Amerikanizácia Európy

Amerikanizácia Európy

1. Úvod

Vybrali sme si tému amerikanizácia Európy. Táto téma nás zaujala z niekolkých hladísk. Je to aktuálna téma, ktorá ešte nebola dokumentovaná v takom rozsahu ako iné historické obdobia alebo udalosti. Je to však aj téma, ktorá sa dotýka i Slovenskej republiky, a tak nám je bližšia. Naším cielom je objasnit amerikanizáciu v Európe, príciny jej vzniku a porovnat krajiny a pomery v nich najmä z hladiska historického vývinu, geografickej polohy, ale aj mentality ludí. Z historického hladiska sme do úvahy brali najmä Francúzsko a Velkú Britániu, neskôr samozrejme Spojené štáty americké (dalej len USA), ale aj Zväz sovietskych socialistických republík (dalej len ZSSR). Amerikanizáciu na Slovensku spomíname len okrajovo. Neponúkame žiadne riešenia pretože si myslíme, že žiadne úcinné riešenia tu zatial nie sú. Naším riešením je spracovanie tejto témy ako takej.

2. Vlastná práca

2.1. Co je amerikanizácia Amerikanizácia je dodávanie, dodanie amerického rázu; prispôsobovanie americkému prostrediu alebo aj americkému spôsobu života (Petrácková V., Kraus J. a kol. Slovník cudzích slov. prvé vydanie. Banská Bystrica: 1997. ISBN 80-200-0497-1). Táto definícia je presná, snád by sme k tomu pridali len to, že prispôsobovanie musí nastat po urcitom vplyve, ciže amerikanizácia je vplyv amerického štýlu a následné prispôsobovanie sa. Slovníky neuvádzajú termín poamerictovanie, hoci poeurópštovanie je v slovníkoch bežný výraz. Amerikanizácia je horúca téma súcasnosti nielen v Európe, ale takmer na celom svete. Vplýva na jedinca tak ako aj na politiku hociktorého štátu Európy. Berúc do úvahy obrovskú silu médií a množstvo distribuovanej americkej produkcie (piesne, klipy, ale hlavne filmy), je to zákonitý dôsledok. Bežnému obcanovi je takto ukázaný americký životný štýl. Pokial to nie je obsahom diela sprievodným faktorom je výrazný oznam, že ide o americkú produkciu. V strucnosti k prejavu amerikanizácie vo svetovej politike môžeme uviest fakt, že všetky štáty sveta a ich politici sledujú uprene oficiálne názory USA na jednotlivé témy a až následne zverejnujú svoje vyhlásenia. Je to v dnešnej dobe logické, vyplýva to zo sily USA. Táto situácia sa podla našich predpokladov dlhší cas menit nebude. 2.2. Pociatky amerikanizácie Na Ameriku sa už od osídlovania alebo možno od roku vyhlásenia nezávislosti (1776) upierali oci Európy plné ocakávania. Jedni ju zatracovali z toho hladiska, že tolko kultúr tažko môže nájst spolocnú rec pri hladaní cesty ako viest štát. Druhí v nej videli budúcnost, v prvom rade ako zdroja nerastných surovín, a neskôr i z hladiska jednotlivca. Cakali nieco nové – šancu pre obcana. Napriek rozdielnym názorom zo situácie vyplývalo heslo: „Amerika, ukáž, co vieš!“ Európania dali Amerike šancu. Svet cakal, co Amerika dosiahne a kam sa dostane. Amerika ako šanca pre utecencov z Európy využila príležitost a svetu ukázala svoju silu. Pritom ale mala niekolko výhod. Jednou z nich bolo, že pri svojom vývine ako štátu nemusela opakovat chyby, ktoré európske krajiny mali už dávno za sebou, napr. systémy: rodové zriadenie, feudalizmus, absolutizmus a p. Bola od tohto ušetrená a teda nestrácala cas a išla dopredu. 2.3. Amerikanizácia po 2. svetovej vojne Do 2.svetovej vojny boli USA plnohodnotne sa rozvíjajúcim štátom zasahujúcim i do politiky iných krajín, nikdy však nie do politiky európskych – svetových mocností. Pocas

