Význam a prínos finančnej analýzy Cieľom finančnej analýzy je zhodnotiť finančnú situáciu podniku a precizovať príčiny, ktoré ju ovplyvnili. Snahou je komplexne vyjadriť finančnú situáciu podniku, tj. určiť všetky činitele, ktoré determinovali finančné zdravie podniku. Činitele môžme rozdeliť:

  • externé činitele (rozpočtová politika štátu, stav meny a monetárna politika bánk, vývoj miery inflácie....) – podnik ich môže svojim správaním ovplyvniť len veľmi obmedzene, musí ich akceptovať ako dané a prispôsobiť im svoje konanie. Majú objektívny charakter
  • interné činitele, ktoré môže podnik svojimi aktivitami ovplyvniť, majú subjektívny charakter. Členíme ich na kvantitatívne (objem činnosti, vyjadrené objemom výnosov, tržieb, pridanej hodnoty....) a kvalitatívne činitele (vyjadrujú úroveň transformačného procesu vstupov na výstupy).

Zdroje údajov pre finančnú analýzu Hlavným zdrojom informácií pre finančnú analýzu sú výkazy tvoriace účtovnú závierku podniku: • výkaz ziskov a strát (výsledovka) – poskytuje informácie o nákladoch, výnosoch a hospodárskom výsledku podniku. • súvaha (bilancia) – poskytuje informácie o majektu podniku (aktíva) a finančných zdrojoch jeho krytia (pasíva). • prehľad peňažných tokov (výkaz cash flow) – poskytuje informácie o príjmoch a výdavkoch podniku. Je nevyhnutným doplnkom výkazu ziskov a strát, alebo v podvojnom účtovníctve sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, a nie do obdobia, v ktorom sa prejavujú ako príjmy, resp. výdavky. Z toho potom vyplýva, že výnosy podniku sa nerovnajú príjmom, náklady sa nerovnajú výdavkom a hospodársky výsledok sa nerovná peňažným prostriedkom.

Metódy finančnej analýzy Základnou metódou finančnej analýzy podniku sú pomerové finančné ukazovatele. Najčastejšie používané sú nasledovné:

  • 1. Ukazovatele rentability (výnosnosti) tj. rôzne formy miery zisku ako všeobecne akceptovaného ukazovateľa rentability podniku. Vyjadrujú schopnosť manažmentu využívať zdroje a aktíva podniku na tvorbu zisku.

Rentabilita tržieb = čistý zisk Return on sales - ROS tržby

Rentabilita vloženého kapitálu = čistý zisk Return on investment - ROI investovaný kapitál

Rentabilita vložených prostriedkov = čistý zisk Return on assets - ROA aktíva

Rentabilita vlastného kapitálu = čistý zisk Return on equity - ROE vlastný kapitál

  • 2. Ukazovatele likvidity vyjadrujú schopnosť podniku uhradiť splatné záväzky. Veľmi výrazne pôsobia na postavenie podniku voči jeho partnerom.

Celková likvidita = obežné aktíva Bežná likvidita = obežné aktíva – zásoby krátkodobé záväzky krátkodobé záväzky

Pohotová likvidita = krátkodobý finančný majetok krátkodobé záväzky

  • 3. Ukazovatele zadlženosti hodnotia finančnú štruktúru podniku a schopnosť splácať dlhy. Umožňujú analyzovať podiel cudzieho kapitálu na financovaní podnikových potrieb a vplyv tohto podielu na podnikové výsledky.

Koeficient dlhu = celkové cudzie zdroje Stupeň samofinancovania = celkové cudzie zdroje celkové aktíva vlastné imanie

Úrokové krytie = zisk pred úrokmi a daňami ročné výdavky na úroky

  • 4. Ukazovatele aktivity a produktivity vyjadrujú efektívnosť využívania zdrojov podniku.

Doba aktív = tržby celkové aktíva (priemerný stav)

Doba obratu zásob = zásoby (priemerný stav) * 360 náklady na predané výrobky

Doba inkasa pohľadávok = pohľadávky (priemerný stav) * 360 tržby

Doba splácania záväzkov = záväzky priemerný stav) * 360 náklady na predané výrobky

Tržby na pracovníka = tržby pracovníci

  • 5. Ukazovatele trhovej hodnoty (kapitálového trhu) vyjadrujú pohľad kapitálového trhu na podnik. Poskytujú informácie o tom, ako vidia budúcnosť podniku investori. Niektoré z týchto ukazovateľov sú obsahom burzových správ.

