Vesmírne sondy Sonda Galileo je kombinovaná umelá družica Jupitera a atmosferická sonda. Je významnou medziplanetárnou expedíciou NASA v devätdesiatich rokoch. Štyri prelety sond Pioneer a Voyager už v minulosti poskytli viacero strucných informácií o tejto obrovskej planéte, o jej nezretelných prstencoch a spolocenstve najmenej 16 mesiacov. Galileo podstúpil sériu tolkých odkladov (však nakoniec opustil Zem s vyše 7 rocným oneskorením), že neustále rastúce náklady na udržanie projektu, takmer spôsobili jeho úplné zrušenie. Program sa zacal realizovat v roku 1978 ; a až do roku 1983 strávil vyše 600 miliónov dolárov. Táto suma nakoniec vyrástla až na 1,5 miliardy dolárov. Keby sa takéto výdavky dali predpokladat už na samom zaciatku, Kongres by pravdepodobne nikdy takýto projekt neschválil.Odklady štartu spôsobila aj najmä havária reaketoplánu Challenger. V JPL (Jet Propulsion Laboratury) naprojektovali trasu, na ktorej mala sonda absolvovat tri gravitacné akcelerácie (obdobný spôsob aký využívali sondy Voyager ; na zrýchlenie).Jednu Preletom okolo Venuše, dve preletmi okolo materskej planéty.Gravitácie oboch planét mali efektívne poslúžit namiesto horných stupnov ; štartovacej rakety (Galileo bol vypustený z nákladového priestoru raketoplánu Atlantis). Vypustenie družice sa uskutocnilo 18. októbra 1989.Jediné stretnutie sondy s Venušou sa uskutocnilo 10. februára 1990, ked ju Galileo obletel vo vzdialenosti 16 250 km. Jeho rýchlost sa tak zvýšila o 8000 km/h. Pravdaže sa táto možnost využila na snímkovanie oblacnosti a dalšie Galileove prístroje zatial testovali miestnu atmosféru doteraz najpresnejšímy metódami. Väcšnina získaných údajov zostala nacas uložená na záznamových médiách sondy, pretože hlavná anténa zostávala ešte stále poskladaná.Uložené informácie sa preniesli na Zem v ; novembri 1990, ked sa Galileo ; priblížil na prvý akceleracný prelet okolo Zeme. Druhý prelet sa uskutocnil o dva roky na to, ked sonda skúmala aj polárne oblasti na Mesiaci.Jediné problémy nastali pri rozvinutí antény, ktorá sa nechcela poriadne rozvinút a tak sa na prenos musela používat menšia univerzálna anténa. Sklamanie z problémov s velkou anténou do istej miery zatienil úspech, ktorým, bolo stretnutie sa sondy s asteroidom Gaspra 29. októbra 1991. Bolo to prvé stretnutie tohto druhu. No pre riziko poškodenia od trosky sprevádzajúcej asteroid sa Galileo priblížil len na 1600 km. stretnutie sa odohralo vyše 400 miliónov km od Zeme. Bolo získaných vyše 150 snímok a dalšie vedecké údaje o telese. Na Zem sa dostali pocas preletu sondy v roku 1992. Presne predpísaný prelet okolo Zeme sa uskutocnil v decembri 1992 vo výške iba 320 km. Tento prelet pridal na rýchlosti sonde 13 320 km/h a sonda sa už vydala na cestu k Jupiteru.Dna 7. decembra 1995 sa od sondy na obežnej dráhe Jupitera oddelila atmosferická sonda, ktorá na padákoch zostupovala do atmosféry Jupitera( rýchlostou až 185 000 km/h). Minimálne pocas jednej hodiny vysielala sonda s vedeckými prístrojmi informácie o fyzikálnych, ale aj chemických podmienkach vo vonkajších vrstvách Jupiterovej atmosféry. Z meraní vyplynulo, že plyny v atmosfére dosahujú neuveritelnú rýchlost až 600 km/h.Chemické zloženie atmosféry sa velmi podobá na zloženie atmosféry Slnka. Po zániku sondy sa stal Galileo prvou umelou družicou Jupitera a zacal skúmat jednotlivé mesiace tejto planéty. Každý oblet okolo jedného z mesiacov Jupitera využila sonda k zrýchleniu na cestu k dalšiemu Mesiacu.