• 2. svetovej vojny sa dlho držali takticky vzdialené od problému. Zdielali jednotný názor

s Velkou Britániou (i na základe dohôd) a jej spojencami, cím svetu ukázali, že demokracia je ich základné „motto“ a budú ju bránit. Priložili teda ruku k dielu. Mnohí pripisujú USA velký podiel na vítazstve nad fašizmom, jednoznacné vítazstvo demokracie. Už pred, ale i pocas a po 2.svetovej vojne USA prijímali obrovské prívaly utecencov z Európy. Ci už to boli Židia, Rómovia alebo jednoducho ludia, ktorým pomery v Európe strpcovali život. Týmto opät získali morálny kredit lebo cinili „správnu vec“. Ludia ich porovnávali s inými krajinami, napr. so Švajciarskom, ktoré všetkých utecencov deportoval. Bolo síce neutrálne, ale otázka, ktorá sa núkala ludom bola: je morálne deportovat židov a utecencov a pritom bohatnút na ich majetkoch vo švajciarskych bankách? Odpoved bola jednoduchá: nie. Tak ako iní klesali – z morálneho hladiska- USA stúpali. Tu ale taženie USA na 2. svetovej vojne nekoncí. Európske krajiny (svetové mocnosti) zostali zruinované bez možností zabezpecovat obyvatelom základné životné potreby ako jedlo, šatstvo, ale aj nové priemyselné stroje na prácu a pod., pretože väcšina penazí z rozpoctov išla na ozbrojenie a vylepšovanie armád. Tu sa šance chytili USA. Prichádzajú so všetkým potrebným, majú kam vložit svoj kapitál, ktorý sa im patricne vracal, a sú bez konkurencie pretože krajiny poznacené vojnou nemajú vlastné zdroje na investície a další rozvoj hospodárskej cinnosti štátu. Podpora, ktorá prišla ako z jasného neba bolo „cierne zlato“ – ropa. Ropa v Texase a v Južnej Karolíne bola objavená už v roku 1859, ale až v tejto dobe sa ocenila rýdzost tohto zlata. Automobilový priemysel i priemysel ako taký zacal kvitnút a USA so samostatným prístupom k rope boli jednoducho na koni. K objaveniu ropy na Blízkom východe došlo síce v roku 1939, ale musíme brat do úvahy to, že ani zdaleka neboli nájdené všetky zásoby, ktoré sa na Blízkom východe nachádzajú (46% svetových overených zásob), ale iba menej ako polovica, a cas kým sa táto ropa zacala tažit, prevážat, spracúvat – t.j. využívat. Do tejto situácie, kedy USA bez problémov prosperovalo sa zamiešala „studená vojna“- sútaž so ZSSR o prvenstvo takmer všetkých odvetviach na svete (o to, kto má lepší priemysel, kto prvý vyletí do vesmíru, kto má lepšiu armádu... a pod.), o to koho systém je lepší – demokracia alebo komunizmus. Vieme, že v tejto vojne nikdy nedošlo k ozbrojenému konfliktu, ale dovolím si tvrdit, že USA túto vojnu vyhrali. Komunizmus padol nielen v ZSSR, ale aj v iných štátoch (Ceskoslovensko) a práve toto ukázalo, že demokracia je „lepšia“. Jednoducho komunizmus nevydržal, a to je nezvratný dôkaz o vítazstve USA nad ZSSR – demokracie nad komunizmom. 2.3.1.Amerikanizácia v 90. rokoch 20. storocia Toto obdobie je charakteristické pádom komunizmu a vznikom nových postkomunistických krajín bažiacich po demokracii. Tu zohrali hlavnú úlohu ludia plní eufórie z vítazstva, pocit slobody. Trendy „západu“ vítali dychtivo a s otvorenou nárucou. To USA rozšírilo dost podstatne „miesta pôsobiska“- trh ako taký, popularitu, a nezabúdajme na morálny kredit. 2.4. Reakcia Európy V tejto kapitole by sme chceli venovat pozornost Francúzsku. Priamu súvislost medzi USA, Francúzskom a Velkou Britániou môžeme nájst pri osídlovaní amerického kontinentu. Francúzsko aj Velká Británia obsiahli pomerne velké územia severnej Ameriky. Velká Británia však bola výbojnejšia a postupne mala väcšiu nadvládu než Francúzsko. (Ako príklad môžem uviest spor Francúzska a Velkej Británie na území dnešnej Kanady. Anglícania založili Spolocnost Hudsonovho zálivu – The Hudson Bay Company- a pomaly vytlácali francúzskych usadlíkov, co viedlo k vypuknutiu sedemrocnej vojny. V roku 1760 Francúzi tvorili iba 10% obyvatelov britských kolónií severnej Ameriky.) Francúzsko bolo akoby stále o krok pozadu za Anglickom (revolúcia, zrušenie otroctva...). Tento fakt sa preniesol do mentality ludu, co logicky vyvolalo odpor voci Velkej Británii. Pôvodné štáty USA boli dlhý cas britské kolónie, co v podvedomí francúzskych ludí utvrdilo myšlienku, že Velká Británia = USA. Ved majú toho tolko spolocného: rovnaká forma vlády, jazyk, názory... A tu pramení francúzsky odpor voci amerikanizácii. Musíme však dodat, že tento odpor je alebo môže byt len symbolický, nic iné by totiž situáciu nezmenilo. Možno podobne by sa zachovali i iné krajiny, chýba im však postavenie Francúzska a jeho historické skúsenosti. 2.5. Amerikanizácia na Slovensku I na Slovensku je amerikanizácia známy pojem. Patríme k postkomunistickým krajinám, kde sa amerikanizácia po zmene režimu prejavila rýchlo a v plnej miere. Tým, že sme dlhý cas patrili do východného bloku, boli sme voci amerikanizácii viac – menej imúnni. Po roku 1989 nás teda zasiahla naplno. Euforické prijatie sa ale pomaly zmenilo na znášanie. Musíme však podotknút, že zmýšlanie jednotlivca môže byt, a vo väcšine prípadov i je, iné ako zmýšlanie masy. Preto je amerikanizácia na Slovensku prijímaná rôzne, navonok však pôsobí ako jednotný názor národa, ktorý ju prijal a nepostavil sa proti nej, je tolerovaná.