Pomer trhovej ceny akcie a čistého zisku na akciu = trhová cena akcie (price – earnings ratio, P/E) zisk na akciu

Kurz akcie = trhová cena akcie nominálna hodnota akcie

Dividendový výnos = dividenda na akciu trhová cena akcie

Pomer trhovej ceny akcie = trhová cena akcie ku cash flow na akciu cash flow na akciu

Zisk na akciu = čistý zisk počet akcií

Vypočítané hodnoty pomerových ukazovateľov sa porovnávajú (a robia sa hodnotiace závery) s hodnotami ukazovateľov za príslušný odbor podnikania, resp. s odporúčanými „vzorovými hodnotami“, ktoré sú zovšeobecnením výsledkov dlhodobého empirického výskumu.

Metóda percentuálneho rozboru Využívajú sa ukazovatele, ktoré sú výsledkami percentuálneho rozboru výkazu ziskov a strát a súvahy. Podstata spočíva v tom, že jednotlivé položky výkazu ziskov a strát sa dávajú do pomeru s celkovými tržbami a jednotlivé položky súvahy s celkovými aktívami. Takto vypočítané ukazovatele umožňujú hodnotiť štruktúru nákladov a podiel jednotlivých položiek na tvorbe výnosov, resp. štruktúre aktív a zdrojov ich krytia.

Súhrnné hodnotenie finančnej situácie a jej predikcia Altmanov model – tzv. skóre Z pre spoločnosti s verejne obchodovanými cennými papiermi vypočítame podľa vzťahu:

Z = čistý prevádzkový kapitál * 1,2 + nerozdelený zisk * 1,4 + prevádzkový zisk*3,3 aktíva aktíva aktíva

+ trhová cena účastnín * 0,6 + tržby * 1 = skóre Z celkové vonkajšie dlhy aktíva

Súhrnné hodnotenie finančnej analýzy môžeme potom urobiť podľa vypočítanej hodnoty Z:

Skóre Z podľa E. Altmana Pravdepodobnosť skorého úpadu 1,8 a menej veľmi vysoká 1,9 – 2,7 vysoká 2,8 – 2,9 možná 3,0 a viac nepravdepodobná

Pre podniky, ktorých cenné papiere nie sú obchodované na kapitálovom trhu, skóre Z vypočítame podľa vzťahu:

Z = čistý prevádzkový kapitál *0,717 + nerozdelený zisk *0,847 + prevádzkový zisk *3,107 aktíva aktíva aktíva

+ trhová hodnota vlastného imania * 0,420 + tržby * 0,998 celkové vonkajšie dlhy aktíva

Hodnotenie finančnej situácie podľa Z:

Z > 2,9 dobrá finančná situácia 1,21 < Z ≤ 2,9 sivá zóna nevyhranených výsledkov Z < 1,2 zlá finančná situácia, hrozí bankrot

Existujú isté pokusy o modifikáciu modelu na domáce podmienky. Príkladom môže byť index IN konštruovaný na podmienky ČR:

IN = aktíva *0,15 + prevádzkový zisk *0,11 + prevádzkový kapitál *4,61 celkové dlhy aktíva aktíva

+ tržby * 0,72 + obežné aktíva *0,10 aktíva krátkodobé záväzky + krátkodobé úvery

+ záväzky po lehote splatnosti *55,89 tržby

Hodnotenie:

IN > 2 podnik s výborným finančným zdravím IN v intervale bez prognózy IN < 1 podnik na pokraji bankrotu

Proces finančnej analýzy možno zhrnúť do nasledujúcich krokov. Treba:

  • 1. vypočítať finančný pomerové ukazovatele za analyzovaný podnik
  • 2. porovnať podnikové ukazovatele s ukazovateľmi za príslušný odbor podnikania...
  • 3. analyzovať vývoj podnikových ukazovateľov v čase
  • 4. analyzovať vzájomné vzťahy medzi ukazovateľmi
  • 5. navrhnúť opatrenia (syntéza)
Na základe získaných poznatkov sa formuluje návrh opatrení na zlepšenie finančnej situácie a formulujú sa ciele pre tvorbu finančného plánu podniku. Finančný manažér musí urobiť finančnú analýzu minulého obdobia a očakávanej skutočnosti východiskového roka.

