zdroj urcuje Machaerus, asi 16 km na východ od Mrtveho mora, alebo priamo mesto Hebron. Bez ohladu na to, v ktorom z týchto miest prebýval Zachariáš v case príchodu Márie, bezpochyby na tú dobu to bola velká dialka na cestovanie bez vážnej príciny, coho potvrdením je i to, že Mária pred anjelovým zvestovaním nevedela o Alžbetinom tehotenstve. Navyše Alžbeta z urcitých dôvodov toto tehotenstvo do 5. mesiaca tajila (Lukáš 1:24). Podstúpit takú dlhú cestu je pomerne nárocné i z toho dôvodu, že ak Mária išla sama, mohlo to byt pre nu nebezpecné a ak bola tehotná, bolo by to príliš velké riziko pre budúce dieta íst iba gratulovat Alžbete, poprípade jej pomáhat. Anjelovo zvestovanie muselo teda obsahovat nieco, co Máriu viedlo k tomu, aby sa chvatom po zvestovaní vybrala na túto namáhavú a nebezpecnú cestu. Je zaujímavý i ten fakt, že sa o zjavení nepodelila s Jozefom, ktorý by ju mohol sprevádzat a byt takto spoluúcastný na Božej prozretelnosti už od zaciatku. Keby sa to týkalo pocatia z Ducha svätého, nebol dôvod mu to nepovedat, pravdepodobne by nic nenamietal, lebo bol zbožným clovekom, a aj keby namietal, tak by asi dostal zjavenie tak isto, ako ked chcel prepustit Máriu. Jozef sa dozvedel o zjavení až ked zistil, že je Mária tehotná a chcel ju následne prepustit. Preco mu Mária nic nepovedala? Je možné, že keby mu Mária povedala o zjavení, nemusel by s tým súhlasit a eventuálne by sa snažil tomu zabránit, pretože dôvodom návštevy nebola gratulácia k Alžbetinmu tehotenstvu, ale hlavným dôvodom bol Zachariáš. Zachariáš bol knazom knažskej skupiny Abia, co bola
- 8. skupina z 24, do ktorých boli knazi rozdelení (1. Kronická 24:10) a teda bol