Vesmírny program Surveyor Ak nebudeme brat do úvahy rozsiahle skúmanie Venuše v roku 1967, potom môzeme konštatovat, že polovica 60. rokov patrila predovšetkým výskumu Mesiaca najrôznejšími sondami bez posádok. Už v januári 1966 slávili velký úspech Sovieti, ked ich Luna 9 mäkko dosadla na Mesiac a vyslala panoramatický záber najbližšieho okolia miesta pristátia. V marci nasledovala Luna 10, ktorá sa stala prvou umelou družicou Mesiaca (okrem vedeckých meraní vysielala od Mesiaca štyri razy i nahrávku Internacionály - propaganda slávila úspech). Potom však prevzali iniciatívu Americania a NASA s novou generáciou kozmických sond a už sa nevzdali svojej dominantnej úlohy. Pocas 19 mesiacov sa od mája 1966 uskutocnilo sedem pokusov so sondami Surveyor (urcené pre mäkké pristátie) a pät s lunárnymi družicami Lunar Orbiter. Bola to pozoruhodná kolekcia. Spolu so sondami Mariner naucili tieto misie predovšetkým pracovníkov riadiaceho strediska, ako riešit problémy, ktoré sa necakane objavia a ako plánovat prácu pri ich dlhodobých letoch.Sondy Surveyor sa mohli spolahnút na nosnú raketu Atlas Centaur, ktorej konštrukcná kópia Atlas 1 sa používa dodnes na vynášanie geostacionárnych druzíc. Program bol zasvätený prípravám letu cloveka na Mesiac v programe Apollo, co bolo hnacím motorom pre všetkých, co sa podielali na jeho vývoji, pretože mohli demonštrovat techniku mäkkého pristátia i podrobný prieskum mesacného povrchu. Sovietska Luna 9 síce uskutocnila prvé mäkké pristátie, no Surveyor bol prvou sondou, ktorá bola schopná pristávat s využitím raketových brzdiacich motorov, vdaka ktorým sa lahko zniesla k Mesiacu a tromi pristávacími nohami sa jemne dotkla povrchu.Surveyor 1Odštartoval 30. mája 1966 a bol to vlastne operovací "inžiniersky" let, pri ktorom vedúci programu ocakávali skôr overenie techniky než získanie velkých úspechov. Od stupna Centaurus sa oddelila 995 kg tažká sonda. O den neskôr sa zorientovala v priestore podla Slnka a jasnej hviezdy Canopus a pomocou troch malých pomocných raketových motorov na tekuté palivo s regulovatelným tahom vykonala korekciu svojej dráhy. Riadenie sondy Surveyor bolo ovela pruznejšie než pri predchádzajúcich, pomerne tažkopádnych sondách typu Ranger. Napriek tomu vývoj týchto troch riadiacich dýz mal podstatný vplyv na trochu zložitý vývoj Surveyorov v pasadenskom stredisku JPL i u hlavného dodávatela, ktorým bola firma Hughes. Navyše sa zvýšili celkové náklady na viac ako 2 miliardy dolárov v súcasných cenách. Priblízenie a pristátie malo zaujímavý priebeh: vo výške 85 km sa po predchádzajúcej orientácii sondy na povel palubného výškomera zapálil na 2 minúty 53 sekúnd hlavný brzdiaci motor na pevné palivo, ktorý sa po splnení úlohy oddelil vo výške 9,2 km pri rýchlosti 119 m/s. Dalej už zostup programovacie zariadenie pomocou dvoch radarov a troch riadiacich dýz. Operátori z pasadenského strediska sa iba na dialku prizerali bez toho, že by mohli akokolvek zasiahnut. Tri dýzy sa vypli asi 1 sekundu pred dosadnutím - vo výške okolo 4 m - aby sa predišlo zvíreniu prachu a poškodenie miesta pristátia plynmi prúdiacimi z dýz: Surveyor mäkko dosadol rýchlostou asi 3 m/s medzi krátery Flamsteed D a F v Oceáne búrok (Oceanus Procellarum) s odchýlkou iba 16 km od pôvodne urceného ciela. Prvá televízna snímka zachytila pätku jednej z pristávacích nôh. Podrobné zábery s rozlíšením 600 riadkov z dvoch televíznych kamier sa prenášali do riadiaceho strediska. Panoramatické zábery ukázali, ze sonda dosadla v plytkom a pomerne starom kráteri, pricom pohlad na pätku jednej pristávacej nohy potvrdil, že sa netreba obávat nebezpecne hrubej vrstvy prachu, ktorá by znemožnila návštevu kozmonautov. Pocas dalších dvoch týždnov vyslal Surveyor 1 10355 televíznych snímok (i farebných) typickej mesacnej krajiny. Ked potom 14. júna nastala dlhá mesacná noc, sondu uložili na "zimný spánok", aby zvládla dva týždne teplôt hlboko pod -100°C. Napriek tomu, že sa pôvodne s oživením do druhého lunárneho dna nepocítalo a sonda trochu vzdorovala dialkovým povelom na prebudenie, nakoniec predsa len pracovala ešte celý další lunárny den od 28. júna do 13. júla, než jej systémy definitívne podlahli náporu druhej mrazivej noci.