Bohovia v Egypte

Bohovia v Egypte

ANUP

egyptský boh, sprievodca a ochranca mrtvych, neskôr spojovaný tiež s balzamovaním. Bol znázornovaní v podobe ciernej psovitej šelmy, od Novej ríše tiež v ludskej podobe s hlavou tejto šelmy.

ESET

grécky Ísis – egyptská bohyna; nebeská vládkyna sveta, darovala život a obilie, udržiavatelka poriadku vo svete aj v rodine. Sestra a manželka Usira (grécky Osiris), matka Hora; spolu s nimi tvorí božskú trojicu uctievanú v celom Egypte. Po zavraždení Usira bratom Sutechom zobrala casti jeho rozsekaného tela, zostavila ich a znovu oživila. Veriaci prechádzali zasväcovacími obradmi, ktoré im mali zaistit po smrti druhý život. Kult je doložený už z konca 4.tis.pr.n.l. ; koncom 5.st.pr.n.l. prenikol do Grécka a v dobe helénizmu sa rozšíril po celom antickom svete. Bola stotožnovaná s Demétrou a Afroditou. HOR egyptský boh, pôvodne kozmického rázu (za jeho oci sú pokladané Slnko a Mesiac), od konca 4.tis.pr.n.l. bol stotožnovaní s panovníkom, neskôr chápaní ako jeho osobní ochranný boh. V mýte vystupuje ako syn Usira a Esety, ktorý pomstil svojho otca a prevzal jeho vládu. Znázornovaní obvykle ako sokol alebo muž so sokolou hlavou.

NEBTHET

egyptská bohyna (Pani paláca, grécky Nefthys) doložená predovšetkým z mýtov usirového okruhu, v nich je síce oznacená za Sutechovu manželku ale napriek tomu vystupuje spolu s Esetou ako ochrankyna mrtveho Usira a jeho syna Hora. Niekedy bola pokladaná za matku Anupa. Spolu s Esetou, Selketou a Neitou považovaná za významnú ochrankynu mrtvych. Bola znázornovaná v ludskej podobe s hieroglyfickou znackou svojho mena na hlave. SELKET egyptská bohyna s výraznými ochrannými rysmi, doložená od 1. dynastie ako ochranné božstvo krála, neskôr všetkých mrtvych (spolu s bohynami Esetou, Nebthetou a Neitou). Platila tiež za ochrankynu proti škorpiónovmu bodnutí a hadiemu uštipnutí. Bola znázornovaná v podobe škorpióna, od Novej ríše aj ako žena so škorpiónom na hlave.

SOPDET

egyptská bohyna (grécky Sóthis) personifikujúci hviezdu Sirius a pokladaná za darkynu Nílskej záplavy. Bola znázornovaná v podobe stojacej ženy (casto na lodi), niekedy s pérovou ozdobou alebo s prenajatými atribútmi iných bohyni (napr. Esety ci Satety), s ktorými splývala.

USIR

grécky Osiris – egyptský boh plodnosti, zároven pokladaný za vládcu ríše mrtvych. Doložený od konca 5. dynastie, stal sa hned jedným z najvýznamnejších egyptských bohov. V okruhu mýtov, z ktorých vychádzala aj neskoršia mystéria, vystupuje ako manžel Esety a otec Hora; zavraždený svojim bratom Sutechom.

SUTECH

egyptský boh búrky a púšte, s výraznými bojovníckymi rysmi. V egyptskej mytológii brat a zároven vrah Usira, porazený Horom.

VADŽET

egyptská bohyna predstavujúca dolnoegyptskú královskou korunu, respektívne prenesene Dolný Egypt. Bola znázornovaná ako vztýcená kobra. V 1.tis.pr.n.l. bola znázornovaná tiež ako tróniaca žena s levou hlavou a slnecným kotúcom, respektívne urom. S hornoegyptskou Nechbetou tvorila od archaické doby heraldickú dvojicu, oznacovanou ako obidve panie (súcast královského mena), respektívne Panie oboch zemí. Od Novej ríše bola spojovaná s dalšími bohynami, predovšetkým Hathorou a Esetou. Gréci ju stotožnili s bohynou Létó.

