Vesmírna stanica ISS Alpha Úvahy o medzinárodnej kozmickej stanici sa zacali objavovat po škrtoch v rozpocte NASA na výstavbu vlastnej kozmickej stanici Freedom a zlej ekonomickej situácie v Rusku. Rusko nemalo dostatocné financie ani na chod vesmírnej stanice Mir a vôbec už nie na ambiciózny projekt Miru-2, ktorý mal nahradit dosluhujúci Mir. 2.septembra 1993 svitlo svetlo obidvom projektom. Rusko a USA podpísalo dvojstrannú dohodu o tom , že postavia spolocne s partnermi z Japonska, Kanady a kozmickej agentúry ESA medzinárodnú vesmírnu stanicu, ktorej dali meno Alfa. Stanica mala využit približne tri štvrtiny pôvodných prvkov navrhnutých pre stanicu Freedom a Rusko súhlasilo s dodávkou vlastných stavebných modulov, pred tým plánovaných na stanicu Mir-2. Stanica bola znovu premenovaná, tentokrát na International Space Station (ISS). Rusi totiž nesúhlasili s názvom Alfa, lebo prvé písmeno gréckej abecedy podla ich názoru by mohlo byt vykladané tak, že ide o prvú stálu kozmickú stanicu na obežnej dráhe. Ruská kozmická agentúra (RKA) sa zaviazala v prvej fáze výstavby dodat dva moduly. Prvý z nich FGB mali úplne zaplatit Americania. Preto v auguste 1995 podpísal hlavný americký dodávatel ISS kontrakt vo výške 190 miliónov USD s Ruskou firmou GNPKC Chruniceva na dodávku a vypustenie tohto modulu. Druhý modul SM mala nechat postavit RKA za vlastné prostriedky a tým získat nárok na príslušný podiel na využívaní kozmickej stanice. V tej dobe sa predpokladalo, že raketa Proton s modulom FGB vzlietne z kozmodrómu Bajkonur v novembri 1997. Vdaka americkým prostriedkom stavba FGB pokracovala viac menej podla harmonogramu, upresneného v januári 1996. Naproti tomu stavba druhého modulu sa dostávala do stále väcšieho sklzu, pretože vláda Ruskej federácie neuvolnila dohodnuté rozpoctové prostriedky a Chrunicevov závod nebol schopný platit svojím subdodávatelom. V druhej polovici roku 1996 sa práce na stavbe modulu SM zastavili. V Európe boli zatial uvolnené rozpoctové prostriedky ESA na stavbu pretlakového laboratória COF (Colombus Orbital Facility), štúdie automatického nákladného modulu ATV (Automated Transfer Vehicle) a záchrannej lodi CTV (Crew Transport Vehicle), uvažovaného ako alternatíva k ruskému Sojuzu. Podobne v Japonsku zacala NASDA práce na vývoji a konštrukcii ich vlastného japonského laboratória JEM (Japan Experiment Module). Do logistického vybavenia stanice boli zahrnuté aj tri transportné moduly MPLM dopravované na obežnú dráhu v nákladovom priestore raketoplánu, ich stavbu zacala talianska kozmická agentúra ASI. Prvý exemplár bol v hrubej stavbe dokoncený koncom roku 1996 a na prelomu júla a augusta 1998 dorazil na Cape Ceneveral prvý letový exemplár logistického modulu MPLM, ktorý taliani pokrstili Leonardo. Na prelomu rokov 1996/1997, cinil sklz vo výrobe modulu SM už plných osem mesiacov. To bolo kritické, lebo zásoby pohonných látok pre udržovanie výšky dráhy a stabilizácie FGB neboli pocítane na viac ako pol roku. Potom mal tieto funkcie prebrat SM, ktorý bol prispôsobený na doplnovanie pohonných látok nákladnými lodami Prgress M2. Preto bol uskutocnený odklad štartu FGB na