Finančné plánovanie je proces zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení, činností na ich dosiahnutie. Finančný plán je dokument, v ktorom proti sebe stojí súčasná a budúca potreba finančných prostriedkov a momentálne existujúce a budúce očakávané zdroje na cih krytie, tj. na isté obdobie vopred rozpočítané príjmy a výdavky. Dlhodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o dlhodobých aktívach alebo pasívach, ktoré nie vždy možno ľahko zrušiť a ktoré môžu zaväzovať podnik k istému smeru činnosti na niekoľko rokov. Sú to rozhodnutia o potrebe kapitálu (investičné projekty a ich efektívnosť), o spôsoboch financovania (vlastné a cudzie zdroje) a rozhodnutia o štruktúre zdrojov krytia kapitálovej potreby (optimalizácia finančnej štruktúry). Krátkodobý finančný plán obsahuje finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach. Tieto rozhodnutia súvisia s uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku.

Časové dimenzie a finančný plán Z hľadiska časových dimenzií ide o dva momenty. Jeden z nich sa vzťahuje na časový horizont plánovania a druhý na časové rozplánovanie aktít plánovanie – plánovací kalendár. Horizont plánovania Periodické plánovanie vyplýva z nevyhnutnosti plánovať, kontrolovať a hodnotiť podnik a jeho vnútropodnikové jednotky v pomerne krátkych a súvislých časových periódach. Do periodických plánov patrí dlhodobý finančný plán a ročný finančný plán Projektové plánovanie – plánovanie pre špecifické a identifikovateľné projekty (programy), pričom každý z nich má svoj vlastný časový rozmer. Plánovací kalendár / plánovací cyklus Harmonogram aktivít plánovania – usmernenie z hľadiska obsahu, časového priebehu a zodpovednosti jednotlivých úrovní manažmentu. Prínos plánovacieho kalendára spočíva v tom, že utvára podmienky na efektívny priebeh tvorby plánov a zabezpečuje včasné dokončenie periodických plánov.

Postup tvorby finančného plánu

1. Finančná analýza podniku

2. Formulácia cieľov

3. Základná stratégia

4. Dlhodobý finančný plán

5. Krátkodobý finančný plán a rozpočty

6. Operatívny finančný plán

  • 7. Implementácia finančného plánu počas celého plánovacieho obdobia
  • 8. Hodnotenie úrovne finančného plánu, hlásenie o realizácii plánu, úprava a zmeny plánu

Metódy, techniky a modely tvorby finančného plánu

1) Špecifické metódy tvorby finančného plánu

  • metóda percentuálneho podielu na tržbách (vychádza z predpokladu fixného pomeru medzi jednotlivými položkami finančnej bilancie – súvahy a celkovým objemom tržieb)
  • metóda pomerových finančných ukazovateľov (podstatou je využitie vybraných pomerových finančných ukazovateľov a predpokladaných tržieb pri tvorbe plánovej finančnej bilancie)
  • metóda postupného zostavovania rozpočtov (charakteristické črty sú, že sa uplatňuje v krátkodobom finančnom plánovaní, je súčasťou systému vnútropodnikového riadenia, rozpočty sa orientujú na väčšie podrobnosti)
  • regresná metóda (použiteľná pri plánovaní jednotlivých položiek finančnej bilancie, ktoré sú priamo ovplyvňované dynamikou rastu tržieb alebo iného výkonového ukazovateľa podniku)
  • metóda analýzy nulového bodu (skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe rozloženia fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti)
  • globálna metóda (vychádza z vypracovaných vecných častí plánu, z ktorých preberá požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných finančných zdrojov)
  • finančné modely
(a) model tvorby dlhodobého finančného plánu (vychádza z očakávanej skutočnosti účtovných výkazov východiskového roka) (b) simulačné modely tvorby finančného plánu (pomáhajú vypracovať jednotlivé časti plánu v niekoľkých časti plánu v niekoľkých variantoch podľa zadaných cieľov a predpodkladov o vývoji ukazovateľov podmieňujúcich tvorbu plánu) (c) optimalizačné modely tvorby finančného plán (pomáhajú hľadať najlepšie riešenie za istých predpokladov a obmedzení) (d) model Longer, Carletov model, Warenov a Sheltonov model (e) ďalšie

2) Ostané metódy finančného manažmentu

  • modely optimalizácie finančnej štruktúry podniku
  • modely dividendovej politiky
  • metódy a modely prevádzkového kapitálu
  • metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti projektov
  • metódy a modely finančného investovania a pod.