Urán, Neptún, Pluto
URÁN
Urán je v poradí od Slnka na siedmom mieste a je to další z plynných obrov. Bola to prvá planéta objavená dalekohladom. Urán objavil v roku 1781 William Herschel, hudobník z Hannoveru usídlený v Anglicku, ktorý sa živo zaujímal o matematiku a astronómiu. Jednu noc sa pozeral na nebo vlastnorucne zhotoveným šestnást centimetrovým dalekohladom a v súhvezdí Blíženca uvidel hviezdu, ktorá sa javila ako zelenomodrý terc. Najskôr si myslel, že objavil novú kométu. Až za niekolko mesiacov bolo zrejmé, že Herschelova kométa je nová planéta obiehajúca za dráhou Saturnu. Meno dostala po najstaršom z bohov gréckej mytológie, po bohovi nebies, Uránovi. Urán tretou najväcšou planétou a jeho priemer je 51 118 kilometrov. Nachádza sa v dvojnásobnej vzdialenosti od Slnka ako Saturn(2 870 990 000 km) a Slnko obehne za 84,7 roka. Okolo vlastnej osy sa otocí za 17 hodín a 14 minút. Je 14,6x tažší ako naša planéta Zem. Jeho stredná hustota je 1 130 kg/m3. Jeho priemerná teplota je -218 °C. Rozdiel medzi letom a zimou je iba 2°C. Neobvyklým rysom Uránu je rotacná os, ktorá leží takmer v obežnej rovine (98stupnov), takže Urán sa vo svojej dráhe vála. Na jeho povrchu vypadá den a noc takto: 21 rokov dopadá slnecné svetlo na jeden pól, potom dalších 21 rokov na rovník a na koniec dalších 21 rokov dopadá na druhý z pólu. To spôsobuje, že na jednom póle je 21 rokov nepretržité svetlo, potom sa 21 rokov striedajú dni a noc a dalších 21 rokov je nepretržitá tma. Urán je rovnomerne modrozelenej farby. Táto farba je spôsobená prítomnostou metánu(2%) v atmosfére z vodíku(83%) a hélia(15%). Pod atmosférou sa zrejme nachádza hlboký oceán horúcej vody a cpavku a taktiež kamenno-kovové jadro. Sonda Voyager 2 zistila okolo Uránu desat prstencov a objavila desat nových mesiacov. Celkovo má Urán 15 mesiacov, napríklad (Cressida, Bianca, Ophelia, Desdamona). Z pät velkých, už známych mesiacov je najzaujímavejším Miranda. Jeho povrch je rôznorodou zmesou neobvyklých rysov. Astronómovia sa domnievajú, že sa tento mesiac zrazil s iným nebeským vesmírnym telesom a že jeho kusy sa znova spojili a vytvorili podivný povrch, ktorý dnes pozorujeme. Uránov najväcší mesiac sa nazýva Titánia. Bol objavený v roku 1781. Všetky mesiace Uránu sú z velkej casti pokryte ladom spolu s oxidom uhlicitým alebo cpavkom. Vyplýva to z meraní jasnosti mesiacov v rôznych farebných oboroch. Prstence sú zo Zeme zlé viditelné. Boli objavené pri zatmení Uránu. Ich pocet siaha do desiatok a sú tvorené prevažne kamenmi a kusmi ladu. Ich stabilitu zaistujú mesiace Uránu. NEPTÚN Neptún je co do velkosti takmer dvojcatom Uránu, jeho priemer je iba o približne 2 000 kilometrov menší (48 600 km). Existencia ôsmej planéty, Neptúnu, bola potvrdená až 65 rokov po objavení Uránu. Galileo síce zahliadol Neptún už v roku 1613, ale až Johann Galle a Heinrich Ludwig D’Arrest ju v roku 1846 s konecnou platnostou identifikovali ako planétu. Nazvali ju podla rímskeho boha mora - Neptúna, lebo planéta má zelenkastú farbu morskej vody. Za 140 rokov pozorovania Neptúnu získali hvezdári iba velmi hrubý obraz o tejto planéte. Sonda Voyager 2, ktorá dorazila k Neptúnu v roku 1989, poskytla prvý ostrý pohlad na