Výskum kozmu
CLOVEK SKÚMA VESMÍR
Ci sa mladí rojkovia neotácali na nocnú oblohu a nepredstavovali si, že cestujú k tým vzdialeným blíkajúcim hviezdam? Je to ludský osud, napísal ruský raketový vedec Konstantin Ciolkovskij (1857-1935), ,,položit nohu na pôdu asteroidu, nabrat rukou horninu z Mesiaca..." Ciolovskij urobil viac, a neostal iba pri snoch. Jeho nové myšlienky obsahovali aj návrh, že rakety by mali mat stupne tak, aby mohla palivova nádrž po spotrebovaní paliva odvrhnutá prec - co je pri súcasných kozmických letoch nevyhnutné. Hoci sny o hviezdach nútili vedcov zaoberat sa amatérsky raketovou technikou, najviac vedu dopredu posunula vojna a politika. Pocas 2. svetovej vojny obe strany sútažili vo vývoji rakiet, ktoré by mohli prepravovat zbrane. Neskôr sa USA a ZSSR dostali do niecoho, co sa nazývalo ,,kozmické preteky", ked sa obe mocnosti usilovali dosiahnut najvyšší ciel: kozmos. V roku 1957 to boli Sovieti, ktorí prví dostali objekt do lozmu, ked vypustili umelú družicu Sputnik 1 - jeho meno znamená v ruštine spolocník. Intenzívne sútaženie urýchlilo tempo pokroku. Už o 12 rokov neskôr sa dvaja Americania prechádzali - alebo presnejšie, poskakovali! - po Mesiaci. Clovek zacal výskum vesmíru. Ludia dlho snívali o lietaní vo vzduchu a o cestách k hviezdam. Leonardo da Vinci (1452-1519), slávny taliansky renesancný maliar a vynálezca, bol jedným z takýchto rojkov. Skúmal let vtákov a 25 rokov pracoval na vývoji stroja, pomocou ktorého by ludia lietali ako vtáci. Ale ani génius ako Leonardo da Vinci to nedokázal. Neskôr sa inžinieri viac sústredili na vynález z Leonardovho zápisníka. Obrovská vrtula podobná skrutke, nazývaná špirálová skrutka, pracuje na tom istom princípeako súcasná helikoptéra. Dnešných citatelov jeho poznámok prekvapuje aj skutocnost, že Leonardo píše všetko obrátene! Slová na strane nasledujú sprava dolava a písmená sú obrátené.
Zaciatok kozmického veku:
Malá, ale tažká prvá umelá družica, Sputnik 1, mala priemer sotva 59 cm, ale hmotnost 83 kg. Na takého malého ,,cvrcka" to vyvolalo pomerne silný rozruch pri zrode kozmickej sútaže medzi USA a jeho rivalom Sovietským zväzom, ktorá nakoniec doviedla ludí do kozmu a k mnohým technológiam kozmického veku používaným na Zemi v súcastnosti. Kde je Sputnik dnes? Pristál na hladine oceánu a potopil sa tri mesiace potom, co sa zapísal do histórie. Sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin bol prvý muž - a prvý clovek - ktorá sa dostal do vesmíru. Za 108 minút obletel Zem v kozmickej lodi Vostok 1 dna 12. apríla 1961. Potom sa zapol brzdiaci motor, ktorý ho nasmeroval spät na Zem. Ked dosiahol v atmosfére požadovanú výšku, katapultoval sa z kozmickej lode a padákom sa dostal na povrch. Dva roky po prvom kozmonautovi poslali Sovieti do kozmu ženu. Valentina Tereškovová strávila v kozme tri dni, kým sa nevrátila do atmosféry Zeme a nepristala pomocou padáka. Kozmonautka spôsobila pozemskej službe pár tažkých chvíl, ked si pocas rádiového spojenia pospala! NASA plánoval prvé pristátie na Mesiaci na 4. júla. Malé technické poruchy však spomalili postup prác a bolo to až 20. júla 1969, ked sa Neil Armstrong a Buzz Aldrin stali prvými ludmi, ktorí chodili po mesacnom povrchu. Ludia prilepený pri svojich televízoroch napäto sledovali, ked Armstrong spravil prvý historický krok a vyriekol slová: ,,Je to malý krôcik pre cloveka, ale obrovský skok pre celé ludstvo."
