Tunguzský fenomén T u n g u z s k ý f e n o m é n Co sa vlastne 30.júna v roku 1908, približne o 7 hodine ráno na 101°53´3´´ východnej zemepisnej dlžky a 60°44ˇ severnej šírky v Podkamennej Tunguzske stalo ? Mohutný výbuch neznámeho pôvodu s neskôr vypocítanou energiou 10.16 až 10.17 joulov (co zodpovedá výkonu jadrovej elektrárne za obdobie 30 rokov !) otriasol sibírskou, husto zalesnenou tajgou a prakticky zmazal zo zemského povrchu územie o rozlohe 2200 km štvorcových. Výpocty vykonané po explózii nevniesli do tohto fenoménu viac svetla. Výška výbuchu bola odhadnutá na 5 až 7 km nad zemou, co dokazuje aj vznik lesného polomu spôsobeného tlakovou vlnou. Podla ocitých svedkov to nebol jeden, ale až tri výbuchy nasledujúce za sebou. Vo vedeckých kruhoch sa uznáva názor, že neznáme teleso letelo od východojuhovýchodu smerom na západoseverozápad z azimutu 114°, s uhlom dopadu 7 až 17° a smerovalo k vyhasnutej sopke, ktorá údajne patrí medzi najväcšiu a najvýraznejšiu magnetickú anomáliu na našej planéte. Teleso malo podla týchto vypoctov priemer 50 až 70 metrov, jeho dlžka bola 500 až 600 metrov a pred explóziou sa pohybovalo strednou konecnou rýchlostou 1 až 2 km za sekundu. Mohutnost explózie bola ruskými vedcami odhadnutá ekvivalentom 40 000 000 ton TNT, co je približne 8000 atómových bômb Hirošimského typu. Explóziu sprevádzal velký svetelný stlp pripomínajúci jadrový výbuch, mohutné hrmenie bolo pocut na tisíce kilometrov a zmeny tlaku zaznamenali vo Velkej Británii, Taliansku ci Indonézii. Otrasy pôdy zaznamenali v obrovskom priestore a sila výbuchu dokonca zmenila pôvodný tok rieky Podkamenná Tunguzska a riecky Cunji. Tento fenomén, resp. co vlastne nad sibírskou tajgou explodovalo je vysvetlované viacerými hypotézami, pricom každá mala objasnit konecné riešenie problému.

Pre ich nesmiernu rozmanitost boli rozdelené asi takto:

  • hypotézy náboženské (opisy v biblii, zánik Sodomy a Gomory)
  • hypotézy meteoritové
  • hypotézy kometárne (podobné meteoritovým)
  • hypotézy nukleárne (termojadrová reakcia pri disociácii ladového
meteoritu)

  • hypotézy geofyzikálne (výbuch gulového blesku)
  • hypotézy relativistické (zrážka hmoty s antihmotou)
  • hypotézy apokryfné (odraz telesa do iného priestoru)
  • hypotézy technicko-kozmické (výbuch kozmickej lode)

Pre zaujímavost aspon niektoré z nich:

  • V roku 1969 uviedol v knihe "Problém Tunguzskej katastrofy" ruský
geofyzik A.Zolotov myšlienku: Tunguzské kozmické teleso nemohlo byt ani bežným železným, kamenným ani ladovým meteoritom. Nad tajgou explodovalo kozmické teleso s priemerom 50 až 70 metrov s dlžkou 550 až 560 metrov pohybujúce sa rýchlostou 1 až 2 km za sekundu. - V roku 1990 bola publikovaná hypotéza A.Nevského a A.Balkansa. Uvádza sa v nej: Prenikanie velkých meteorických telies atmosférou nadzvukovými rýchlostami vyvoláva rad javov, pre ktoré nemáme vysvetlenie. Teleso pri rýchlosti 6 až 22 km za sekundu unášajúce elektróny môže prispiet k vzniku takého náboja, pri ktorom dôjde pri výboji medzi kozmickým telesom a Zemou k efektu podobnému blesku. Premena energie pohybu telesa na energiu elektrického výboja sa môže odohrat ako velmi silná explózia schopná premenit kozmické "nieco" na oblak plynu a prachu.

  • Od roku 1948 je ruský vedec A.Kazancev zástancom hypotézy o explózii
kozmickej lode. V roku 1990 bol zverejnený materiál pod názvom "Definitívny koniec záhady", ktorý je v súcasnosti viac-menej považovaný za definitívnu bodku za tunguzským problémom. Z obrovského množstva hypotéz, ani jedna nevysvetluje celý komplex anomálií spojených s katastrofou - s výnimkou tejto, fantastickej. Potvrdzuje ju zvláštna dráha letu telesa, ktorý musel byt riadený a jeden nález po 68 rokoch od explózie na brehu riecky Vašky vzdialenej tisíce kilometrov od výbuchu vo vypocítanej dráhe letu telesa - kúsok kovu striebornej farby 1,5 kg tažký, ktorý bol potom rozrezaný na tri kusy a ich analýza sa robila v troch ústavoch :

Analýza kúskov kovu ukázala :

neobycajná zliatina s obsahom 67 % ceria, 10 % lanthanu, 8 % neodýmu a 0.4 % železa bez oxidov ako v nerezovom stlpe v Dilíí. Záver : takú zliatinu vzácnych zemín nedokážeme na Zemi vyrobit ani najmodernejšími technológiami.

Analýza úlomku v pôvodnom stave :

súcast dielu v tvare prstenca, valca alebo gule o priemere približne 1,2 metra, lisovaná pod šialeným tlakom niekolkých desiatok tisíc atmosfér.Súciastka bola pravdepodobne kusom zásobníka, vzhladom na svoje nezvycajné magnetické vlastnosti . Vo vrstvách rašeliny a v pôde na mieste výbuchu je obsah vzácnych zemín 600 násobne vyšší než kdekolvek na Zemi.

  • V roku 1955 došlo k explózii neznámeho telesa na obežnej dráhe (bol
pozorovaný blesk na oblohe). Vtedy bolo zaregistrovaných desat úlomkov. Naväcší z nich mal dlžku niekolko desiatok metrov. Úlomky dovtedy neboli viditelné, co zrejme spôsoboval cierny náter povrchu kozmickej lode pred explóziou, po ktorej sa úlomky otocily na lesklú stranu a stali sa viditelnými. To dalo základ hypotéze, že v Tunguzsku vybuchol pristávací modul. Kozmická lod cakala na obežnej dráhe na svojho "prieskumníka" dlhých 47 rokov a pomaly strácala výšku. Nakoniec sa zapla jej automatika a nastal výbuch. Desat zaregistrovaných (vyditelných) úlomkov odvtedy údajne zhorelo v atmosfére a my sme stratily reálny, "hmatatelný" dôkaz a tým aj možno naozaj definitívnu bodku za Tunguzským fenoménom.. .