Budhizmus vznikol v Indii okolo r. 500 pred n. l. Založil ho Gautama Budha (“prebudený”, “osvietený”). Princ Gautama (asi 563-483 pred Kristom) sa narodil v Kráľovskej rodine, no po hlbokom zážitku s ľudskou biedou a smrťou si uvedomil, že aj on raz bude starý, slabý a zomrie. Po stretnutí s potulným mudrcom opustil rodinu a rozhodol sa, že pôjde hľadať oslobodenie (od cyklu narodenia, smrti a znovuzrodenia) v meditácií a joge. Gautama však čoskoro spoznal, že odriekanie a tvrdá askéza ho nedoviedli k cieľu, preto hľadal strednú cestu medzi bohatstvom a umŕtvovaním tela. Dlho meditoval, kým nedosiahol stav prebudenia, alebo nirvány ("odfúknutie" plameňov vášne a túžby) , kým sa neoslobodil od všetkého, čo ho spájalo s kolobehom životov.

Rozšírenie budhizmu po celej Ázii začalo už veľmi dávno. Krajiny, ktoré sú ešte aj dnes budhistické, ako Nepál a Srí Lanka, sa stretli s Budhovým učením v 4., resp. 3. stor. pred Kristom, nestarali sa však o jeho ďalšie šírenie. Významným okamžikom pre budúce rozširovanie učenia do východnej Ázie bolo udomácnenie budhizmu v oblasti veľkých karavánnych ciest v strednej Ázii. Odtiaľ sa dostalo toto učenie počas vlády dynastie do Číny, kde od 16. stor. došlo k veľkému splývaniu rôznych budhistických škôl. Aj napriek nástupu komunistického zriadenia, ktoré dnes ovláda Čínu, zohráva budhizmus v živote Číňanov ešte stále úlohu, ktorú nie je možné podceňovať. Z Číny sa dostal budhizmus predovšetkým na územie Kórei a Japonska. V Kórei sa stal budhizmus štátnym náboženstvom a najsilnejšou duchovnou silou v ríši, v Japonsku dostal svoju vlastnú podobu. Z oblastí, kam vnikal z Indie, sú dôležité hlavne Tibet a juhovýchodná ázijská oblasť. Do juhovýchodnej Ázie, kde má ešte dnes významné postavenie, bol budhizmus prinesený od 5. stor. spoločne s hinduizmom indickými prisťahovalcami.

ZÁKLADNÉ MYŠLIENKY BUDHIZMU:

Prejavy existencie:

  • 1. Utrpenie: narodenie je utrpením, starnutie je utrpením, smrť je utrpením – žiaľ, nárek, bolesť a smútok sú utrpením.
  • 2. Pominuteľnosť: Všetko vzniká, chvíľu trvá a mení sa – všetko z jedného okamihu na druhý zaniká, rozpadáva sa.
  • 3. Nie ja: Idea, podľa ktorej je základom osobnosti trvalé a nemenné ego, je klam.

Štyri vznešené pravdy:

Gautamovo učenie možno vyjadriť štyrmi vznešenými pravdami:

  • 1. Vznešená pravda o utrpení: Každú smrteľnú existenciu sprevádza utrpenie - celý život je utrpenie Existencia Bolesti - narodenie je bolestivé, rast je bolestivý, choroba je bolestivá a smrť je bolestivá. Je utrpením byť pripútaný k niečomu, čo nemáme radi. Ešte smutnejšie je odlúčenie od niečoho, čo milujeme a túžba po niečom, čo nemôžeme dosiahnuť, tiež vyvoláva bolesť
  • 2. Vznešená pravda o pôvode utrpenia: Utrpenie spôsobuje žiadostivosť alebo túžba, utrpenie zapríčiňuje túžba po pominuteľných veciach. Okolitý svet pôsobí na naše zmysly a vyvoláva chtíč, ktorý sa dožaduje okamžitého upokojenia. Pôžitky sú návnadou a výsledkom je bolesť.
  • 3. Vznešená pravda o odstránení túžby: Odstrániť túžbu znamená skončiť trápenie -utrpenie pominie, keď' pominie túžba. Ten, kto zvíťazí nad svojím JA, oslobodí sa od chlípnosti. Nebude viac pociťovať túžbu a plameň žiadostivosti nebude mať žiadnu látku, ktorou by sa udržoval a preto zhasne.
  • 4. Vznešená pravda o ceste, ktorá vedie k odstráneniu túžby: Túžbu možno odstrániť vykročením na Vznešenú osemdielnu cestu, ktorou sa po prvý raz vydal Budha. Je to “cesta”, ktorá odstraňuje utrpenie. Osemnásobná cesta vedie k zastaveniu strasti. Ten, kto je múdry, vykročí po tejto ceste a ukončí tým bolesť.