Dráha sondy Galileo:
Technické vybavenie sondy:
Celková váha: 2,56 tony Dátum štartu: 18 Október 1989 o 22:23 UTC
Orbitálna cast:
Priemer hlavnej antény: 4,66 m Váha: 2,38 tony Energetický zdroj: Jadrové palivo (570 W) Vedecké prístroje: Kamera, infracervený mapovací spektrometer, fotolarimeter, magnetometer, rádiometer, spektrometer, detektor mikrometeoridov a detektory energetických castíc. Reaktívny modul: Slúžil na urýchlovanie a ovládanie sondy v priestore Váha: 1,2 tony Atmosferická sonda: Urcená na vstup do Jupiterovej atmosféry. Váha: 335 kg Napájanie: Batérie (580 W) Vstup do atmosféry Jupitera: 7. December 1995 o 22:04 UTC (5:04 p.m. EST) ---------------------------------------- ----------------------------------------
Giotto:
Sonda Giotto bola vypustená roku 1985 k Halleyho kométe.Táto sonda Priniesla ESA vari najväcšiu publicitu v jej histórii.Ked sonda z 13. na 14. marca 1986 preletela vo vzdialenosti iba necelých 605 km od kométy, pocínala si skutocne obdivuhodne a bola skvelou demoštráciou úžitku medzinárodnej spolupráce pre velké vedecké ciele.Získala prvé zretelné snímky jadra kométy a tiež množstvo dalších údajov o tomto telese.Avšak to ešte nebolo všetko.Giottova misia sa predlžila a v júli 1992 sonda preletela len 200 km od jadra Grigg-Skjellerupovej kométy, co bolo v tom case asi 210 miliónov kilometrov od Zeme.Giotto tak zaznamenal niekolko rekordov,medzi ktoré patrí aj jeho prvenstvo medzi hibernovanímy a znovu oživenými dialkovými sondami; bol prvou sondou, ktorá sa vrátila z väcšej vzdialenosti a pred reaktiváciou a presmerovaním na let k dalšej kométe obletela Zem; a je jedinou sondou, ktorá sa stretla s dvoma kométami - druhá z nich bolo najtesnejším priblížením, aké sa doteraz podarilo. Záber jadra Halleyovej kométy, ktorí vyhotovila
sonda Giotto. Technické údaje o sonde:
Dátum štartu: 2. Júla 1985 Miesto vypustenia: Francúzska Guayana Rozmery: Priemer 1,81 m; Výška: 1,6 m Nosná raketa:Ariane 1 (V-14) Vzletová hmotnost: 960 kg Napájanie: Solárne panely (196 W) Plánovaná aktívna životnost: 2 roky Hlavné vedecké prístroje: TV kamera,Neutrálny hmotový spektrometer,Iontový spektometer,Spektrometer prachových castíc,Dopadový detektor,refrakcný fotometer. ---------------------------------------- ----------------------------------------
Voyager:
Sonda Voyager I. Sonda Voyager II. Cinnost sond v roku 1991 Posolstvo na Voyageroch Technické vybavenie sond Voyager Americká medziplanetárna kozmická sonda urcená na výskum velkých planét a ich okolia. Voyager I. štartoval 5.9.1977 na heliocentrickú dráhu.Dráha sa korekciami, a najmä gravitac-ným pôsobením planét zmenila na hyperbolickú vzhladom na Slnko.Sonda s hmotnostou 825 kg ( z toho 105 kg vedeckej aparatúry ) preletela okolo Jupitera 5.3.1979 vo vzdialenosti 277 500 km nad vrchnou vrstvou mrakov planéty.Získala 18 000 snímok Jupitera a jeho mesiacov s rozlišovacou schopnostou niekolkých kilometrov. Sonda objavila Jupiterov prstenec, sopecnú cinnost na mesiaci Io, polárne žiare na Jupitery a povrchové útvary na mesiacoch Amaltea ( zo vzdialenosti 420 000 km ), Io ( z 21 000 km ), Európa (zo 700 000 km), Ganymedes ( zo 115 000 km ) a Kalisto (zo 126 000 km ). Prelet oblastou Jupitera so snímkovaním trval 98 dní. Gravitacnými úcinkami Jupitera bola sonda nasmerovaná na dráhu k Saturnu. Dna 12.11. 1980 sa priblížila k Saturnu na vzdialenost 2,5 mil. km.V tom case bol Saturn od Zeme vzdialený 1,5 miliárd km (pre casový signál to znamenalo 85 min). Najväcšie priblíženie nastalo 13.11.1980, ked sonda prešla pod rovinou prstencov planéty a bola vzdialená 124 000 km od vrchnej vrstvy mracien planéty.V ten istý den prešla vo vzdialenosti 4 000 km od povrchu mesiaca Titan. Voyager I. objavil detailnú štruktúru prstencov saturna, povrchové útvary na jeho mesiacoch a štruktúru mracien planéty. Po prelete okolo Saturna uniká Voyager I. zo slnecnej sústavy. Voyager II. Štartoval 20.8.1977 (skôr ako Voyager I.) na heliocentrickú dráhu.Dráha sa korekciamy a gravitacnými úcinkom planét zmenila na hyperbolickú vzhladom na Slnko. Technické zariadenia na Voyagery II. bolo rovnaké ako pri jeho predchodcovi. Do oblasti Jupitera sa sonda dostala 8.7.1979 ( o 4 mesiace neskôr ako Voyager I. ), 9.