túto planétu. Ukázalo sa, že má temnú modrú farbu. V priemere sa Neptún nachádza vo vzdialenosti 500 miliónov kilometrov od Slnka. Obieha v hlbinách slnecnej sústavy. Zatial co k Zemi dorazí slnecné svetlo za osem minút, k Neptúnu letí plné štyri hodiny. Slnko by z Neptúnu bolo volným okom vidiet ako bod. Neptún sa okolo svojej osy sa otocí raz za 16 hodín a okolo Slnka obehne raz za 164 rokov a 10 mesiacov. Až v roku 2001 dokoncil Neptún obeh, ktorý zacal v okamžiku, ked bol objavený. Jeho hmotnost je 17 krát väcšia ako hmotnost Zeme(1.024.1026 kg). Priemerná teplota je -220 °C. . Jeho atmosféra je zložená z vodíku (85%) a hélia(13%), modrý odtien mu dodáva metán(2%), ktorý silne pohlcuje cervené svetlo. Vietor dosahuje rýchlost až 2000 km.h-1, co je rekord v Slnecnej sústave. Tieto dynamické deje môžu mat pôvod vo vyžarovaní Neptúnu, ktorého hviezdny charakter vyžaruje až trojnásobok žiarenia, ktoré dostane od Slnka. Okolo Neptúnu sú nevýrazné prstence tvorené kryštálikmi zmrznutého metánu. Planéta má systém štyroch prstencov, z ktorých najvýraznejší je tzv. Addamsov prstenec. Neptún 8 mesiacov. Dva z nich mesiacov, Triton a Nerieda boli objavené zo Zeme, tretí
- Larissa - bol predpokladaný. Zvyšné boli objavené sondou Voyager 2. Triton, najväcší
PLUTO
Pluto, posledná planéta Slnecnej sústavy je zvláštnym telesom hned v niekolkých ohladoch, co viedlo k búrlivým diskusiám a pokusom o zrušenie statusu planéty. Je menší ako náš Mesiac a nedokázali sme ho zaradit ani medzi terestriálne ani joviálne planéty, pretože omnoho bližšie má k asteroidom. Pluto bolo objavené v roku 1930 a objavitelom je Clyde W. Tombaugh. Pluto znamená boh podsvetia. Je to drobná ladová planéta, najvzdialenejšia od Slnka a doposial najmenej preskúmaná. Dráha tejto planéty je najpretiahnutejšia, preto sa niekedy nachádza bližšie k Slnku ako Neptún(tak tomu bolo do roku 1999). Všetky planéty sa totiž pohybujú po eliptických dráhach. Okrem Pluta sa všetky pohybujú viac-menej v jednej rovine. Obežná doba Pluta okolo slnka je 247 rokov a 8 mesiacov. Okolo svojej osi sa otocí raz za 6 dní a 9 hodín. Jeho rovníkový priemer je rovný 2 300 km. Jeho hmotnost je približne 1,27.1022 kg. Atmosféra je asi tvorená metánom a dusíkom. O Plute toho vieme velmi málo, pretože pri nom nebola doposial žiadna sonda, ktorá by ho podrobne preskúmala. Povrch Pluta tvorí asi voda, metán a lad a pod týmto je asi kamenné jadro. V roku 1978 bol objavený aj jeho mesiac Cháron, ktorý je voci materskej planéte obrovský - jeho hmotnost predstavuje až 20% jeho hmotnosti. Spolu s ním tvorí akoby dvojplanétu. Vieme o nom asi tolko ako o Plute. Objavil ho James Christy, co nebolo jednoduché, ciní iba 1270 km. Obežná doba okolo Pluta je 6,4 dna, co je zároven dlžka dna na Plute. Obcas zachytáva cast Slnkom odfúknutej atmosféry, co mu vytvára docasnú atmosféru. V minulosti boli rôzne názory o tom, že Pluto nie je planéta, ale, že je to jeden zo zatúlaných mesiacov Neptúnu. Je možné, že v budúcnosti bude oznacenie deviata planéta slnecnej sústavy patrit telesu, ktoré obieha až za dráhou Pluta. Neptún i Urán prejavujú odchýlky vo svojich pohyboch a dnes už vieme, že ich nespôsobuje Pluto. Na to je príliš lahký.