/p>

STRATEGICKÝ A OPERATÍVNY CONTROLLING

2.1 Rozdiel medzi strategickým a operatívnym controllingom

Controlling je možné rozdeliť. Z časového hľadiska môžeme controlling rozdeliť na strategický controlling a operatívny controlling. Strategický controlling je zameraný na dlhodobé riadenie a naopak operatívny controlling je zameraný na krátkodobé riadenie. Strategický a operatívny controlling nelíši sa len z časového hľadiska, ale taktiež sa líši v úlohách, nástrojoch a cieľoch. Strategický controlling

Strategický controlling je charakteristický svojou orientáciou na budúcnosť a jeho prioritnou úlohou je zabezpečenie existencie podniku. Strategický controlling znamená systematické sledovanie a odhaľovanie príležitosti a hrozieb, ktoré sa môžu v budúcnosti vyskytnúť respektíve vyskytnú. Vo väčšej miere je strategický controlling zameraný externe avšak musí zohľadňovať aj interné prostredie podniku. V strategickom controllingu je nevyhnutné doplniť strategické plánovanie základnými prvkami controllingu, t.j. informáciami, analýzou, kontrolou a riadením. (A. Foltínová, Ľ. Kalafutová, 1998,s. 25)

Ďalšie úlohy strategického controlling ( Synek, . Kislingerová, 1994, s. 9):

  • podnecovanie strategickej filozofie podniku,
  • spracovanie analýz slabých a silných stránok podniku (tzv. SWOT analýza),
  • formulácia strategických cieľov,
  • inštitucionalizácia strategického porovnania požadovaného a skutočného
stavu,

  • opatrenia pre riadenia podľa odchýlok.

Podľa J. Horváthovej a P. Galla (1996, s.100) sa nástroje strategického controllingu rozdeľujú na:

1. Analytické nástroje:

  • analýza silných a slabých stránok,
  • analýza strategických potenciálov a strategických medzier,
  • strategická bilancia,
  • analýza priebehu životného cyklu,
  • portfóliová metóda.

2. Prognostické metódy:

  • kvantitatívne metódy,
  • kvalitatívne metódy.

Operatívny controlling

Operatívny controlling je svojimi úlohami zameraný prevažne na riadenie zisku podniku. Jeho cieľom je optimalizácia vecných, časových a hodnotových parametrov podnikových aktivít v krátkodobom alebo strednodobom časovom horizonte ( Buček, Dolinayová, Kudlová, 2004, s. 26). Príležitosti a hrozby sú v operatívnom controllingu pretransformované do nákladov a výnosov ako predstaviteľov okamžitých výsledkov podnikových činností. V operatívnom controllingu ide o ekonomické vnútropodnikové riadenie, ktoré využíva ekonomické kategórie, ako sú náklady, výdavky, výnosy, príjmy, výnosnosť, likvidita, príspevok na úhradu fixných nákladov a pod. Základom je riadenie nákladov – v podstate všetky ostatné ukazovatele sú ovplyvňované nákladmi ( Foltínová, Kalafutová, 1998,s. 26).

Úlohy operatívneho controllingu ( Synek, Kislingerová, 1994, s. 9):

  • vypracovanie orientačných vodítok získaných interne a externe ako podklad pre dielčie plánovanie,
  • inštitucionalizácia porovnania požadovaného a skutočného stavu,
  • korekcia odchýlok,
  • zadávanie spravodajstva a informatiky vo vzťahu k vnútropodnikovému plánovaniu a výsledkom kontroly.

Najdôležitejšie nástroje operatívneho controllingu:

  • rozpočet výkonov,
  • finančný plán,
  • plánovaná bilancia,
  • kalkulácia plánovaných nákladov.