je časť krajinnej sféry,kde žijú rastliny a živočíchy.
Základné poznatky :
Bibliografia -je disciplína,ktorá skúma rastlinstvo a živočížstvo ako súčasť krajiny.
člení sa na :
fytogeografiu zoogeografiu
Biocenoza - spoločenstvo rastlín a živočíchov
člení sa na :
fytocenozu zoocenozu Biocenozu spolu s ostatnými krajinnými zložkami danej oblasti tvoria geobiocenozu-ekosystém.
Planetárne členenie :
Tropické pásmo
Daždové pralesy-veľmi teplo,dostatok zrážok. Savany-trávnaté plochy,strieda sa obdobie daždov a sucha,bylinožravce,mäsožravce,všežravce. Monzúnový les- v Azií,Slon indický,rôzne druhy plazov. Púšte a polopúšte- v oázach-palma datlová,suchomilné rastliny. Subtropické pásmo
sutropické púšte-okolo obratníkov subtropické lesy-riedke-stredomorie subtropické lesy bujné-juho-východ USA a Azie. Mierne pásmo
Stepy-trávnaté porasty,málo vlahy,typické sú hlodavce,vtáky kurovité, Listneté lesy-bukové, dubové, Ihličnaté lesy-tajgy-smreky,borovice,jedle,kožušin ová zver,jeleň,medvedˇ,kuna,rys, Severné studené pásmo
Tundry-nedostatok tepla,les prechádza do krovitých foriem,severnejšie sú machy a lišajníky,/soby, polárne líšky,pyžmoň/ Studená pustatina-pokrytá snehom a ľadom. živočížstvo Austrálie a Juž.Ameriky
každý zo svetadieľov sa vyznačuje zvláštnostami.V dôsledku dávneho oddelenia. Austrália-vačkovce,vtákopysk,pštrosovité vtáky, Juž.Amerika-mraveničníky,rôzne druhy plazov-anakondy. Oblasť Svetového oceána
život závisí od geografickej šírky a od hľbky a vlastnosti vody. patrí sem: plytké šelfové vody tropov-bohaté na druhy ale nie na množstvo jednotlivcov /koraly/ Studené moria-viac planktonu, viac potravy, druhovo chudobnejšie,ale bohaté na množstvo jedincov. svetové loviská rýb. Pobrežné studené moria- sever-tuleňe,mrože,ľadové medvede juh-tučniaky,mrože. živočížstvo v hlbinách morí a oceánov-je prispôsobené tlaku a nedostatku svetla.
Vertikálne členenie biosféry
s rastúcou nad.výškou sa mení podnebie, rastlinstvo a živočížstvo
vlhké tropické lesy:
les do výšky 3500m.n.m vyššie je krovinný stupeň bylinná vegetácia nad ňou vysokohorské pustatiny-prechádzajú do večného snehu a ľadu.
na Slovensku:
dubový stupeň- do 550m.n.m. bukový stupeň- do1200-1300m.n.m. smrekový stupeň- po hornú hranicu lesa 1400-1700m.n.m. kosodrevinový stupeň vysokohorské a alpínske spoločenstvo.
Ekosystémy
ich úloha a význam pre život na Zemi:
Krajinná sféra Zeme s existenciou ekosystémov-
prirodzených /tundry, lesy, savany, a i.-závisia od klimatických podmienok/ polokultúrnych/ lúky, lesy a i. -ovplyvnené človekom/ kultúrnych /parky, pšeničné polia a i. je základ pre život ľudstva na Zemi.
Ekosystémy plnia rôzne funkcie-umožňujú prúdenie energie,migráciu chemicky energetického, vodného režimu a i. Pre zvyšujúci počet obyv. je dôležitá produkcia ekosystémov.Podľa klimatických pásiem najväčšiu prodokciu vykazujú tropické lesné ekosystémy,najmenšie ekosystémy púští.
životne däležitá je úloha zelených rastlín pri stabilizácii obsahu kyslíka a oxidu uhličitého v ovzduší krajinnejsféry Zeme.
V krajinnej sfére Zeme je intenzívny kolobeh chemických prvkov medzi neživým prostredím a živými organizmami.To je biogeochemický cyklus.Najdôležitejšie prvky,ktoré prúdia medzi živou a neživou hmotov,súvodík,kyslík,uhlík,dusík a fosfor.
Najv. producentom kyslíka sú rastliny morí a oceánov.Preto je dôležitá ochrana morí a oceánov pred znečisťovaním.
Dôsledky činnosti človeka na ekosystémy-
človek už po viac tisícročí vplýva priamo i nepriamo na rozličné ekosystémy, na ekologickú stabilitu krajinnej sféry Zeme.
odlesňovanie trop.daždového lesa odlesňovanie prirodzených lesov poľnohospodárska činnosť /vzniká erozia, zasoľovanie, znehod.chem.lát./ ohrozené sú rastlinné a živočíšne druhy rozširovanie púští a polopúští stavebná činnosť človeka