POBYT V KOZME
Od roku 1971 sa celý rad ruských kozmonautov a amerických astronautov zameral na pobyt vo vesmíre. Museli si navyknút na stiesnené kabíny, vytlácanie potravy z túb, málo súkromia, samotu a na to, co vyzerá ako sústavne a panovacné riadenie zo Zeme. Je nádej, že ich skúsenosti umožnia jedného dna ludom navštívit iné svety. Ich útrapy neboli zbytocné. Problémy sa prekonali jeden po druhom. Kozmické stanice sú pohodlnejšie, takže posádka sa lepšie vyspí. Potrava je chutnejšia, co pomáha astronautom prekonat nebezpecnú stratu chuti do jedla. Kabínky poskytujú súkromie. Rozpis pracovnej cinnosti dovoluje aj sa trocha natiahnut. Nárocným cvicením sa bojuje proti ochabovaniu svalov a rednutiu kostí, ktoré sa objavuje pri nulovej gravitácii. Po technickej stránke inžinieri vylepšujú na palube recykláciu kyslíka a vody, aby kozmické stanice - a budúci vesmírni cestujúci - boli sebestacnejší. Aký je život na Mire? Ruská stanica Mir, vypustená v roku 1986 (dnes už neexistujúca), bola schpná mat dlhodobo na palube troch kozmonautov a prijat dalších, najviac troch, navštevníkov vo velmi úzkych kabínkach. Kozmonauti väcšinou pracujú v prednej velitelskej sekcii a jedia i cvicia v strednej casti. Zvukotesné steny oddelujú dve súkromné kabínky - každá z nich nie väcšia ako malá telefónna búdka - zarucuje posádke dobrý spánok. Mimo stanice sú slnecné panely, zásobujúce kozmickú stanicu elktrickou enrgiou, a 6 spojovacích otvorov, umožnujúcich pripojenie dalších kozmických lodí. Coskoro sa na obežnú dráhu Zeme dostane Medzinárodná kozmická stanica ISS ako spolocný projekt USA, Ruska, Európskej kozmickej agentúry, Japonska a niekolkých štátov (budovanie ISS sa zacalo už v júni 1999). Sedem astronautov v nej bude mat svoj priestor, ktorý sa objemom rovná dvom kabínam v prúdových lietadlách. Mimo základnej casti je stanica velká ako 14 tenisových kurtov - pre jej velkost sa musí vyniest do kozmu po castiach a až tam sa poskladá. Astronautom potrvá najmenej 800c hodín, kým poskladajú toto monštrum. Ked ráno vyplávate z postele, použijete odsávacie toaletné zariadenie a budete nahánat poletujúce kvapôcky unikajúce z pomarancového džúsu, poznáte, že už nie ste doma na Zemi. Beztiažový stav ako dôsledok nulovej gravitácie je vážna zmena, na ktorú si musia astronauti zvyknút. Môže to byt zábavné, a môžete si na to zvyknút, ale nakoniec to ide na nervy, ako tvrdia tí, ktorí si to vyskúšali dlhšie.
NÁVŠTEVA INÝCH SVETOV
V televíznom seriály Star Trek sa vesmírny pasažieri prehánajú priestorom pomocou niecoho, co nazývajú ,,zvlnená rýchlost", co je rýchlost väcšia než rýchlost svetla. Nateraz nie je možné cestovat rýchlejšie ako sa šíri svetlo, ktoré prejde približne 300 000km za sekundu. Kto ale vie, co presne prinesie budúcnost? Vzhladom na obrovské vzdialenosti medzi vesmírnymi objektami, ak chceme vážne uvažovat o cestách v kozme, budeme musiet vyvinút spôsoby, ktoré by nás prepravovali co najrýchlekšie. Tiež sa musíme stat sebastacnejšími, pretože nemôžeme so sebou zobrat mnoho potravy a vody. Iba cesta k susednému Marsu by trvala 8 až 9 mesiacov. Znací to potrebu množstva jedál, vody na pitie, a na umývanie ani nespomíname. A kde by ste uložili všetok odpad zozbieraný na toaletách? Vedci sa upriamujú na vývoj sebastacných systémov životného prostredia pre cstovanie v kozme. Všetko by malo byt recyklované, vrátane ludských odpadov a vydýchaného oxidu uhlicitého. Základna na Mesiaci - nie je to úplne rajská záhrada v trópoch, o ktorej sníva vela ludí, ale je to námet na sny. Tento návrh NASA predstavuje nafukovaciu gulu, v ktorej môže žit až tucet clenov posádky. Je spojená s dalšou nafukovaciou stavbou, ktorá slúži ako pristávacie zariadenie. Astronauti, ktorí pristanú na Mesiaci, by sa tu mohli vysadit a prejst do obývacej sféry. Na co by sa mohli kolónie využit? Pravdepodobne aj na tažbu mesacných surovín, alebo ako štartovacie miesto pre misie do vzdialenejšieho vesmíru. Prvá kolónia na cudzom svete: Mars Ked niekedy v budúcom storocí vystúpite zo svojej kozmickej lode na cervený martanský piesok, musíte byt pripravený na nárocné podmienky. Musíte celit nízkej teplote až -123 stupnov Celzia, smrtiacemu žiareniu a strašným prachovým búrkam. Musíte so sebou doniest všetko potrebné na vybudovanie základne, vrátane technologického zariadenia na recykláciu kyslíka, oxidu uhlicitého, vody a tuhého odpadu. Rýchlo postavte skleníky na pestovanie cerstvej zeleniny a ovocia - prepycha aj pre najvyberavejšie deti, ktorý bude nevyhnutný po kozmickom lete trvajúcom dlhé mesiace. A pretože nemôžeteso sebou brat zo Zeme množstvo tžkého stavebného materiálu, musíte si útulok urobit z toho, co máte. Prevrátené kryty pristávacich modulov sa môžu premenit na obývacie jednotky, kliniku a laboratórium.