Najčastejšie problémy manažmentu (manažérov)

  • 1. Neschopnosť rozpoznať podstatné veci a účinné manažérske filozofie – medzi tradičnými manažérmi pretrváva silný sklon k prakticizmu. Často sa takýmto spôsobom snažia zakryť svoju nekompetentnosť a neochotu sa vzdelávať. Pretrváva u nich predstava, že dobrý odborník na určitú špecializovanú oblasť je zároveň automaticky vhodným kandidátom na pozíciu vrcholového manažéra. Napriek ich predstavám, svet manažmentu pracuje vo veľmi rýchlom tempe. Čo bolo dnes najlepšie, zajtra to nemusí platiť. Manažéri preto často nevedia aké manažérske filozofie a techniky majú používať, aby stále postupovali vpred (aby boli „v kurze“). V snahe predísť problémom tohto typu sa manažéri snažia preskúšať rôzne druhy manažérskych techník, ktoré im napokon nemusia pomôcť. Aby manažéri dokázali odlíšiť správnu manažérsku techniku od tej nesprávnej, musia poznať charakteristiky skutočne správnej techniky: - musí ju dlho a obtiažne hľadať, musí byť systémová, rovnako ničí zastaralé myšlienky a techniky u manažérov a obtiažne sa implementuje do praxe. Napriek tomu mnoho manažérov takéto nástroje riadenia nehľadajú, pretože sú zavalení zastaralou operatívou, nemajú čas na vzdelávanie, nepoznajú metodiku a teoretické pozadie u nového nástroja a boja sa krátkodobého chaosu, ktorý nastáva pri každej zmene.
  • 2. Neschopnosť realizovať stratégiu firmy a implementovať zmeny – existuje mnoho manažérov, ktorí majú problém s tvorbou stratégie a rovnako aj s realizáciou zmien. Dôvod je prozaicky. Pretože takýto manažéri ani stratégiu a ani realizáciu nerobili a ani ich nepotrebovali. Ich najčastejšou obranou proti tvorbe stratégie, či realizácie je, že oni používajú zdravý rozum a to im stačí. Bohužiaľ nie je tomu celkom tak. Aj keď zdravý rozum pri riadení je potrebný sám o sebe nestačí. Metodika tvorby a realizácie stratégie je veľmi náročná, pretože strategické procesy majú svoje špecifické rysy, ktoré sa značne líšia od taktického a operatívneho riadenia. Chyba je v tom, že zmeny sú uskutočňované nesystémovo a často sa robia pri len zdanlivo zmenenej organizačnej štruktúre (napr. problém firiem preorientovať sa od firmy s orientáciou na výrobu na firmu s orientáciou na zákazníkov).
3.Podcenenie potreby komunikovať – je to problém neschopnosti a neochoty manažérov zlomiť zastaralú podnikovú kultúru a transformovať ju v súlade s požiadavkami na riadenie. Podniková kultúra vychádza z hodnôt a postojov ľudí, a preto ju je ťažké kedykoľvek meniť. Zmenu podnikovej kultúry nie je možné časovo naplánovať a ani ju riadiť pomocou exaktných metód. Výsledky zmeny sa prejavujú veľmi pomaly, kultúra má obrovskú zotrvačnosť a neustálu snahu sa vrátiť do starých koľají. Preto manažér musí plne využiť svoju formálnu i neformálnu autoritu, ďalej musí finančne i nefinančne motivovať svojich zamestnancov a zmeniť systémy ich hodnotenia, pretože musia pochopiť, že uskutočňovaná zmena im prinesie určitý prospech. Nakoľko nevenujú svoju pozornosť komunikácii o zmenách a vysvetľovaniu príčin a dôsledkov zmien a nesnažia sa predkladať svoje argumenty na obranu vykonávaných zmien, tak sa radšej snažia robiť zmeny prevažne na technickej stránke