Najstarší základný popis Cesty ju uvádza ako trojdielnu. Jej tri časti – múdrosť, mravnosť, meditácie – treba vykonávať súčasne. Je to:

1. Správny názor - pochopenie alebo poznanie.

2. Správne rozhodovanie - postoj alebo rozhodnutie.

Múdrosť: Osvojenie si štyroch vznešených právd a rozhodnutie riadiť sa nimi.

3. Správna reč .

4. Správne skutky - dokonalé konanie,

5. Správny spôsob života –zamestnanie alebo žitie.

Mravnosť: Vyjadrená v Piatich zásadách

6. Správne úsilie,

7. Správna koncentrácia.

8. Správna meditácia a extáza.

Meditácie: Oslobodenie a ovládanie mysle a potláčanie zmyslových zážitkov. Niektorí budhisti sa nazdávajú, že tieto “dokonalosti” možno získať iba dlhou meditáciou a prísnym mravným životom. Iní si myslia, že Budha pomôže tým, ktorí ho požiadajú o pomoc, prípadne, že tieto dokonalosti sú vrodené nám všetkým.

Hlavné myšlienky a zásady budhizmu:

  • BUDHIZMUS JE náboženstvom strednej cesty,
  • BUDHIZMUS JE nepoddávanie sa zmyslovým pôžitkom, ale nie sebatrýznenie
  • to, že neignoruje tvrdú realitu života neznamená, že je náboženstvom pesimismu
  • BUDHIZMUS JE nediskriminovanie žien
  • BUDHIZMUS JE neprelievanie krvi
  • BUDHIZMUS JE tolerancia
  • BUDHIZMUS JE dobročinnosť
  • BUDHIZMUS JE nadčasové náboženstvo, neodporuje vede, je v súlade s mod. psychológiou a fyzikou (Hawking, Bohm,…)
  • Dosiahnutie osvietenia je individuálne, Budha nie je spasiteľ, ale učiteľ.
  • Všetky veci majú rovnakú podstatu, avšak sú rozmanité podľa foriem, ktoré nadobúdajú pod rozmanitými vplyvmi. Ako sa formujú, tak pôsobia a ako pôsobia také sú.

  • Všetky veci pochádzajú z jednej podstaty, vyvíjajú sa podľa jedného zákona (dharma) a je im daný jeden cieľ, a to je nirvána.
  • Cieľom života, ľudskej existencie je nirvána. )
  • Nirvána - stav mysle, nie hmotné miesto. Je to stav blaženosti, ku ktorému možno dospieť vtedy, keď sa túžba stratí a karma už neexistuje. Nirvána nie je zánik tela a duše ani prázdnota, ale napriek tomu je nehmotná a večná
  • Princíp Karmy : Sme dôsledkom toho čím sme boli a budeme dôsledkom toho čím sme.
  • Karma nás učí : trpezlivosti, dôvere, spoliehaniu na seba, zdržanlivosti, sile
(= vesmírna spravodlivosť - vysvetluje talent, vrodené vady, … )

  • Reinkarnácia - charakteru, nie ega
(= sviečková analógia - sviečka ktorú zhasneme a znova rozsvietime horí rovnakým plameňom, ako horela pred zhasnutím, súčasne však plameň sviečky podlieha neustálej zmene)