NECHBET

ochranná bohyna Horného Egypta. Spolu s Vadžetou platila za ochrankynu panovníka. Bola spojovaná s královskými insigniemi, predovšetkým s hornoegyptskou korunou. Bola znázornovaná ako supica, prípadne tiež v ludskej podobe so supiou celenkou. APOP grécky Apofis – egyptský poloboh alebo skôr démon v podobe velkého hada ohrozujúceho poriadok sveta. Je doložený od 1.prechodnej doby, v textoch rakvy vystupuje ako protivník boha Rea. Každodenným bojom Rea proti Apopovi sa zaoberá rada náboženských textov z doby Novej ríše. RE egyptský boh predstavujúci slnko. Znázornovaný v ludskej podobe so slnecnou gulou na hlave alebo so sokolou hlavou, tiež ako kocúr, šakal, lev. V mytológii pokladaný za vládca bohov, viac mýtov je spojená i s jeho pohybom po oblohe. Jeho kult vrcholil za 5. dynastie

HARACHTEJ

egyptský boh ranného a denného slnka, spojovaný tiež s predstavami vládnutia a rýchleho pohybu po oblohe .Už od Starej ríše sa najcastejšie objavuje v spojení s Re ako Reharachtej. Bol znázornovaní najviac ako sokol. Pôvodným strediskom jeho kultu bol Héliopolis.

CHEPRER

egyptský boh (vznikajúci, rozumie sa sám za seba), pokladaný vedla Atuma a Rea za jednu z hlavných foriem slnecného božstva. Znázornovaný bol obvykle ako skarabeus, ktorý ako hieroglyfická znacka má tiež význam "vznikat". NUT egyptská bohyna predstavujúca nebo. V mýte vystupuje ako matka slnecného boha Rea, ktorého denne ráno rodí a vecer opät hltá. V héliopolskej teológii bola pokladaná za manželku Geba. Bola považovaná za ochrankynu mrtvych a jej podoba doprevádza zvláštnu ochrannú formulku ktorá sa casto objavuje v hrobkách alebo na rakvách, pokladaných za jej vtelenie. Bola znázornovaná v ludskej podobe (niekedy ako žena sklonená do oblúku nad zemou) alebo v podobe kravy (casto posiatej hviezdami). GEB egyptský boh pokladaný za predstavitela zeme. V héliopolskom Devätere vystupuje so svojou sestrou a manželkou Nut ako tretia generácia božstiev a zároven ako prví pozemský vládca. Bol znázornovaný v ludskej podobe, zo zaciatku bez dalších atribútov, neskôr zo zloženou korunou. Aako predstavitel zeme niesol rastlinstvo, ale prijímal aj mrtvych. ŠU egyptský boh vzduchu a životnej sily. V héliopolskej kozmogónii bol pokladaný za Atumovho syna. Atum oddelil svoje deti Geba (zem) a Nut (nebo), a vytvoril tak obývatelný priestor. Šu bol znázornovaný v ludskej podobe, s pštrosím perom (hieroglyfickou znackou svojho mena) na hlave, casto ak vo zdvihnutých pažiach drží bohynu neba. Ako predstavitela oživujúceho božského dychu platil rovnako za darca života a za ochrancu pôrodov.

CHNUM

egyptský boh plodnosti (grécky Chnúmis), pokladaný tiež za stvoritela bohov a ludí, ktorých modeloval na hrnciarskom kruhu. Vdaka spojeniu s oblastou 1. kataraktu, považovanou za pramen Nílu, bol považovaný aj za darcu nílskej vody. Bol znázornovaný ako baran, od Starej ríše tiež v ludskej podobe s baranou hlavou. Ako boh stvoritel bol stotožnovaný s Ptahom a Amonom, menej casto bol spojovaný aj so Šuom, Usirom a Gebom

AMON

egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pr.n.l. s rysmi štátneho božstva. Znázornovaný v ludskej podobe s dvojicou dlhých pier na korune, menej casto v podobe barana alebo husy. Hlavným centrom jeho kultu boly Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).

