Zem ako vesmírne teleso

1.ZEM AKO VESMÍRNE TELESO A ZOBRAZOVANIE ZEME NA MAPÁCH

(tvar Zeme , pohyby Zeme a ich dôsledky , slapové javy , kartografické zobrazenia , obsah mapy) Tvar Zeme Z- má tvar gule , nie pravidelnej , ale sploštenej v oblasti zemských pólov. sploštenie spôsobuje otácanie Zeme okolo vlastnej osi .

  • rozloha Z: 510 mil. km2 – povrch súše ¼ ( 149 mil. km2
– oceán ¾ ( 361 mil. km2 )

  • polomer Zeme : 6378 km ( šetri se osle )
sploštenie Z : 21,5 km

- modely vystihujúce tvar Z :

referencná gula – glóbus : pravidelné gulovité teleso , kt. sa používa na školské úcely rotacný elipsoid – sféroid : použ. sa pri výpoctoch a pri zostrojovaní máp geoid : len teoreticky vystihuje tvar a rozmery Z , nepoužíva sa v praxi

  • Newton , Kopernik , Kepler , Maghalies – špan. Moreplavec , kt. podal dôkaz o
gulatosti Z , ked oboplával zemegulu Pohyby Z a ich dôsledky -Z vykonáva 2 pohyby :1. okolo R

  • 2. okolo vlastnej osi
  • 1. trvá 365 dní 5 h 48 min. 45,7 s (365 dní 6h )
-Z sa pohybuje po dráhe o tvare elipsy. V jednom z jej ohnísk sa nachádza Slnko. Bod dráhy Z , ktorý je k Slnku najbližšie d perihélium ( príslnie)- P. Zem sa v nom nachádza 3.1. a od Slnka je vzdialená 147 mil. km. Zem sa pohybuje rýchlostou 30,3 km/s. Bod dráhy najvzdialenejší od Slnka d afélium (odslnie)- A. Zem sa v nom nachádza 4.7. a od Slnka je vzdialená 152 mil. km. Rýchlost Z je 29,7 km/s. -pohyb okolo Slnka spôsobuje striedanie sa rocných období. Jarná rovnodennost – 21.3. , Slnko svieti kolmo na rovník. Letný slnovrat – 22.6. , Slnko svieti kolmo na obrat. Raka. Jesenná rovnodennost – 23.9. , Slnko svieti kolmo na rovník. Zimný slnovrat – 21.12. , Slnko svieti kolmo na obrat. Kozorožca -dôsledky : menia sa 4 rocné obdobia , mení sa dlžka dna a noci , mení sa poludnajšia výška Slnka nad obzorom ,zmena priklonenia a odklonenia severnej a južnej pologule , nerovnaká rýchlost Z spôsobuje rozdiely v dlžke a teplote leta na oboch pologuliach d na južnej pologuli je leto kratšie , ale teplejšie v dôsledku väcšej rýchlosti Z , na severnej pologuli je leto dlhšie , ale menej teplé ako na J pologuli v dôsledku menšej rýchlosti Z. Aj polárny den je rozdielne dlhý na oboch pologuliach d na S pologuli je polárny den dlhší ako na J pologuli asi o 7dní

  • 2. trvá 23 h 56 min 4s
  • Z sa pohybuje od Z na V
  • Za 24 h sa Z otocí okolo svojej osi o 360° , za 1h o 15°
-dôsledky: striedanie sa dna a noci ( oteplovanie sa a ochladzovanie sa Z povrchu) Rozdelenie Z na casové pásma ( pozri cierny atlas str.104 – casové pásma ) , 180°poludník – dátumová hranica – posun o 1 den (na V + 1h , na Z – 1h) Slapové javy

  • príliv a odliv
  • sú to pravidelne sa opakujúce deformácie Zeme spôsobené prítažlivou silou Mesiaca a
Slnka (väcší podiel má prítažlivá sila Mesiaca – 2/3 ) -tieto javy sa najviac prejavujú na morskej hladine , kde spôsobujú príliv (stúpanie morskej hladiny ) a odliv ( klesanie morskej hladiny ). Na tom istom mieste sa príliv a odliv strieda každých 6h. Hladina stúpa súcasne na privrátenej aj odvrátenej strane k Mesiacu , co spôsobuje odstredivá sila rotácie Z .

  • príliv rozlišujeme : skocný a hluchý
Skocný príliv nastáva vtedy , ked sa Zem , Mesiac aj Slnko nachádzajú v 1 rovine. Tento príliv je najväcší , pretože sa prítažlivé sily Mesiaca aj Slnka znásobujú. Hluchý príliv nastáva vtedy , ked sa Zem , Mesiac a Slnko nenachádzajú v 1 rovine. Prítažlivé sily Mesiaca a Slnka sa rušia .

  • využitie prílivu : prílivové elektrárne ( napr. zálivy vo Francúzsku , Kanade ) , v
prístavoch – na urcenie prístavneho casu Kartografické zobrazenia

  • sú to spôsoby akými zobrazujeme povrch Z na mapách
  • rozdelujeme ich podla : spôsobu geom. konštrukcií na – azimutálne - dotyková plocha
je rovina

  • hl.
na zobrazenie pólov – valcové- dotyková plocha – plášt valca

  • mapy sveta , casových písem
– kuželové - dotyková plocha-plášt kužela

  • na zobraz. rozlahlých štátov
skreslenia na – rovnakouhlové – rovnakoplošné – rovnakodlžkové -skreslenie ovplyvnuje : mierka mapy , velkost územia , druh zobrazenia Obsah mapy

  • tvorí súbor všetkých objektov na mape zobrazených
  • obsah rozlišujeme na : 1. tématický
  • 2. topografický
  • 1. znázornuje špeciálne javy a objekty na mape.
Jeho výsledkom sú špeciálne mapy ( mapy podnebia , pôd , rastlinstva , ...)

  • 2. znázornuje tie najzákladnejšie informácie o území (povrch , tvar , vodstvo , sídla ,
...)

  • obsah mapy má 2 zložky : výškopis a polohopis
Výškopis vyjadruje nadmorskú výšku. Môže byt vyjadrená : bodom ( kóta ) ciarou ( vrstevnica ) plochou ( farba ) Polohopis tvorí súbor bodov , ciar a plôch v priestore na mape ( horizontálnu clenitost ) Topografický obsah mapy je základ pre mapy všeobecno-geografické , kt. sa rozdelujú na: administratívno-politické fyzické Podla mierky sa mapy rozdelujú na : malej mierky strednej mierky velkej mierky.