  • Boh je symbolom všetko prestupujúcej pravdy (energie), nie individuálna človeku podobná bytosť
  • Budha nie je neomylný, o všetkom treba premýšlať a prijať len to čomu človek rozumie
  • učenie neobsahuje prosebné modlitby - každý sa má spoliehať sám na seba a nie na pomoc z vonku
  • Človek by mal konať s rozvahou a nestrácať kontrolu nad svojimi činmi.
  • Človek by mal hovoriť iba vtedy, ak to čo chce povedať, je dobré, múdre a pravdivé.
  • Človek by mal žiť v prítomnosti, akceptovať ju a teda neunikať myšlienkami do minulosti ani do budúcnosti.
  • Dôležitý je stav ľudskej mysle a nie sociálne postavenie - na dosiahnutie nirvány netreba viesť mníšsky život
  • Človek by nemal ignorovať tvrdú realitu života, pretože život v ilúzii nevedie ku šťastiu, ale len k smútku. Mal by si uvedomiť, že jediná vec, ktorá mu skutočne patrí, sú jeho myšlienky a najneskôr pri smrti všetko ostatné stratí. Po zmierení sa s touto skutočnosťou neupadne pri strate majetku, nenávratnom poškodení svojho tela, alebo strate blízkej osoby do zúfalstva ako keď malé dieťa, ktoré neuvedomujúc si, že všetky veci sú prechodné príde o hračku.

Pravidlá:

Veriaci mnísi a laici sa zvyčajne usilujú vyhnúť piatim veciam:

1. Spôsobiť bolesť živým tvorom

2. Vziať si to, čo nedostanú

3. Sexuálnej nemorálnosti

4. Klamstvu

5. Užívaniu drog a alkoholu, pretože zastierajú myseľ.

Mnísi sa okrem toho zdržiavajú aj: prijímať zlato a striebro a používať luxusnú posteľ.

Reťaz príčin a následkov:

  • Z nevedomosti vzniká chcenie.
  • Z chcenia vzniká vedomie.
  • Z vedomia vzniká myseľ a hmota.
  • Z mysle a hmoty vzniká šesľ zmyslov.
  • Zo šiestich zmyslov vzniká dotyk.
  • Z dotyku vzniká túžba
  • Z túžby vzniká lipnutie.
  • Z lipnutia vznikajú karmické podmienky.
  • Z karmických podmienok vzniká zrodenie.
  • Zo zrodenia vzniká staroba a smrťt.

Budha po svojom osvietení hlásal:

1 - Najväčšej cnosti je možno dosiahnut pestovaním univerzálnej lásky. 2 - Najväčším šťastím je štastie, pochádzajúce z kľudu mysle. 3 - Absolútna pravda je pravda, dosiahnutá pochopením príčiny ľudského utrpenia. 4 - Najvyššie náboženstvo je náboženstvo, ktoré hlása intelektuálny rozvoj a očisťovanie mysle. 5 - Najväčšia filozofia je filozofia, ktorá učí praktickému sposobu života, ktorý možno nasledovať bez závislosti na teóriách a čírej viere.

VÝZNAM BUDHIZMU V SÚČASNOSTI

Po svojom rozšírení v celej Ázii je budhizmus od polovice 20. stor. rozšírený takmer po celom svete a má svoje strediská vo väčšine európskych krajín a v USA. Budhisti dnes živo diskutujú o svojej budúcnosti. Niektorí z nich tvrdia, že by mali žiť v ústraní, lebo vystupovanie na verejnosti protirečí “strednej ceste”. Iní si myslia, že učenie je návodom, ako pretvoriť spoločnosť k lepšiemu.

Budhizmu - nie je jediným správnym, nie je nevyhnutným náboženstvom, človek ho nepotrebuje, ale môže mu uľahčiť cestu, človek neslúži Budhizmu, ale Budhizmus pomáha človeku.Príťažlivosť budhizmu pre modernú priemyselnú spoločnosť môže byť v tom, že zdôrazňuje jednotlivca, nevyužíva ani nezneužíva človeka a má introvertnú filozofiu. Budhista by povedal, že ľudia inklinujú k budhizmu, lebo robili dobré skutky vo svojom predchádzajúcom živote.