Alderferova teória ERG – vzhľadom na nespokojnosť s Maslowovou teóriou potrieb a v snahe modifikovať ju, aby sa riešili niektoré jej koncepčné nedostatky a aby viac zodpovedala výsledkom výskumu, koncom 60-tych rokov Clayton Alderfer vypracoval alternatívnu teóriu ľudských potrieb, známu ako ERG, resp. teóriu troch faktorov. Jeho model pozostáva z troch hierarchicky usporiadaných úrovni ľudských potrieb.

Sú to:

A/ Existenčné potreby – tvoria ich všetky druhy materiálnych a fyziologických potrieb, ktoré podmieňujú existenciu, predstavujú všetko, čo podľa Maslowa patrí k fyziologickým potrebám a k materiálnemu bezpečiu. B/ Potreby harmonických vzťahov – znamenajú mať dobré vzťahy s inými, čiže sú to všetky sociálne orientované vzťahy, obsahujú Maslowove interpersonálne potreby istoty, sociálne potreby a potreby uznania. C/ Potreby rastu – týkajú sa rozvoja ľudského potenciálu a zodpovedajú Maslowovmu sebauznaniu a sebarealizácii.

Alderferova teória sa od Maslowovej odlišuje v týchto hlavných smeroch:

  • na vysvetlenie správania používa menší počet potrieb
  • ERG netrvá na striktnej hierarchii dvoch po sebe nasledujúcich skupín potrieb, čiže nepredpokladá, že potreby musia nasledovať v uvedenom hierarchickom poriadku
  • v rovnakom čase môžu aktívne pôsobiť dve, ale i viac skupín potrieb
  • Alderfer počíta s možnosťou výskytu frustračnej represie, to znamená, že ak sa človek usiluje uspokojiť potreby na niektorej vyššej úrovni a neuspeje, môže sa vrátiť späť k predošlej úrovni a zamerať svoju pozornosť na túto potrebu.
Teória ERG vo väčšine prípadov naráža na tie isté problémy ako Maslowova teória. Je novšia a nepodnietila veľa výskumných štúdií. Nemožno preto od nej žiadať empirické vysvetlenia a definitívne stanovisko jej správnosti alebo užitočnosti.

  • 3. Herzbergová dvojfaktorová teória motivácie – Maslowovu koncepciu značne modifikoval FREDERICK HERZBERG, ktorý so svojimi spolupracovníkmi koncom 50-tých rokov vypracoval dvojfaktorovú teóriu motivácie. Na základe empirického skúmania 200 účtovníkov a technických pracovníkov, týkajúceho sa uspokojovania ich potrieb, boli určené dve hlavné skupiny faktorov pôsobiacich na pracovnú motiváciu:
  • motivátory
  • hygienické, resp. udržiavacie faktory.
Motivátory predstavujú dlhodobú potrebu sledujúcu psychologický rast. Majú vysokú úroveň motivácie a vedú k uspokojeniu. Väčšinou súvisia s obsahom práce, vykonávaného zamestnania. Uvádza sa šesť motivátorov:

  • úspech
  • uznanie
  • samotná práca (zaujímavá práca)
  • zodpovednosť
  • postup (povýšenie)
  • osobný rast.
O hygienických (udržiavacích faktoroch) sa predpokladá, že ich dosiahnutie neprispieva k uspokojeniu, a že nie sú schopné motivovať pracovníkov. Nevyvolávajú silnú motiváciu, ale sú potrebné na udržanie minimálnej úrovne uspokojenia tejto potreby, resp. vyhnutie sa jej neuspokojeniu. Pri určitej miere plnenia týchto potrieb ich pracovníci nie veľmi sledujú, javia sa teda ako periférne. Autori však zistili, že môžu pôsobiť, ak nie sú uspokojené. Motivačne vyplývajú vtedy, ak potreby nie sú dostatočne splnené, čiže ak sa nedosahuje ich minimálna hranica. V tomto prípade môžu vyvolať nespokojnosť, brzdiť záujem o zlepšovanie výsledkov práce a spôsobiť možný konflikt so zamestnávateľom. Hygienické faktory sa netýkajú priamo samej práce, ale väčšinou súvisia s pracovným prostredím, majú teda externý charakter. Patrí sem desať faktorov:

  • systém manažmentu organizácie
  • spôsob kontroly
  • vzťahy s vedúcim
  • pracovné podmienky
  • zárobok
  • vzťahy so spolupracovníkmi
  • životný štýl
  • vzťahy s podriadenými
  • pracovné postavenie
  • pracovná istota v zamestnaní.
Z hľadiska pracovného uspokojenia a pracovného správania majú dominantné postavenie motivátory. Umožňujú psychologickú stimuláciu a sebarealizáciu jednotlivca. . Sú potrebné pre jeho rast. Hygienické faktory plnia úlohu vyhýbania sa nepríjemnostiam. Ak chce vedenie organizácie posilniť kladnú motiváciu pracovníkov, musí sa orientovať predovšetkým na motivátory, ale zároveň zabezpečiť vhodné pôsobenie hygienických faktorov. Herzberg tvrdí, že ľudia, ktorí sú silne motivovaní charakterom práce , ľahšie znášajú nepriaznivé hygienické faktory, lebo ich uspokojuje práca.