jar 1998. Ruská federácia slúbila že zabezpecí financné prostriedky na dostavbu SM. Uvolnovanie financných prostriedkov postupovalo pomalšie ako sa predpokladalo a bolo nutné casový harmonogram zase zmenit: stavba ISS mala zacat najskôr v októbri 1998. Problémy sa objavili aj na americkej strane. Spojovací uzol Node 1 pri pretlakových skúškach neprešiel. Preto bolo nutné jeho konštrukciu zosilnit, co si vyžiadalo dodatocné náklady a potrebný cas na úpravy. Pri projektovaní ISS bolo nutné riešit dalšiu otázku. Musel sa vytvorit záchranný prostriedok ktorý bi bol schopný pocas núdzového opustenia stanice dopravit celú posádku vesmírnej stanice, s prípadnými zranenými bezpecne na Zem. Lebo po dokoncení stanice ju bude trvalo obývat šestclenná posádka. V prvej casti výstavby ju budú obývat traja clenovia posádky a preto ako dopravná respektíve záchrana lod bude slúžit modifikovaný Sojuz. Po dokoncení stanice sa bude používat prostriedok X-38, samozrejme ak prejde skúškami ktoré sú v dnešnej dobe v plnom prúde rozbehnuté. A konecne k samotnej výstavbe vesmírnej stanice ISS. Prvá cast vesmírnej stanice modul FGB bol vypustený 28. Novembra 1998. Z rampy 81L kozmodrómu Bajkonur vzlietla v 06.40.27 UT nosná raketa Proton-K, ktorá v 06.50.16 UT toto teleso o vzletovej hmotnosti 24 100 kg vyniesla na dráhu vo výške 177-344 km, so sklonom 51,59 stupna k zemskému rovníku a s dobou obehu 89,71 min. Z tejto základnej dráhy bol pomocou vlastných manévrovacích motorov dopravený na konecnú dráhu stanice ISS vo výške 394-400 km. Po navedení na dráhu prebehlo podla plánu vyklopenie antény automatického stretávacieho systému Kurs a rozbeh stabilizacných silových zotrvacníkov. Potom nasledovalo aktivovanie stykového uzlu APDS. Dalej nasledovalo roztvorenie dvoch panelov slnecných batérii s celkovým rozpätím 18 m. Samotný modul na obežnej dráhe má pociatocnú hmotnost 19 300 kg. Je 12,6 m dlhý a jeho maximálny priemer je 4,15 m. Druhý let k zárodku medzinárodnej vesmírnej stanici ISS uskutocnil americký raketoplán Endeavour dna 4.decembra 1998 v 08.35.34,069 UT. Raketoplán bol navedený na pociatocnú dráhu 181-323 km zo sklonom 51,59 stupna k zemskému rovníku a s dobou obehu 89,54 min. Po niekolkých stíhacích manévroch sa Endeavour dostal na dráhu zhodnú s dráhou modulu FGB. Pred tým ako sa dostal Endeavour na dohlad modulu FGB bol z nákladového priestoru manipulátorom RMS vysunutý modul Unity a pripojený k stykovému zariadeniu raketoplánu ODS. Po tomto manévre bol medzi telesami vyrovnaný tlak, astronauti skontrolovali modul Unity z vnútra a pripravili ho na spojenie s modulom FGB. K spojeniu došlo v piaty den letu v 02.07 UT, po zachytení modulu FGB (Zarja) manipulátorom RMS a následnom priblížení oboch telies. Po spojení museli dvaja astronauti uskutocnit práce na moduloch vo volnom priestore. Museli prepojit 40 konektorov na kábloch medzi modulmi a vybavili moduly istiacimi lanami a zábradliami. Vo vnútri bolo umiestnených 58 rôznych nástrojov, prípravkov a taktiež zásob pre posádku ktorá by mala odštartovat zaciatkom roku
- 2000. K odpojeniu raketoplánu od ISS došlo 13.decembra v 20.25 UT. Po vzdialení sa