Štart: 1966-05-30 o 14:41:00 UTC Váha: 292.00 kg Surveyor 2Sondu štastena opustila. Štart sa uskutocnil 30. októbra 1966, korekcia dráh prebehla 31. októbra, ale namiesto troch dýz sa zapli iba dve, co vyvolalo prudkú rotáciu sondy rýchlostou 0,85 otácky za sekundu, ktorú sa nepodarilo zastavit. Hlavný brzdiaci motor neovládatelnej sondy bol zapnutý iba skúšobne. Surveyor 2 sa zrútil asi 320 km severozápadne od plánovaného miesta v Zálive stredu (Sinus Medii). Štart: 1966-09-20 o 12:32:00 UTC Váha: 292.00 kg Surveyor 3Všetko zase napravil - i ked takisto prežil pár horúcich okamihov. Sonda dosadla iba 4 km od plánovaného bodu medzi krátermi Fra Mauro a Lansberg, no riadiaci systém stratil povrch z dohladu, preto sa tri riadiace dýzy nevypli, takže sonda sa po dosadnutí znovu vzniesla do výšky asi 10 m, aby po druhý raz pristála 8 m daleko od pôvodného miesta a urobila další skok, tentoraz už iba viac - menej trojmetrový. Trvalo to celkove asi pol minúty, kým operátori v riadiacom stredisku JPL na Zemi poznali, co sa to vlastne na Mesiaci robí a dialkovým povelom tri neposlušné dýzy pocas druhého skoku vypli. Sonda dosadla o dalšie dva metre dalej. Vedci nad neplánovaným poskakovaním jasali. Kazdá pätka pristá vacej nohy totiž zanechala v prachu na povrchu Mesiaca niekolko odtlackov, a to bola cenná informácia pre konštruktérov lunárneho modulu v projekte Apollo. A ešte jedna zvláštnost - namiesto druhej televíznej kamery mal Surveyor 3 nainštalované pohyblivé skladacie rameno, dlhé až 1,5 m, zakoncené lopatkou na zber vzoriek hornín a vyrývanie brázdy do povrchu (dlzka 30 cm a hlbka 10 cm). Táto ruka, dialkovo ovládaná technikom zo strediska JPL, vyryla štyri skúšobné brázdy a vysypala vzorky materiálu na jednu z pristávacích opier, kde si ich podrobne prezrel objektív televíznej kamery. Surveyor 3 sa po spánku pocas mesacnej noci už oživit nepodarilo, no i napriek tomu sa o viac než dva roky dostal do centra pozornosti. V jeho tesnej blízkosti totiž (vo vzdialenosti asi 16 m) pristáli kozmonauti Pete Conrad a Alan Bean s lunárnym modulom Intrepid pri lete Apolla 12 v novembri 1969. Uskutocnili inšpekciu sondy a odmontovali z nej niektoré súciastky, ktoré dopravili naspät na Zem. Priviezli dokonca kompletnú televíznu kameru zo sondy. Šokujúcim zistením bol objav pozemského mikrooragnizmu, ktorý prežil kruté podmienky na Mesiaci. Neskôr však niektorí odborníci konštatovali, že súciastky boli s najväcšou pravdepodobnostou zamorené až pri spiatocnej ceste Apolla 12 na Zem.Štart: 1967-04-17 o 07:05:00 UTC Váha: 302.00 kg Surveyor 4Zamieril 14. júla 1967 do rovnakej oblasti ako neštastný Surveyor 2, teda do Sinus Medii približne v strede privrátenej strany Mesiaca. Aj túto sondu však stretla nehoda. Orientácia prebehla bez problémov, dokonca sa zapojil i hlavný brzdiaci motor výškomerom vo výške 83 km, no potom sa vo výške 10 km zrazu prerušilo so sondou spojenie a už sa ho nepodarilo obnovit.O osude sondy dodnes nie je nic známe. Štart: 1967-07-14 o 11:53:00 UTC Váha: 283.00 kg Surveyor 5Aj sonda Surveyor 5 sa takmer stratila. Odštartovala 8. septembra 1967 a pri korekcii dráhy sa zistilo, že uniká hélium z tlakovej nádrže, co mohlo vážne ohrozit cinnost troch brzdiacich dýz. Priebeh pristátia preto dialkovými povelmi z riadiaceho strediska JPL preprogramovali tak, aby sonda zacala brzdit neskôr, no s väcšou intenzitou. Brzdiaci motor sa preto zapálil až vo výške 46 km, trojica riadiacich dýz dokonca až v 134 m a sonda dokázala pristát rýchlostou 3 m/s vo vzdialenosti asi 3 km od plánovaného bodu v Mori pokoja, 100 km východne od krátera Sabine a 56 km juhozápadne od miesta dopadu sondy Ranger 8. Štart: 1967-09-08 o 07:57:00 UTC Váha: 303.00 kg Surveyor 6V novembri 1967 dosiahol Surveyor 6 (štart 7. novembra)bez problémov oblasti Sinus Medii, do ktorej mierili neúspešné sondy s poradovými císlami 2 a 4. Bolo to v okruhu 30 km od miesta, kde do dvoch rokov malo pristát Apollo 11. Tým sa skoncil prieskum oblastí pozdlž rovníka, vybraných na pristátie kozmonautov v programe Apollo. Zaujímavostou na lete bol plánovaný "žabí skok" sondy do výšky 3 m a vzdialenosti 2,5 m zapálením troch riadiacich dýz asi na 2,5 sekundy. Štart: 1967-11-07 o 07:39:00 UTC Váha: 299.60 kg Surveyor 7Posledná sonda programu s oznacením Surveyor 7 odštartovala 7. januára 1968 a pristála na malej plošinke v hornatej oblasti asi 20 km severne od krátera Tycho v južnej oblasti Mesiaca. Televízna kamera odovzdala pozoruhodné zábery znacne nerovnej krajiny posiatej balvanmi. Takisto jedna z posledných pilotovaných výprav Apolla mala zamierit do tejto clenitej a romantickej oblasti, ale plán sa neuskutocnil, pretože vedúci programu ho posúdili ako privelmi riskantný. Štart: 1968-01-07 o 06:30:00 UTC Váha: 305.70 kg.