Teória obvodov TEO – skúma vlastnosti obvodov a metódy ich riešenia, úlohy: 1. analýza obvodov – sú dané fyzik. a topolog. štruktúra obvodu a skúmané odozvy alebo niekt. vlastnosti, úplná analýza – urcujeme odozvy pre všetky vetvy, ciastocná analýza – len pre niekt. vetvy, analýza citlivosti a tolerancií – vyšetrujeme zmeny funkcií obvodu vyvolané zmenou teploty, starnutím materiálu alebo výr. technológiou súcastí, snažíme sa, aby táto citlivost bola minimálna, optimalizácia obvodu – požiadavky na obvody sú casto protichodné, analyzujeme obvod s cielom upravit ho tak, aby rozhodujúca požiadavka bola splnená optimálne s ohladom na ost. požiadavky, 2. syntéza obvodu – navrhujeme obvod s predpísanými vlastnostami, sú dané odozvy, urcuje ich fyzik. a topolog. štruktúru, nedáva jednoznac. riešenie – nemusí byt realizovatelný alebo existuje vela riešení, vychádza z metód analýzy, je zložitejšia, 3. identifikácia obvodu – zistené sú vonk. prejavy obvodu , cielom je vytvorit hypotézu o vnút. štruktúre obvodu, koncepcia TEO – determinist. teória – predpokladá, že hodnoty parametrov obvodu sú presne vymedzené, stochastická teória – veliciny majú náhod. charakter, obvod. schéma – znázornujeme nou el. obvod, reálne súcasti obvodu znázornujeme pomocou normalizov. znaciek s typov. ozn. menov. hodnotou a toleranciou, vodivé spojenie – plnou ciarou, pri krížení bodka, náhr. schéma – východisko pre analýzu obvodov, je upravená obvod. schéma vyjadrujúca vlastnosti obvodu v stanovenom rozmedzí prac. podmienok so zvolenou presnostou, reál. súcasti sú nahradené ideálnymi, obvod. veliciny zakreslujeme pomocou cítacej šípky a symbolu prísluš. veliciny, 2 sústavy – súhlasne a nesúhlas. orientovaná, delenie obvodov – podla úcelu – 1. obvody pre prenos energie, 2. obvody pre prenos info – signály, podla rýchlosti elmag. javov: 1. so sústred. parametrami – dlžka vodicov je zanedbatelne malá oproti dlžke vlny signálu, veliciny sú funkciami casu, môžeme ich vyjadrit pomocou imitancie, 2. s rozlož. parametrami – mechanic. rozmery súcastí sú zrovnatelné s dlžkou vlny, musíme pocítat s rýchlostou šírenia vln, vlastnosti vyjadrujeme pomocou vln. parametrov, podla vlastnosti prvkov obvodu – 1. lineárne, 2. nelineárne, 3. linearizované – obsahujú nelin. prvky, kt. nelinearitu v prac. oblasti s ohladom na požadov. presnost riešenia môžeme zanedbat, 4. parametric. – obsahujú aspon 1 prvkov, kt. parameter je casovo závislý, môžu byt lineárme, nelineárne, podla cas. priebehov obv. velicín – 1. obvody v jednosm. ustál. stave – obv. veliciny sú casovo nepremenné, 2. o. v period. ustál. stave – obv. veliciny sa menia periodicky s casom, 3. o. v harmonic. ustál. stave – obv. veliciny sa s casom menia podla sin a cos, 4. o. v neustál. stave – obv. velic. majú všeob. cas. priebeh, 5. o. v prechod. stave – z 1 stavu do 2, 6. analóg. o. – pracujú so signálmi spojitými v case, 7. diskrét. o. – vzorkov. a kvant. signál, 8. císlic. o. – signál v císlic. forme, schem. znacky – používajú sa pre znázornenie ideál. prvkov v náhr. schémach reál. obvodov a ich súcastí, idealizácia je vyjadrená uvedením parametrov vyhovujúcich konkrétnym prac. podmienkam a požiadavkám na presnost riešenia, v prípade, že potrebujeme zvýraznit znackou ideál. prvkov alebo zakreslit prvok nerealizovatelný – použíjeme zvláštne znacky, doposial neboli zjednotené normou, nakreslit nejaké znacky, topolog. štruktúra obvodov – riešenie obv. velicín, prenos. a imitanc. vlastností obvodu umožnuje jeho matematic. model – sústava obv. rovníc, ku zostaveniu a riešeniu obv. rovníc využívame radu metód, optim. volbu metódy a zavedenia prvého systému do oznacovania obv. velicín umožnuje topolog. rozbor obvodu, v zložit. a neprehlad. obvodoch prevádzame úplný topol. rozbor tak, že z náhr. schémy vykreslíme jeho topol. graf a analyzujeme ho, graf obvodu vyjadruje len topolog. štruktúru a získame ho tým, že ho abstrahujeme od fyzik. vlastností prvkov, pri jednoduch. ovbvodoch – jednoznac. oznacenie a císlovanie uzlov, príp. prúd. sluciek, zákl. pojmy: kostra obvodu – nahradenie vštkých vetiev obvodu ciarami, úplný strom – vetvy spojujúce súvisle všetky uzly najmenš. poctom ciar, uzol – styk svoriek 2 a viac prvkov, uzl. dvojica – tvorená uzlom obvodu a refer. uzlom, referenc. uzol - potenciál považujeme za nulový, môže byt lubov. uzol, vetva – sériov. spojenie prvkov, ideál. zdroj prúdu v topol. grafe – rozpojenie, slucka – uzatvorená prúd. cesta.