PTAH

egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia. Pôvodne miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide oznacený za stvoritela sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci (tj. myslenie) a jeho jazykom (tj. rec).

ATUM

egyptský boh, vystupujúci ako jedna z foriem slnecného božstva (niekedy v podobe Re-Atum, respektíve ako zapadajúce slnko), stvoritel sveta a ochranca panovníkov. V mýte o héliopolskom Devätere sa objavuje ako vládca bohov a praotec dalších generácii božstiev. Bol znázornovaný ako panovník na tróne, menej casto v podobe hada, alebo skarabea. Hlavným centrom jeho kultu bolo mesto Iunu (grécky Héliopolis), ležiace v archeologicky málo preskúmanej sv. casti dnešnej Káhiry. Tu bol uložený aj jeho fetiš, kamen pyramídového tvaru nazývaný - benben.

TEFNUT

egyptská bohyna vystupujúca v heliopolskej kozmogónii ako Atumova dcéra, a teda prvá ženská bytost. So svojim bratom a manželom Šuom tvorila najstarší pár. Významné bolo spojenie Tefnuty so slnecným bohom Reem – v mýte bola stotožnená s jeho okom, ktoré v podobe zúriacej levice utieklo do Núbie a potom na naliehane Šua a Thovta sa vrátilo do Egypta, tentokrát v podobe miernej Hathory. Rituál k uspokojeniu Tefnuty obsahoval orgiastické prvky. HATHOR egyptská bohyna, pôvodne kozmického rázu, neskôr hlavne lásky, hudby a tanca. Casto znázornovaná v podobe kravy ci ženy s kravskými rohmi so slnecným kotúcom a korunou.

THOVT

egyptská mytológia Pisár bohov, tiež boh múdrosti, ucenosti a mágie; tvorca a darca poriadku a zákonu, písma a reci, lekárstva a kúzelníctva. Boh neba a podsvetia, ktorý vynikal všestrannostou. S tím súviseli aj jeho dalšie rysy - úzky vztah k bohyni pravdy a spravodlivosti Maat, spojeniu s nebeskými telesami (predovšetkým Mesiacom), rolu mocného kúzelníka ,podielajúceho sa aj na ochrane mrtvych, a rola posla bohov. Bol znázornovaný najcastejšie v ludskej podobe s hlavou ibisa, resp. ako ibis ci pavián (jeho posvätné zvieratá). Strediskom Thovtovho kultu bol najneskôr od Strednej ríše Ešmúnén. Gréci stotožnili Thovta s Hermom. Neskoršie hermetické spisy, v ktorých vystupuje ako Hermes Trismegistos, odrážajú len málo z pôvodných egyptských predstáv

SEŠAT

egyptská bohyna pokladaná za ochrankynu pisárov a architektov. Pôvodne bola uctievaná vo forme sedemlistej ružice na štandarte, od 2. dynastie znázornovaná v podobe ženy nesúcej na hlave tento atribút, doplnený o dvojicu rohov obrátených dole, a niekedy naviac oblecené v leopardej koži. Bola považovaná za sestru alebo dcéru boha Thovta, niekedy bola spojovaná s bohynou Nebthet.

APIS

egyptský posvätný býk, uctievaný v Memfide ako symbol plodnosti a forma vtelenia boha Ptaha. Znázornovaný obvykle ako stojací, obvykle so slnecným kotúcom a Urom medzi rohmi. Mrtvy Apis bol v spojení s Usirom uctievaný ako ochranca mrtvych a pochovávaný v sev. Sakkáre. NUN v egyptskej mytológii pravodstvo existujúce ešte pred stvorením sveta; neskôr bolo personifikované ako samostatné božstvo. Bolo znázornované len zriedka, obvykle v ludskej podobe, niekedy so žabou hlavou.