- 7. prešla v minimálnej vzdialenosti 650 000 od vrchných mracien Jupitera, doplnila
Technické vybavenie sond:
Hmotnost: 825 kg Velkost parabolickej antény: 3.66 m Frekvencie vysielania: 2,3 a 8,4 GHz Zdroj energie: Plutóniové generátory 3 x 180 W Orientácia v priestore: Na Slnko, hviezdu Canopus a gyroskopmi Pohon: Využíva gravitacné pôsobenie planét Palivo na korekcie letu: Hydrazín
Cinnost sond Voyager v roku 1991:
Voyager I. Sonda sa zaciatkom roka 1991 nachádzala vo vzdialenosti takmer 6,5 milárd km od Slnka, od ktorého sa vzdaluje rýchlostou asi 550 miliónov km rocne. Na jar 1990 bol odpojený infracervený rádiometer, fotopolarometer a televízne kamery, ale ostatné prístroje dosial spolahlivo pracujú a so sondou sa udržiava obojstranné spojenie.Ultrafialový spektrometer, umiestnený na pohyblivej plošine, sa využíva na pozorovanie hviezd spektrálneho typu O a B, bielych trpaslíkov,aktívnych dvojhiezd a extragalaktických objektov.Predpokladá sa výskum asi 50 objektov rocne, a to až do roku 2000. Vrámci programu VIM (Voyager Interstellar Mission) pokracuje sledovanie nabitých castíc, kozmického žiarenia a medziplanetárneho kozmického pola. Predpokadá sa, že termoelektrický zdroj energie bude schopný zásobovat sondu asi do roku 2025.Zásoby hydrazínu pre stabilizacný systém by mali dovtedy tiež vydržat a sedemdesiat metrové rádioteleskpy by mohli zachytit vysielanie ešte roku 2030 ked slnecný snímac pravdepodobne prestane rozlišovat Slnko od ostatných hviezd. Voyager II. Sonda sa zaciatkom roka 1991 nachádzala vo vzdialenosti asi 4,7 milárd km od Slnka.Roku 1990 bol na nej taktiež odpojený infracervený rádiometer, fotopolarometer a televízne kamery, ale ostatné prístroje dosial spolahlivo pracujú a so sondou sa udržiava obojstranné spojenie.Ultrafialový spektrometer, umiestnený na pohyblivej plošine, sa využíva na pozorovanie hviezd spektrálneho typu O a B, bielych trpaslíkov,aktívnych dvojhiezd a extragalaktických objektov.Predpokladá sa výskum asi 50 objektov rocne, a to až do roku 2000. Vrámci programu VIM (Voyager Interstellar Mission) pokracuje sledovanie nabitých castíc, kozmického žiarenia a medziplanetárneho kozmického pola. Je reálne, že termoelektrický zdroj energie (po prelete okolo Neptúna mal výkon 400 W oproti pôvodným 480 W) bude schopný zásobovat sondu do roku 2020, zásoby hydrazínu môžu vydržat ešte dlhšie a spojenie so sondou by malo vydržat podobne dlho ako s Voygerom I.
Posolstvo na Voyageroch prípadnej civilizácii:
Sondy Voyager obsahovali púzdro s elektronickou platnou.Na tejto platni sú nahrávky vtácieho spevu,Beethovenovej hudby, džezu, cínskej hudby a pozdravy v šestdesiatich reciach Zeme.Na pozlátenej platni je i vyjadrený pôsob akým sa má posolstvo cítat, molekula vodíka i naša poloha vo vesmíre.NASA sa rozhodla dat na sondy posolstvo, pretože tieto sondy smerujú hlboko do vesmíru a možno o niekolko tisíc, možno miliónov rokov, ked sa sonda neznicí ich chytí nám neznáma civilizácia, ktorá sa bude snažit posolstvo rozlúštit.Možno však casom budeme mat technológiu ktorá nám samým umožní cestovat dalej do vesmíru a stretneme tieto sondy opät my. Posolstvo obsahuje i pozdrav vtedajšieho prezidenta Jimmyho Cartera. Nie je však isté, ci sa ho prípadnej civilizácii podarí rozlúštit a pochopit. " Túto vesmírnu sondu Voyager vyrobili Spojené Štáty Americké.Našich 240 miliónov obyvatelov predstavuje cast z vyše štyroch miliárd, ktoré obývajú planétu Zem.My, ludia sme ešte rozdelený na štáty podla národností, ale tieto štáty sa už usilujú vytvorit jednotnú svetovú civilizáciu. Toto posolstvo posielame do vesmíru.Pravdepodobne pretrvá viac ako miliardu našich rokov a zatial naša civilizácia i zemský povrch prekonajú dalekorozsiahle zmeny.Spomedzi 200 miliárd hviezd našej galaxie sa na niektorých, možno na mnohých obývaných planétach nachádzajú civilizácie, ktoré cestujú do vesmíru.Ak Voyager nájde takáto civilizácia a bude vediet správu rozlúštit a pochopit, naše
posolstvo znie takto:
Toto je dar z malého vzdialeného sveta,záznam našich zvukov a údaje o našej vede, umení, hudbe o našom myslení a cítení.Usilujeme sa aby sme prežili svoju súcasnost.Dúfame, že ked sa nám podarí zvládnut naše problémy, budeme sa môct pripojit k spolocenstvu galaktických civilizácií.Táto správa vyjadruje našu nádej, rozhodnost a dobrú vôlu v nekonecnej velkoleposti vesmíru.".