3. Záver

Touto prácou sme chceli objasnit príciny amerikanizácie. Je to snaha o úvahu na základe všeobecne známych historických faktov a súcasných dôsledkov, k comu nás nielen prinútil, ale aj inšpiroval deficit informácií o tejto téme. Ešte raz by sme chceli citatela upozornit, že riešenia sme nehladali, pretože tie by v tejto situácii mohli byt len symbolické. Poukážme na Francúzsko, ktoré prijalo zákon o neprijímaní anglických, respektíve „amerických“ slov do svojho jazyka a nahrádza ich vlastným ekvivalentmi. Sú to slová nám bežne známe ako e – mail, mobil, internet a pod. Naším zámerom bolo primät citatela, aby si túto tému všimol a vytvoril si co najobjektívnejší názor.

4. Zhrnutie

Amerikanizácia je vplyv americkej kultúry a následné prispôsobovanie sa. Je to horúca téma terajška nielen v Európe, ale i vo svete. Príciny pramenia už v 17. – 18. storocí pocas osídlovaní severnej Ameriky. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1776 od USA celý svet ocakával ako pôjde dalej a co dosiahne. USA zacali najviac prosperovat po 2. svetovej vojne. Poskytli pomoc zruinovaným európskym velmociam i emigrantom z Európy, cím si získali morálny kredit. Rozšírilo sa však aj ich financné a ekonomické zázemie, co bolo dôsledkom niekolkých faktorov: a) nemali konkurenciu na trhu =európske mocnosti boli vojnou vycerpané, zruinované b) rozvíjali svoje hospodárstvo i pocas vojny = krajina ani fabriky neboli pocas vojny znicené USA zúžitkovali aj ropu, ktorá bola nájdená na ich území, co podporilo nielen automobilový priemysel, ale i všetky odvetvia priemyslu. Vypukla „studená vojna“ – nevojenský konflikt medzi ZSSR a USA, sútaž o prvenstvo dvoch štátov, dvoch systémov (demokracia verzus komunizmus). „Studenú vojnu“ vyhrali USA, komunizmus padol. USA sa potom presadili v postkomunistických krajinách svojou pomocou, svojím vplyvom. Európa sa k amerikanizácii nevyjadruje, badáme len mierne negatívny postoj Francúzska. Slovensko patrí k postkomunistickým krajinám.